o Tell el-Retábi – jedinej slovenskej koncesii v Egypte.

V správe o výskume lokality Tell el-Retábi ste nás nechal visieť v polovičke
príbehu, preto sa ako prvú otázku pýtam, ako prebiehal prvý deň po príchode na lokalitu? Našiel ste ju ešte? Alebo už bola pochovaná pod novou diaľnicou a vodovom?

Ospravedlňujem sa čitateľom za dlhú informačnú pauzu. Dúfam, že sa mi už čoskoro podarí dostať pracovné povinnosti do koľají. Pretože mojim chlebodarcom nie je vedecká, ale štátna inštitúcia, mám stanovené priority a musím im podriadiť svoj čas.
Tento modus vivendi, dávajúci prednosť situácii na Blízkom východe pred najnovšími egyptologickými správami (aj keď Tahrír a Egyptské múzeum sa nedajú oddeliť:-), je vlastne daňou za to, že môžem kopať v Egypte.
Koniec minulého roka i začiatok tohto roka boli na mojom súčasnom pôsobisku a jeho okolí značne intenzívne. Musel som preto presmerovať pozornosť od reportáže z výskumu na Tell el-Retábí na iné aktivity. Žiaľ, nemeškám iba s blogom. Mám čierne svedomie, keď si spomeniem na Archeologické múzeum SNM. S jeho riaditeľom som sa už dávnejšie dohodol, že pripravím na publikáciu jeho egyptologické zbierky v angličtine. Asi budem musieť menej spávať …

Ako vznikala a aká je spolupráca s poľským inštitútom?

Spolupráca vznikla prozaicky. Pred štrnástimi rokmi som bol na egyptologickom štipendiu DAAD u profesora Hartwiga Altenmüllera, na univerzite v Hamburgu. Tam som sa zoznámil so spoluštipendistom Sławkom Rzepkom, z Archeologického ústavu Varšavskej univerzity. Mali sme si čo povedať, zostali sme v kontakte aj neskôr a občas sme sa stretali.
V roku 2004, keď som začal pôsobiť na slovenskom veľvyslanectve v Káhire, ma Dr. Rzepka oslovil s návrhom nájsť spoločnú lokalitu a začať výskum. Prešli sme si spolu viacero tellov v Delte a v jej okolí. Trvalo nám tri roky, pokiaľ sme našli vhodnú, sľubnú a nezadanú lokalitu – Tel el-Retábí.
Spolupráca s poľskými kolegami je obojstranne výhodná a partnerská. Delíme sa o finančné náklady aj autorské práva a zároveň Poľské centrum stredomorskej archeológie v Káhire ,ktoré patrí pod Varšavskú univerzitu, nás odbremeňuje od mnohých administratívnych povinností v Káhire, ktoré by nás inak stáli mnoho síl a času.
Prvé sezóny boli personálne zmiešané. Neskôr, s nárastom objemu práce a spolupracovníkov, ako aj z praktických dôvodov ubytovania, sme zabehli fázovo posunuté sezóny. Výskum spravidla začína slovenská skupina, ktorá kope niekoľko týždňov. Potom sa niekoľko dní prelína s poľskou skupinou, ktorá následne preberá samostatnú štafetu a pokračuje v ďalších týždňoch výskumu.
Súčasný egyptologický výskum je vysoko špecializovaný a preto zákonite medzinárodný. Poľská archeológia má vynikajúcich odborníkov na keramiku, preto sme radi, že s nami spolupracuje Dr. Anna Wodinska. Do tímu patrí aj archeobotanička Claire Malleson-ová, MA, z Liverpoolskej univerzity, ktorú som zatiaľ osobne nestretol, ale jej analýzy našich vzoriek sú zaujímavé.
Štúdium egyptológie na Slovensku nemáme (balík financií pre humanitné vedy je malý a etablované odbory sa bránia, aby sa vznikom ďalších priamo úmerne nezmenšil ich podiel ). Nadácia Aigyptos preto autonómne finančne významne zastrešuje primárny egyptologický výskum. Pritom jej v teréne personálne pomáhajú najmä slovenskí absolventi a doktorandi egyptológie na Viedenskej univerzite, klasickej archeológie na domácej Trnavskej univerzite a v menšom počte aj študenti a pracovníci Komenského univerzity a parížskej Sorbonny. Ich mená nájdete v jednotlivých výročných výskumných správach na stránke nadácie.

Ako by ste zaradil lokalitu vzhľadom na odhaľovanie doby počas ktorej žili v Egypte postavy z biblických príbehov, ako sú Abrahám, Jozef, Mojžiš či Ježiš alebo Judáš?

Bibliu chápem ako svätú knihu, ktorá obsahuje aj rôzne historické indikácie. Nechápem ju však ako vedeckú publikáciu všeobecných dejín. Biblická archeológia má významné postavenie v rámci systému archeologických vied, má dokonca aj niektoré styčné body s egyptológiou. Výskum na Tell el-Retábí nepovažujem za biblický, ale za egyptologický. Napriek tomu, že existujú indikácie, podľa ktorých by tell mohol mať súvislosť so starozákonným Pitomom (názov pochádza zo staroegyptského Per-atum, t.j. Atumov chrám, ktorý kedysi na telle očividne stál).
Doteraz sme skúmali najmä vrstvy z Tretej prechodnej doby a Novej ríše a existujú náznaky ešte staršieho osídlenia. Ja osobne som veľmi zvedavý, či sa objavia doklady o súvise Retábí a sústavy stredoríšskych Vládcových múrov.
Zaraďovanie tellu podľa biblických postáva a chronológie (od Doby patriarchov, cez Pobyt, Putovanie, Dobýjanie, Sudcov, etc.) nepokladám za metodologicky ani geograficky miestopríslušné a užitočné. Retábí leží na strategickej spojnici medzi Bubastis/Zagazigom a Sinajom. Dalo by sa teda špekulovať, že tadiaľ mohol prichádzať do Egypta aj Abrahám, či utekať Mojžiš, ako aj Svätá rodina (ktorá mala podľa apokryfných evanjelií vstúpiť do Bubastis ako do prvého mesta na egyptskej pôde). Avšak Wadí Tumilát bolo len jednou zo spojníc medzi Egyptom a (severo)východnými susedmi. Interpretácia nálezov z výskumu môže potvrdzovať, či vyvracať prítomnosť neegyptských, napr. syropalestínskych elementov v sídelných vrstvách, alebo v hroboch. Avšak pravdepodobnosť, že by sme pri výskume objavili Mojžišov denník z prvých dní Exodu je nulová…
Apropos Judáš. Mám síce na Slovensku text Judášovho apokryfného evanjelia, ktorý som zatiaľ nestihol prečítať, ale nie som si istý či bol niekedy v Egypte.

Spomenul ste pohrebisko, ktoré obsahovalo hroby detí pochovaných v nádobách. Ako tradičné je využívanie tejto varianty s ohľadom na egyptské pohrebné tradície, kto boli títo obyvatelia čo mohlo byť dôvodom ich smrti a z akej vrstvy populácie pochádzali? Ako mohol vyzerať ich životný štýl?

Pohreby detí v nádobách nie sú síce v Egypte úplnou neznámou, nikdy však nenadobudli významnejší podiel. Vyskytujú sa skôr v Syropalestíne, od miestnej strednej doby bronzovej (MB; v Egypte sa MB I rovná cca Prvému prechodnému obdobiu) po dobu železnú (IA; cca Tretie prechodné obdobie v Egypte). V Syropalestíne sa vyskytujú aj vo vnútri miest, najmä v bronzovej dobe.
Na Retábí sa detské hroby odkrývajú už viac ako 100 rokov. Prvé záznamy publikoval doyen britskej egyptológie, W. M. Flinders-Petrie, ktorý skúmal Retábí niekoľko týždňov na začiatku 20. storočia. Objavil detský hrob pri múre 1, ktorý nebol v nádobe, ale v malej zaklenutej komôrke zo surových tehál. Paralelu pre tento hrob, resp. možnú ľudskú obetu, hľadal v Syropalestíne. Preto aj pripísal nálezovú situáciu okolo múru 1 sýrskej invázii z obdobia po 6. dynastii. Výskum H. Goedickeho v 1981 objavil viacero detských hrobov, avšak bez chronologických záverov.
My sme v sezóne 2009 zdokumentovali viacero detských hrobov, na vnútornej strane Petrieho múru 1. Väčšinou boli značne poškodené, lebo ich zasiahlo ešte zahlbovanie staršej asfaltovej cesty do tellu. Spravidla boli v nádobách, resp. v ich zvyškoch, ale našli sa aj kostričky bez týchto „rakiev“. Významný bol nález detského hrobu v džbáne, zachytený pri priečnom reze západnej časti múru 1. Hrob bol prekrytý jednou z mladších fáz tohto múru. Nádoba – „rakva“ je z doby vlády faraóna Ramessa II, takže významne pomáha pri datovaní hrobov i vývoja múru a mení Petrieho hypotézy. Keďže vo vrstvách pod múrom 1 boli objavené torzá síl s keramikou z 18 dynastie, môžeme predpokladať, že ďalšie detské pohreby nie sú staršie ako 18. dynastia. V severovýchodnej časti tellu, mimo hradieb, bolo Petriem odkrytých asi 30 hrobov dospelých, ktoré datoval do Tretieho prechodného obdobia. Z týchto hrobov boli zverejnené najmä hrobové výbavy (amulety, skaraby, skaraboidy, korálky a podobne), a skoro žiadne antropologické dáta.
Za týchto okolností by bolo dosť špekulatívne vytvárať hypotézu o syropalestínskom osídlení na telle v 18. a 19. dynastii iba na základe hrobov detí. Aj keď prítomnosť cudzích neegyptských elementov je zrejmá, podobne ako výskyt importov z východného Stredomoria. Počkáme radšej, či ďalšie výskumy potvrdia, že v tejto pohraničnej garnizóne žila zmes Egypťanov (najmä vojakov), prisťahovalcov zo Syropalestíny, či Sinaja a príležitostných obchodníkov z celého východného Stredomoria.
Vyhodnotenie príčin smrti, či už u dospelých, alebo detí, je náročné a niekedy nemožné. Pokiaľ sa na kostre nájdu stopy po ťažkých zraneniach, ako napr. na múmii Sekenenrea Taa, je veľmi pravdepodobné, že skôr či neskôr boli dôvodom smrti. Avšak mnohé choroby nezanechávajú stopy na kostiach a pri súčasnom stave výskumu sú ich prípadné smrteľné dôsledky nezistiteľné. Či išlo v prípade detí pochovaných v nádobách o dôsledok jednej z egyptských rán (t.j. smrť prvorodencov), zistíme prípadne až po štatistickom vyhodnotení ich veku.

Akú časť roka Vám pracovné povinnosti na našom zastupiteľstve v izraelskom Tel-Avive doprajú stráviť doma na Slovensku?

Spravidla mením 20 pracovných dní v horúcom a vlhkom júlovo-augustovom Tel Avive za pobyt na menej horúcom a suchšom Slovensku. Manželka i obaja synovia prichádzajú na Slovensko skôr a vracajú sa až po mne. Ja si viac dovoliť nemôžem, inak by mi nevystala dovolenka na výskum v Egypte a na aspoň pár voľných dní v decembri.

Ako by ste stručne zhrnul poslednú sezónu a ako sa dívate do ďalšej?

Výsledky sezóny 2010 sú uvedené na tejto stránke pod linkom Tell el-Retábí, preto sa skôr zameriam na perspektívu budúcej sezóny. Tá asi nebude jednoduchá, hneď z viacerých dôvodov:
1. Politický vývoj v Egypte prispel k zmene krajiny a Egypt už nie je taký, ako sme ho poznali v ostatných desaťročiach. Okrem pozitívnych prvkov existujú aj negatívne – rastie kriminalita a obzvlášť šokujúce boli rabovania múzeí, pamiatkových skladov a samotných archeologických lokalít. Našťastie, podľa dostupných informácií, sa na Retábí neprihodilo nič fatálneho, aj keď boli zaznamenané pokusy vylúpiť pamiatkové sklady v Zagazigu, kde sme aj my deponovali niektoré nálezy.
2. V septembri 2011, kedy by sme chceli uskutočniť piatu sezónu, sa majú v Egypte konať parlamentné voľby. So slobodnou volebnou kampaňou nie sú v Egypte od 50. rokov veľké skúsenosti a preto existujú obavy, aký bude mať priebeh. Sezónu sa nám neoplatí ani odložiť, pretože v novembri sú zasa prezidentské voľby.
3. Dúfame tiež, že nebudú komplikácie s obnovením koncesie. Existujú viaceré neoverené správy, podľa ktorých by armádne zložky nemuseli s pôsobením zahraničných misií v niektorých oblastiach Egypta súhlasiť.
4. Za týchto okolností človeka nevdojak napadne, či by nebolo lepšie rok počkať. Je však potreba byť na lokalite prítomný, jednak kvôli pokračujúcemu rozširovaniu cesty a jednak kvôli bumerangovo sa vracajúcemu projektu nového vodovodného potrubia, ktoré chcú egyptské inštitúcie zanovito viesť opäť cez tell, vedľa staršieho potrubia, ktoré už samo o sebe dosť poškodilo lokalitu.
5. Ceny a platy v Egypte rastú, dúfame, že nebudeme nemilo prekvapení, čo nás po tejto stránke čaká. Dúfam, že finančný objem získaný z 2% zo zaplatených daní pomôže vykryť aspoň egyptskú infláciu.

Na záver by som Vám rád, za všetkých priaznivcov nadácie Aigyptos, poďakoval za váš čas a poprial mnoho úspechov do ďalšej práce.

Ďakujem za rozhovor

späť