Odkiaľ a kedy si sa vydal na cestu vedúcu až k prijímacím skúškam na egyptológiu na Univerzite Karlovej v Prahe? A ako prebiehali?

Po otcovi pochádzam z habánskeho rodu Odlerovcov, ktorý sa v novovekom Uhorsku preslávil výrobou keramiky, po mame zasa z rodu Cígerovcov, ku ktorému patril napr. spisovateľ J. Cíger-Hronský. Som z turčianskej dediny Ležiachov a vzťah k staroveku u mňa vznikol pomerne skoro, mama nám čítavala Petiškovo prerozprávanie gréckych bájí a povestí. No a potom, keď mi oco priniesol Zamarovského Za siedmimi divmi sveta, bol som stratený. Snažil som sa čítať, čo sa dalo, o starovekých civilizáciách od Itálie po Indiu. Rovnako ma však zaujímali dejiny Slovenska a strednej Európy, popritom mám veľmi rád českú kultúru. Keď sa v roku 2004 egyptológia neotvárala, začal som v Prahe študovať pravekú a včasnostredovekú archeológiu. O dva roky neskôr som však neváhal a podal som si prihlášku na egyptológiu, ktorú študujem v kombinácii s klasickou archeológiou.
Prijímacie skúšky boli dvojkolové, v prvom kole bol písomný test z českých a svetových dejín a trochu aj zo staroegyptských (desať otázok z päťdesiatich), v druhom kole potom ústny pohovor a skúška z prekladu cudzojazyčných textov. Prijímačky pre mňa dopadli výborne, no z viac ako stovky záujemcov bolo prijatých iba osem nových študentov.
Treba dodať, že ostatné dva študované odbory nepovažujem za okrajové alebo doplnkové. Z obhájenej diplomovej práce na pravekej archeológii vznikajú štyri odborné štúdie, na klasickej archeológii som sa zapojil do projektu v južnom Uzbekistane, v archeologicky bohatej severnej Baktrii, a budem spoluautorom jednej pripravovanej monografie.

Koľkí slovenskí študenti momentálne spolu s tebou študujú v Prahe a ako vyzerá tvoj klasický študentský deň?

V ročníku nás bolo osem „statočných“, z toho ja jediný Slovák. Vyzerá to tak, že všetci, čo sme štúdium začali, ho aj dokončíme, a to nebýva v Prahe pravidlom, skôr výnimkou.
Klasický študijný deň už pre mňa nejestvuje, väčšinu prednášok a seminárov mám odchodených. Som vedeckým pracovníkom egyptologického ústavu, dokončujem diplomovú prácu, pripravujem sa na štátnice a dopĺňam si chýbajúce atestácie na klasickej archeológii, takisto pred štátnicami. Najťažšie boli pre mňa asi roky 2006 až 2010, keď som študoval tri odbory naraz a kvôli prednáškam som nestíhal ďalšie prednášky a kvôli seminárom iné semináre. Bez obetavosti a trpezlivosti svojich rodičov a rodiny by som vtedy nedokázal vôbec nič.

Ako prebieha štúdium egyptológie v Prahe? Ktoré z prednášok máš viac v obľube a čím si túto obľubu u teba zasluhujú?

Štúdium egyptológie bolo magisterské, trvá päť rokov, s postupovými skúškami po dvoch rokoch štúdia. Dva možné základné smery egyptologického štúdia sa veľmi zhruba definujú ako „jazyk“ alebo „archeológia“, čiže študent by sa mal venovať buď výskumu staroegyptských textov a jazyka alebo hmotným pamiatkam staroegyptskej civilizácie. Isteže sa tieto dva smery prelínajú a ideálne by bolo ovládať na rovnakej úrovni obe oblasti. Egyptológia sa v Prahe musí študovať v kombinácii s iným odborom ako dvojodborová. Moji starší kolegovia, doktorandi, sú ešte k tomu zväčša absolventmi dvoch vysokých škôl a okrem egyptológie teda ďalších troch univerzitných odborov. Egyptológii treba (nielen v Prahe) veľa obetovať.
Z jazykov sme sa venovali klasickej egyptčine, novoegyptčine, ptolemaiovskej egyptčine a koptčine (výberová bola ďalej démotčina), samozrejmosťou má byť (aspoň pasívna) znalosť angličtiny, nemčiny a francúzštiny kvôli štúdiu odbornej literatúry. Na klasickej archeológii som absolvoval i skúšky z latinčiny a klasickej gréčtiny.
Základom činnosti ústavu je archeologický výskum v Egypte, preto sme samozrejme mali aj archeologické prednášky.
Nerád by som vyzdvihoval jednu prednášku alebo cyklus, štúdium v kombinácii s nevyhnutným samoštúdiom poskytuje dostatočnú prípravu pre prácu v odbore. V Prahe sa navyše takmer každý rok konajú dôležité medzinárodné konferencie, na ktorých vídame a počúvame významných zahraničných bádateľov.
Egyptológia sa neotvára každoročne a náš ročník bol posledným „pravým“ egyptologickým. Dnes je akreditácia na ústave iná, študuje sa, opäť v dvojkombinácii, odbor pod názvom Dejiny a kultúra krajín východného Stredomoria v staroveku. Okrem základov egyptológie dostanú študenti i základy klinopisu a archeológie Blízkeho východu. Pokiaľ viem, tak v prvom ročníku študujú z asi dvadsiatich ľudí tri Slovenky.

Štúdium egyptológie je základom, dôležitejšia je však vedecká práca. Čím sa v rámci egyptológie zaoberáš?

Súčasné historické vedy dospeli k obrovskému súboru poznatkov, ktoré však jednotlivec zvládnuť nemôže. Základom práce, nielen v egyptológii, je preto vedecký tím, ktorého členovia sa špecializujú na jednotlivé problémy alebo typy nálezov. Na starovekom Egypte ma fascinuje najmä bohatstvo prameňov, jeden problém sa dá skúmať z niekoľkých hľadísk, rekonštrukcia minulosti je tak náročnejšia na znalostnú prípravu, ale odmenou je ucelenejšia predstava o minulosti. To je pre mňa na starovekom Egypte najzaujímavejšie. Z hľadiska špecializovanosti tímu je Český egyptologický ústav (ČEgÚ) vo svojich obdobiach výskumu jedným z najlepších na svete, najmä vďaka práci profesora Vernera a jeho nasledovníkov. Pokiaľ mám nejaký špeciálny bádateľský problém, stačí mi zaklopať na vedľajšie dvere a dostanem hľadanú a presnú odpoveď.
Postupovú prácu (obdobu bakalárky) som napísal o hrnčiarskych dielňach v období Starej ríše. Niektoré myšlienky z nej som rozpracoval a prezentoval minulý rok na konferencii vo Varšave, ešte som ich ale všetky nevyčerpal. Zaoberám sa teda materiálnou kultúrou a dejinami staroegyptskej technológie, pod vedením prof. Bártu píšem diplomovú prácu o staroegyptských medených nástrojoch v 3. tisícročí pred Kr. Spracúvam informácie o týchto nálezových súboroch v literatúre, vytváram ich databázu, v ďalšej fáze plánujem zdokumentovať niektoré súbory z európskych múzeí a azda i Egyptského múzea v Káhire. Táto téma bola naposledy komplexne vyhodnotená ešte v roku 1917 otcom egyptskej archeológie, Flindersom Petriem, je tu priestor pre nové zistenia. Jeden z najväčších súborov medených nástrojov sa podarilo nájsť práve pri výskume hrobiek rodiny vezíra Kara v južnom Abúsíre na českej koncesii, nálezy sú už našťastie spracované. Počas rabovania v minulom roku totiž boli všetky zo skladov na lokalite ukradnuté.

Už počas štúdia si sa zúčastnil výskumov na lokalitách ČEgÚ. Ktoré z nich a čím sú pre teba cenné? Čo si počas nich najväčšmi vychutnávaš a naopak?

Ťažiskom výskumov Českého egyptologického ústavu Filozofickej fakulty Univerzity Karlovej je pohrebisko Abúsír neďaleko Káhiry, medzi Gízou a Sakkárou. Hrobky na ňom pochádzajú najmä z obdobia Starej ríše (približne 2700-2180 pred Kr.) a 26.-27. dynastie (665-404 pred Kr.). Do Egypta cestujem na expedície pravidelne od roku 2009. Zúčastnil som sa na výskume doc. Krejčího, kde bola odkrytá časť prístavu údolného chrámu a časť vzostupnej cesty pyramídy staroríšskeho kráľa Niuserrea. Na výskume prof. Bártu som bol pri odkrývaní niekoľkých hrobiek úradníkov z obdobia Starej ríše, napr. hrobky vrchného lekára Neferherptaha.
Expedície sa konajú na jar a na jeseň, spolu štyri až päť mesiacov v roku, kedy je tam i pre Európana znesiteľné podnebie. Bývame na českej ambasáde v Káhire, na lokalite sa pracuje sedem hodín denne – viac sa žiaľ nedá kvôli klimatickým podmienkam a komplikovanej doprave v Káhire, jednom z najväčších miest na svete. Na výskume pracujú arabskí kopáči a ich predáci, náš tím má na starosti odborné vedenie výskumu, odkrývanie náročnejších situácií (napr. hrobov) a úplnú dokumentáciu odkrytých stavieb a nálezov. Tie zostávajú v Egypte, musíme sa im preto venovať prioritne, v Prahe sa môžeme vrátiť už len k našej dokumentácii. Zlaté pravidlo hovorí, že na výskum v teréne treba jednu štvrtinu času, na jeho spracovanie a publikovanie však v ideálnom prípade ďalšie tri štvrtiny. Každé ráno sa do Abúsíru teším, je úžasné pozorovať, ako sa z piesku vynárajú stavby ukryté tisícky rokov a ako sa zo dňa na deň mení a spresňuje poznanie a pribúdajú fakty o minulosti.

Nikomu v minulom roku neunikli správy o udalostiach v Egypte. Ako sa egyptská revolúcia prejavila na lokalite Abúsír?

Nešťastne. Miestni obyvatelia využili niekoľkodňovú neprítomnosť polície a na lokalite sa hrali na lovcov pokladov, prekopávali hrobky i šachty, až kým nezistili, že nachádzajú iba keramiku a kosti. Vlámali sa takisto do skladov, trochu krajšie predmety ukradli, ďalšie, málo atraktívne archeologické, antropologické a iné prírodovedné nálezy poničili. Príčinami týchto udalostí sú však neľahké životné podmienky v krajine a nedostatočné vzdelanie. Nechápu, že si takto ničia minulosť vlastnej krajiny.
V Egypte som bol zatiaľ naposledy v marci 2011, po revolúcii. V Abúsíre sme podrobne dokumentovali vyššie spomenuté škody na lokalite. Na jeseň 2011 sa pracovalo iba v skladoch, na lokalite budú, dúfame, pokračovať archeologické výskumy v tomto roku. Expedícia sa pripravuje.

Na jeseň minulého roku si sa zúčastnil expedície vášho ústavu do Sudánu. Bola v niečom odlišná od egyptských expedícií?


Expedícia smerovala na šiesty nílsky katarakt, na západný okraj sopečného masívu Sabaloka, severne od Chartúmu, kde sa podarilo objaviť predtým neznámy sídliskový mikroregión z obdobia sudánskeho mezolitu a neolitu. Na mieste sa bude stavať priehrada, a tak musíme byť rýchli, je to záchranný výskum. Podmienky sa odlišovali veľmi, expedícia bola fyzicky i psychicky náročnejšia ako v Egypte. Bývali sme v prenajatom miestnom sudánskom dome v dedine el-Hugejr Abu Dom, kde nie je elektrina a už vôbec nie vodovod a iné civilizačné vymoženosti. Spávali sme pod hviezdnatým nebom a pracovali pod ostrým sudánskym slnkom. Krajina je tu nádherná, archeologické lokality bohaté a naši sudánski spolupracovníci i miestni dedinčania priateľskí.

Jednou z tvojich snáh je i objavovanie literárnych stôp slovenských autorov, ktorí boli fascinovaní touto exotickou kultúrou a pokúšali sa svoj záujem prezentovať na Slovensku vo svojej dobe. Ktoré z týchto osobností a čím v tebe zanechali najsilnejší dojem?

Najsilnejším dojmom na mňa zapôsobil pán, ktorý do tejto skupiny patrí len okrajovo. Študoval jeden semester v Lipsku egyptčinu u slávneho G. Steindorffa. Volal sa Ján Lajčiak (1875-1918) a bol to semitológ a zakladateľ slovenskej kulturológie. V jeho osude sú zosobnené mnohé problémy slovenskej vedy, vlastné nielen minulosti. Mal doktoráty z Lipska a Sorbonny, napriek tomu mohol doma robiť tak akurát farára na liptovskej Vyšnej Boci, lebo sa odvážil kritizovať koryfejov nášho národa. Zomrel chudobný a zabudnutý v deň vzniku Československej republiky. Publikoval som o ňom pár článkov, v zásuvke mi leží edícia jeho korešpondencie. Rád by som svoje myšlienky o ňom spracoval niekedy v budúcnosti aj esejisticky.
Tieto záujmy sú spoločné s kolegyňou Ľubkou Hudákovou, pôsobiacou vo Viedni. Na jednu z medzinárodných konferencií pripravujeme príspevok o starovekom Egypte v rukopisných učebniciach slovenského gymnázia v Revúcej. V tejto oblasti sa dá ešte veľa objaviť, pokúsime sa nadviazať na výsledky práce dr. Hudeca a dr. Magdolena.

Aký je tvoj názor na výzvy ktoré stoja pred slovenskou egyptológiou?

Ťažká otázka. Egyptológ by sa mal venovať vedeckému výskumu a v ňom dosahovať originálne a uznávané výsledky. Toto problém nie je, slovenskí egyptológovia v Bratislave, Prahe alebo Viedni sú úspešne etablovaní, alebo na tom intenzívne pracujú. Poľsko-slovenský výskum pôsobí na dôležitej lokalite Tell el-Retábí a prináša významné zistenia o staroegyptských dejinách.
Druhou stranou mince je prezentácia egyptológie medzi neegyptologickou verejnosťou, a tam sú ešte určité rezervy. Prednáškový cyklus v Mestskom múzeu v Bratislave je krok správnym smerom. Zatiaľ však nevznikli žiadne pôvodné preklady staroegyptských literárnych diel do slovenčiny, hoci od šesťdesiatych rokov je slovenská prekladateľská škola, najmä v poézii, špičkovou.
Mne ako gymnazistovi chýbalo usmernenie, ktorá literatúra je kvalitnejšia, a ktorou si naopak iba kazím oči. Slovenský knižný trh uspokojuje dopyt po knihách so staroegyptskou tematikou často nekvalitnými prekladmi nekvalitných diel. Chýbajú príručky, ktoré by nahradili neustále používané Zamarovského publikácie. Knihy, obsahujúce súčasné poznatky o Egypte, existujú, ale v češtine. A často sa nedostanú na slovenský knižný trh, alebo sú v distribúcii postavené na roveň fantáziám o minulosti, ktorým by sa aj starovekí Egypťania smiali. Od doby, keď vychádzali romány a poviedky Jána Lenča so starovekými námetmi, nevzniklo ani v slovenskej beletrii kvalitné dielo o starovekom Egypte.
Katastrofou je úpadok znalosti češtiny. Na fóre jedného slovenského kníhkupectva sa čitateľ sťažoval, že knižka o hieroglyfoch a egyptčine je bohužiaľ v tomto jazyku. Dokonca ani niektorí slovenskí vysokoškoláci nie sú schopní rozumieť náročnejšiemu českému textu. České preklady boli pre Slovákov prvým oknom do sveta, kým zvládli ťažšie cudzie reči. Naopak, slovenská produkcia prekladov mohla využívať medzery v tej českej.
Informácie existujú. Dnes, v dobe internetu, je jednoduchšie dostať sa aj k tým kvalitnejším. Nepochybujem preto, že kto sa o staroveký Egypt zaujíma, cestu si k nim nájde. Treba ale predtým trošku hľadať. My egyptológovia by sme sa mali snažiť o informovanie verejnosti všetkými dostupnými spôsobmi. Staroveký Egypt jestvoval oveľa dlhšie ako naša civilizácia, no mnohé spoločenské procesy, ktoré prebiehajú dnes, prebiehali podobne v minulosti. Štúdiom minulosti tak môžeme hlbšie pochopiť zložitosť súčasnosti.

Do ďalšieho štúdia i na ďalšie expedície ti prajeme spoločne s priateľmi nadácie Aigyptos všetko dobré.

späť