o slovenskej egyptológii a knižnom fonde nadácie Aigyptos ako i možnostiach jeho využívania širokou verejnosťou so záujmom o staroegyptskú kultúru.

V predstavení knižného fondu nadácie ste nám naznačil, že je darom mnohých egyptologických inštitúcií, ktorý z kontaktov, či spoluprác si extra vážite a prečo?

Osobne si vážim a som vďačný za každý jeden dar, každú knižku, ktorú dostala Nadácia Aigyptos (NA) zo Slovenska, alebo zo zahraničia. Sú prejavom profesionálnej kolegiality, pomoci a podpory zo strany domácich a zahraničných darcov, jednotlivcov aj inštitúcií. Z hľadiska množstva získala NA najviac knižných prírastkov z Českého egyptologického ústavu FF UK v Prahe, v ktorom sa mimochodom v 90. rokoch minulého storočia sformovala prvá generácia slovenskej egyptológie. V roku 2008 som ako vedecký tajomník Ústavu orientalistiky Slovenskej akadémie vied inicioval udelenie vyznamenania pre Český egyptologický ústav FF UK v Prahe ako výraz a prejav poďakovania za jeho stálu podporu, ktorej sa slovenská egyptológia môže tešiť. Uvedený rok bol totiž rokom 50. výročia vzniku Československého egyptologického ústavu FF UK (od roku 1993 Českého …..). Z rúk vtedajšieho predsedu SAV, prof. Ing. Štefana Lubyho, DrSc., toto vyznamenanie v podobe Pamätnej plakety SAV na slávnostnom zhromaždení v Bratislave osobne prevzal riaditeľ Českého egyptologického ústavu FF UK v Prahe, prof. PhDr. Ladislav Bareš, CSc. Ďalšie publikácie, ktoré NA vlastní, pochádzajú od Egypt Exploration Society, American Research Centre in Egypt a ďalších zahraničných inštitúcií.


Do akej miery sú jednotlivé knihy dostupné i pre širšiu verejnosť so záujmom o Staroveký Egypt?

Egyptologické publikácie NA tvoria spolu s egyptologickými publikáciami Ústavu orientalistiky SAV a publikáciami, ktoré pochádzajú z mojej súkromnej zbierky a zbierky môjho kolegu, dr. Hudeca, jeden celistvý fond. Jeho súčasťou sú aj karentované a ďalšie egyptologické vedecké časopisy. Tento fond sa nachádza v priestoroch Ústavu orientalistiky SAV na Patrónke v Bratislave a je prístupný širokej verejnosti. Záujemcovia majú možnosť prísť a študovať literatúru a témy, ktoré ich zaujímajú z kníh, ktoré tu máme k dispozícii. Medzi nimi sú prirodzene aj študenti, ktorí na školách prejavujú záujem o staroveký Egypt, vzdelávajú sa a píšu rozličné písomné práce. Keďže ide o jedinečnú zbierku egyptologických publikácií (z prevažnej miery cudzojazyčných) slúžiacu každodenným potrebám výskumu, knižky z tohto fondu nie je možné požičiavať domov. Každý záujemca o štúdium si preto musí so mnou, keďže sedím v miestnosti, kde sú knižky uložené, emailom alebo telefonicky vopred dohodnúť návštevu. Knižky si návštevník vezme do blízkej študovne, kde s nimi môže pracovať.


Aký význam má podľa Vás egyptológia, ako vedná disciplína, v takej krajine akou dnes Slovensko je. A aké plody môže priniesť podpora egyptologického výskumu do našej súčasnej spoločnosti?

Začnem možno trošku všeobecnejšie. Každá krajina je hrdá nielen na úspechy svojich športovcov, ale aj na výsledky, ktoré dosahujú jej vzdelanci a učenci, ktoré sa stávajú bohatstvom príslušnej krajiny. Krajina je tým kultúrne vyspelejšia a ľudia v nej žijú tým kvalitnejší život, čím pestrejšia je skladba vzdelaných ľudí, ktorí v danej krajine žijú (samozrejme okrem iného). Treba si uvedomiť, že cieľom vedy popri tvorbe a rozvíjania poznania je aj zlepšovať a skvalitňovať ľuďom život na rozličných úrovniach a uspokojovať ich životné potreby, no a tie sú veľmi rozmanité, podobne ako všade vo svete. Slovensko je dynamicky sa meniaca krajina, člen EÚ, eurozóny, atď. Ako moderný a vyspelý štát potrebujeme mať kvalitný vedecko-výskumný sektor, univerzity a celé školstvo ako také a podobne. Vo vede všeobecne platí zásada, ktorou je sloboda výskumu. Egyptológia je veda, ktorá sa zaoberá komplexným výskumom civilizácie starovekého Egypta. Ide o jednu z najstarších civilizácii sveta. Egyptologický výskum existuje a rozvíja sa vo vyspelých častiach sveta a je prirodzenou súčasťou popredných vedeckých inštitúcií. Na Slovensku existuje egyptologický výskum len krátko. Egyptológia ako súčasť orientalistiky a slovenskej vedy môže pomáhať napĺňať uvedené ciele, hlbšie integrovať Slovensko do medzinárodných vedeckých štruktúr v príslušnej oblasti, môže napomôcť procesu skvalitňovania štúdia histórie na slovenských univerzitách, ďalej môže odborne garantovať šírenie vedeckých poznatkov o starovekom Egypte v radoch širokej verejnosti v rámci celoživotného vzdelávania a v tejto súvislosti uspokojovať potreby a skvalitňovať život ľudí. Napríklad, keď som v roku 2008 ohlásil cyklus egyptologických prednášok na FF UK v Bratislave, prihlásilo sa mi do kurzu 99 študentov a keď som ich bohatú účasť hneď využil na to, aby som im dal vyplniť krátky dotazník, ktorého súčasťou bola aj otázka, či si myslia, že by sa mala egyptológia prednášať aj univerzitne, nedostal som od prítomných študentov ani jednu negatívnu odpoveď. Mimochodom, zažil som v tejto súvislosti aj tak úsmevnú príhodu, a síce, keď ma tá masa študentov natlačená v dlhej úzkej chodbe v budovej na Gondovej ulici pri posluchárni čakala, jeden z funkcionárov fakulty predierajúci sa študentmi sa vyjadril, že si myslel, že študenti vyhlásili na fakulte štrajk. Tým chcem dokumentovať živý a pretrvávajúci záujem slovenskej spoločnosti o Egypt a jeho dávnu minulosť. Zároveň musím tiež povedať, že pokiaľ mám aktuálne informácie, na žiadnej našej univerzite, na ktorej sa prednáša história, nepôsobí žiaden odborník na staroveké dejiny Egypta, čo poukazuje okrem iného na príležitosť uplatnenia sa takéhoto človeka s egyptologickým vzdelaním, ktorý by mohol svojou erudovanosťou prispieť ku skvalitneniu štúdia histórie. To isté platí o pracovných príležitostiach napríklad v muzeológii.


Ako by ste charakterizoval súčasný stav slovenskej egyptológie a jej možnosti, či výzvy pred ktorými stojí?

Okrem seba nepoznám, žiaľ, nikoho, kto by v súčasnosti pracoval na Slovensku ako egyptológ. Môj kolega, dr. Hudec, s ktorým som sa vrátil po ukončení postgraduálneho štúdia na Slovensko a ktorý je tiež egyptológ, pracuje v súčasnosti v našich diplomatických službách. Obaja sme od 2. polovice 90. rokov začali pracovať v Ústave orientalistiky SAV, v ktorom zhodou okolností od minulého roka zastávam funkciu riaditeľa. Práce je veľmi veľa a jeden človek na všetko nestačí. Je potrebné si stanoviť priority a rozumné tempo. Veľmi by som privítal, keby sme mali pokračovateľov, keby sa niekto zo zahraničia vrátil a rozhodol sa pracovať v egyptológii, vo výskume, s kým by sa dalo spolupracovať. Ja sa venujem výskumu a svoje výsledky uverejňujem vo vedeckých publikáciách, ale príležitostne píšem aj pre širokú verejnosť a prednášam pre študentov (konkrétnejšie informácie nájdu záujemcovia na internetovej stránke Ústav orientalistiky SAV www.orient.sav.sk). Môj kolega, dr. Hudec, nadviazal spoluprácu s poľskými egyptológmi a v časoch voľna sa každoročne podieľa na terénnom výskume v egyptskej delte. Možnosti sú do značnej miery limitované financiami, ktorých je, žiaľ, dlhodobo nedostatok. Spoločne sme v minulosti organizovali aj podujatia pre slovenskú verejnosť. Veľký úspech mala napríklad výstava Cesty k Nílu….. v roku 2002 v Bratislave. V minulom roku si Ústav orientalistiky SAV pripomenul 50. výročie svojho vzniku. Pri tejto príležitosti som sa rozhodol pripraviť v spolupráci s mojimi kolegami profilovú publikáciu o ústave, našej práci a dosiahnutých výsledkoch. Knižka, ktorej súčasťou bude aj kapitola o egyptológii, by mala byť uverejnená v prvom polroku tohto roka.

Je jasné, že na rozdiel od okolitých krajín má Slovensko veľmi malú kolekciu egyptských muzeálnych exponátov, ako sa dívate na ich roztrúsenosť po rôznych malých múzeách či zámkoch.

Výskyt staroegyptských pamiatok na rozličných miestach na Slovensku je výsledkom ich historického putovania z Egypta až k nám. Každý artefakt či zbierka má vlastnú históriu. Ich súčasní správcovia sú na ne bezpochyby hrdí a preukazujú im náležitú pozornosť a starostlivosť. Pre návštevníkov múzeí či zámkov sú tieto pamiatky vzácnou raritou a prirodzeným lákadlom pochádzajúcim z exotického Orientu a jeho dávnej minulosti a bezpochyby svojou mierou prispievajú k návštevnosti týchto lokálnych inštitúcií v priebehu celého roka, prípadne vo zvýšenej miere počas dovolenkovej a turistickej sezóny.

Už je to riadne dávno, kedy Bratislava hostila verejnú prednášku zameranú na staroveký Egypt, alebo nové objavy v egyptológii samotnej. Nepotešíte priaznivcov starovekého Egypta v novom roku?

Každé verejné podujatie, či už sú to výstavy alebo prednášky, sú výsledkom určitej dohody a spolupráce všetkých zúčastnených strán, ktoré organizujú jedno alebo druhé. Samotnému podujatiu samozrejme predchádza príprava, ktorá trvá tiež určitý čas. Na tento rok sme nenaplánovali žiadne väčšie podujatie tohto druhu. Ale keďže sme len na začiatku roka, môže sa stať, že sa situácia ešte zmení, aspoň čiastočne, a nejakú tú zaujímavosť pre fanúšikov starovekého Egypta a egyptológie napokon zorganizujeme alebo aspoň pripravíme.

Na záver by som Vám rád, za všetkých priaznivcov nadácie Aigyptos, poďakoval za váš čas a poprial mnoho úspechov do ďalšej práce.

späť