Čo ťa priviedlo k štúdiu egyptológie, ako sa ti pracuje na Viedenskej Univerzite v pozícii doktoranta? Na akých projektoch sa spolupodieľaš a s kým sa ti spomedzi kolegov spolupracuje najlepšie?

K štúdiu egyptológie ma priviedol záujem o archeológiu. Keďže som vedela, že štúdium slovenského praveku a staroveku by ma nenapĺňali na 100%, rozhodla som sa zariskovať a špecializovať sa na to, čo ma lákalo najviac, čiže staroveký Egypt. Český egyptologický ústav v roku 2003 neotváral nový ročník, tak som sa musela poobhliadnuť po iných možnostiach a výber padol na Viedeň. Rozhodnutie študovať v zahraničí mi uľahčilo viacero faktorov. Tamojší Inštitút egyptológie, vtedy vedený profesorom Manfredom Bietakom, mal vo svete zvučné meno a výber predmetov bol bohatý. Nemčinu som sa učila už dlhé roky a aj keď som na začiatku nehovorila plynule, bolo mi jasné, že v egyptológii sa človek bez cudzích jazykov tak či tak nezaobíde. V neposlednom rade bola Viedeň len hodinu cesty vlakom od Bratislavy, takže som mohla naďalej bývať doma a na univerzitu dochádzať, čo udržalo náklady na štúdium v rozumných medziach. Štúdium som ukončila v decembri 2008 magisterskou prácou venovanou epigrafickej téme a vedenou Prof. Helmutom Satzingerom. Už počas štúdií som sa niekoľkokrát zúčastnila na rakúskych vykopávkach v Tell el-Dab´e, spolupracovala som na počítačovej rekonštrukcii fresiek nájdených na danej lokalite, vypomáhala som ako grafik a editor na projekte venovanom výskumu Cyperskej bichrómovej keramiky, ktorý viedla Dr. Irmgard Hein a zapojila som sa do činnosti spolku Egypt and Austria, ktorý skúma vzťahy medzi Egyptom a Rakúsko-Uhorskom, v dobe kedy sa egyptológia začínala rozvíjať a Egypt začali vyhľadávať prví „turisti“. Po skončení štúdia som dostala možnosť spolupracovať na projekte MeKeTRe (Middle Kingdom Tomb Relief Evolution), ktorý vedie prof. Peter-Christian Jánosi (známy ako odborník na Starú a Strednú Ríšu, predovšetkým stavbu pyramíd) a ktorý sa zaoberá umením Strednej Ríše, výskumom dekorácie hrobiek hodnostárov a jej vzťahom k predošlým obdobiam. Súčasťou projektu je vytvorenie online databázy všetkých malieb a reliéfov z daného obdobia, ktorá bude voľne prístupná odbornej i laickej verejnosti. Projekt financuje FWF (Fonds zur Förderung der wissenschaftlichen Forschung, Österreich), ktorý nám vyčlenil prostriedky na 3 roky a z tých je okrem iného platený aj môj doktorantský post. Prácu na inštitúte vnímam veľmi pozitívne, keďže sa môžem plne venovať vedeckej činnosti. Veľmi si vážim každého zo zamestnancov inštitútu, každý sa špecializuje na niečo iné čo robí pracovné prostredie veľmi pestrým.

Aká je tvoja rola pri vykopávkach v Tell el-Retábí a ako prebiehajú práce počas sezóny. Aká je jej preskúmanosť a čo prekvapujúce by mohli ďalšie sezóny na tejto lokalite priniesť?

V slovenskom tíme, ktorý pracuje v Tell el-Retábí, som od roku 2009. Zatiaľčo Dr. Hudec výskum vedie, organizuje, zadeľuje a riadi práce, úlohou jeho tímu je dokumentovať postupne sa odkrývajúce stratigrafické vrstvy a nálezy. Každá štruktúra (ako napríklad múr, chodba, ohnisko ale aj moderné zásahy ako sabachínske diery či staré archeologické sondy) musí byť zakreslená, zmeraná a zameraná teodolitom, odfotografovaná a popísaná. Nálezy musia byť zinventarizované a taktiež nakreslené, odfotené a popísané. Vedieme výkopový denník, zoznamy kresieb, fotiek, nálezov atď. Všetky nazhromaždené údaje sa následne digitalizujú a vyhodnocujú. Táto práca nás zamestnáva po celý čas výskumu. Na „telli“ pracujeme od šiestej rána do druhej hodiny popoludnia, po príchode z lokality a následnom obede sa venujeme prevažne kresleniu drobných nálezov a digitalizácii materiálu. Napriek tomu, že je lokalita známa už viac než storočie a archeologicky tu bolo činných už viacero misií, naše poznatky sa stále opierajú o tie, čo priniesol na začiatku 20. storočia anglický archeológ W.F. Petrie a ktoré sa obmedzujú na schematický plán opevnenia a niekoľko málo štruktúr v jeho vnútri. Každá naša sezóna teda prináša niečo nové, dosiaľ neznáme. Napriek tomu, že sme doposiaľ preskúmali len zlomok celkovej plochy, boli sme schopní identifikovať rozsiahle sídelné štruktúry či bližšie datovať jednotlivé fázy opevnenia.

Aký význam pripisuješ lokalite akou je Tell el-Retábí z pohľadu celoegyptského prierezu dejinami, ktoré zo staroegyptských období poznamenalo či najvačšmi zvýraznilo toto územie a čím?
S informáciami, ktoré o lokalite doteraz máme, nie je možné túto otázku jednoznačne zodpovedať. Obvodný múr opevnenia spadá do obdobia Novej Ríše, s ňou zatiaľ spájame rozkvet lokality. Avšak územie bolo osídlené omnoho dlhšie. Najhlbšia sonda, ktorá mala viac ako 8 metrov, sa dostala „iba“ .k vrstvám z Druhého prechodného obdobia. Je však viac než pravdepobobné, že pod ňou ležia štruktúry siahajúce až do obdobia Starej Ríše. Nad vrstvami z Novej Ríše ležia rozsiahle štruktúry z Tretieho prechodného obdobia a Neskorej doby. Lokalita bola teda podľa všetkého kontinuálne osídlená mnohé storočia. Východná delta ako taká mala vždy strategicky významnú polohu a získala na dôležitosti práve v časoch Novej Ríše, kedy sa zintenzívnili kontakty s Levantou a Egypt diplomaticky i vojensky rozširoval svoje územie.

Máš obľúbené niektoré spomedzi európskych múzeí, aký je tvoj kontakt s viedenskou egyptologickou zbierkou?

Egyptologická zbierka Kunsthistorického múzea vo Viedni je s inštitútom úzko spätá, keďže sčasti obsahuje objekty, ktoré pochádzajú z inštitútnych vykopávok. Počas štúdií sme múzeum navštevovali v rámci prednášok o umení či epigrafike, i dnes majú študenti možnosť bližšie sa zoznámiť s jednotlivými objektmi v rámci seminárov a podobne. Momentálne spolupracuje s egyptsko-orientálnym oddelením múzea i spolok Egypt and Austria, ktorý v jeho priestoroch pravidelne organizuje prednášky nielen k histórii egyptológie a egyptománie ale i k histórii zbierky či egyptských dekoračných prvkov vo výzdobe budovy. Múzeum patrí k mojim obľúbeným, veľký dojem vo mne však zanechali i Louvre, Britské múzeum či Egyptské múzeum v Berlíne. Veľmi si cením i dočasných egyptologických výstav v Bratislave či v Prahe.

Aké sú tvoje spomienky na prvé prelúskavanie sa hieroglyfickým písmom a aké kroky by si odporučila záujemcom v akomsi úvodnom predstavení tejto témy?

Prvé spomienky sa viažu k úvodu do hieroglyfov, ktorý po častiach vychádzal v istom slovenskom časopise a ktorého autorom bol Dr. Dušan Magdolen. Intenzívne som sa však začala egyptčine venovať až na univerzite, kde sme prvý rok lúskali znak za znakom, učili sa slovíčka a gramatiku klasickej strednej egyptčiny. Začiatky boli veľmi ťažké, kedže egyptské texty nedelia slová ani vety a v podstate nepíšu samohlásky. Lektorkou bola v tej dobe Dr. Johanna Holaubek, ktorá bola oddaná svojmu povolaniu a dokázala nás neskutočne motivovať. Bola známa tým, že na jej hodiny čítania a prekladania textov chodili študenti i absolventi ešte mnoho rokov po ukončení štúdia. Stredajšie večery boli totiž vyhradené vždy novému textu, ktorý sme predtým nikdy nečítali.
Knižky, ktoré zrozumiteľne vysvetľujú systém hieroglyfického písma a ktoré môžem odporučiť sú momentálne dostupné v nemčine a angličtine. Je to jednak Mittelägyptische Grundgrammatik od prof. Boya Ockingu či Middle Egyptian: An Introduction to the Language and Culture of Hieroglyphs od prof. Jamesa Allena. Klasický úvod k hieroglyfom ponúka tiež knižka Einführung in die Hieroglyphenschrift od prof. Hartwiga Altenmüllera. Je tu však i možnosť stiahnuť si české skriptá určené študentom Egyptologického ústavu v Prahe, ktoré sú dostupné na ich internetovej stránke.

Ako sa dívaš na záujem laickej verejnosti o výsledky slovenského archeologického tímu v Egypte a možnosti prezentácie výsledkov z prvých sezón?

Po úspešnom preklenutí prvých výkopových sezón v Egypte a po získaní prvých hmatateľných poznatkov a objavov je prezentácia jednoznačne ďalším a vítaným krokom. Egypt patrí i u nás medzi obľúbené turistické destinácie aj vďaka svojej histórii a pamiatkam. Domnievam sa preto, že verejnosť informácie o našich aktivitách ocení. Prezentácia fotografií a výsledkov z výskumu i priblíženie nášho archeologického pôsobenia by sa mohli stretnúť so záujmom a pozitívnym ohlasom.

Prekvapilo ťa niečo pri tvojich kontaktoch s miestnymi obyvateľmi na lokalitách? Je cítiť zmenu v reakciách na váš tím v týchto egyptských revolučných časoch?

Egyptská kultúra je v mnohom odlišná od tej našej a určitým spôsobom zažívam kultúrny šok vždy, keď v Káhire výstúpim z lietadla. Je to samozrejme ovplyvnené arabským koloritom a islamským náboženstvom. Ale čím častejšie tam som, tým lepšie sa viem adaptovať a tým radšej sa tam vraciam. Mnoho vecí, ktoré tam človek zažije, sa zdajú nepochopiteľné ako napríklad neskutočne nebezpečná cestná premávka (prechod cez cestu sa niekedy rovná boju o prežitie). Na druhú stranu sa stretávame s veľkou vynaliezavosťou a kreativitou.
Miestni obyvatelia, ktorí s nami pracujú na lokalitách, sú väčšinou veľmi priateľskí a mnohí sa k nám vracajú rok čo rok. Tohtoročná jesenná sezóna bola do veľkej miery ovplyvnená revolúciou v Egypte už len tým, že sme do poslednej chvíle nevedeli, či budeme môcť kopať a či nie. V kontakte s obyvateľmi som však nespozorovala žiadnu veľkú zmenu; mnohí sú v očakávaní lepšej budúcnosti. Nepokoje mali okrem iného za následok zosilnenú prítomnosť armády vo východnej časti egyptskej delty, kde leží naše nálezisko a ktorá je dôležitou spojnicou medzi Káhirou, Sinajským poloostrovom a Izraelom. Pri pohľade na obrnené transportéry, ktoré sme deň čo deň míňali, si bolo treba pripomínať, že sú tam i pre našu bezpečnosť.

Ako si predstavuješ svoju blízku alebo i ďalekú budúcnosť na poli egyptológie, sú projekty ktorým by si sa chcela venovať?

Momentálne sa plne venujem práci na projekte a špecializujem sa na umenie Strednej Ríše a zobrazenie ženy v dvojdimenzionálnom umení, čím sa formujú i moje vyhliadky do budúcnosti. Odborníci na túto tému, ktorá bola v posledných rokoch v úzadí, chýbajú. Počas zimného semestra 2010 som mala možnosť i prednášať, čím som si rozšírila obzory o novú skúsenosť. Pozícii v egyptológii žiaľ vo svete ubúda a sú buď akademického alebo muzeálneho rázu, presadiť sa je veľmi ťažké. V budúcnosti by som chcela okrem iného rozvinúť moju špecializáciu a využiť ju pri spracovávaní objektov z múzeií ako sú reliéfy, maľby či ich fragmenty, ktoré pochádzajú z hrobiek hodnostárov a dosiaľ ostávajú nespracované a nepublikované.

Vedela by si stručne porovnať stav v akom sa nachádza egyptológia v susednom Rakúsku so situáciou na Slovensku?

Egyptológia patrí vo všeobecnosti do skupiny „exotických“ vedných odborov a nie je samozrejmosťou nájsť ju v ponuke každej väčšej univerzity. V Rakúsku má už pomerne dlhú tradíciu, Inštitút pre egyptológiu a afrikanistiku oficiálne vznikol už v roku 1923. Aj keď prešiel mnohými premenami a so svojimi 5-6 stálymi zamestnancami ostáva stále pomerne komorným, dokázal sa vo svete etablovať a vytvoriť predpoklady pre plnohodnotné štúdium i vedeckú činnosť. Napredoval hlavne vďaka svetovo uznávaným osobnostiam na jeho čele ako Hermann Junker, Dieter Arnold, Manfred Bietak či činnosti jeho absolventov, ktorí sa dokázali presadiť. Bola vytvorená rozsiahla knižnica a inštitút zastrešuje známe vykopávky v Tell el-Dab´e či Heluáne. Dôležitý fakt zohráva i to, že sústreďuje študentov zo Strednej i Východnej Európy, okrem Rakúšanov tu nájdete študentov zo Slovenska, Maďarska, Chorvátska, Švajčiarska, Poľska i Nemecka. Napriek tomu musí inštitút ako všade vo svete bojovať so škrtmi v rozpočte na vedu a výskum a uchovanie každej pracovnej pozície po odchode zamestnancov do dôchodku nie je samozrejmosťou ale vydobytým privilégiom.
Egyptológia na Slovensku je zatiaľ mladá ako štát samotný. Jej rozvoj je brzdený tým, že ju nie je možné študovať ani na jednej slovenskej univerzite a komunita sa preto tvorí len veľmi pomaly. Študenti sú nútení odchádzať za štúdiom do zahraničia, kde často vďaka lepším možnostiam či podmienkam ostávajú.

Za rozhovor ďakujem a do ďalšej práce ti spolu s ostatnými priateľmi nadácie Aigyptos prajeme mnoho úspechov, nápadov a pracovného elánu.

späť