o expedíciach Československého egyptologického ústavu v rokoch 1963-66

V rokoch 1963 až 1966 ste sa zúčastnili na troch expedíciách Československého egyptologického ústavu. Ktorú z expedícií si osobne najviac ceníte a čím boli tieto expedície pre Vás zaujímavé?

Najviac si cením expedíciu z roku 1963 a to z niekoľkých dôvodov.
- prvýkrát som letel lietadlom
- prvýkrát som bol v cudzine (nepočítam Poľsko)
- prvýkrát som uvidel pyramídy a potom i ďalšie staroegyptské pamiatky vrátane povestného Abú Simbelu
- prvýkrát som sa kúpal v mori
- prvýkrát som zažil veľké horúčavy (45°C v tieni)
- prvýkrát som videl v prírode krokodíla, varana či škorpióna
Dôvody, ktoré súvisia s poslaním člena expedície:
- ešte v Prahe som absolvoval autoškolu a získal vodičský preukaz na osobné automobily
- zakúpil som si svoj prvý fotoaparát a na radu Jaroslava Novotného i farebné filmy, aby som si mohol nafotiť diapozitívy
Expedíciu z roku 1963 si najviac cením i preto, lebo sme počas nej našli najviac skalných rytín, nápisov, stél. Ba našli sme i niekoľko malieb. Objavili sme totiž v chóre Form el Atmúr poblíž Koróska jaskyňku v ktorej boli rytiny postáv čiastočne maľované i pár maľovaných zvieratiek. Už dávno pred nami objavili angličania Smith a Dunbar šeltre (Shelter – angl. úkryt, skrýša), v ktorých boli maľby. Oba sú nazvané podľa svojich objaviteľov, Prof. Žába rozhodol, že šelter, ktorý som našiel ja s J. Málkom sa bude volať CZECHOSLOVAK SHELTER.

Československá výprava dosiahla v rámci zozbierania skalných nápisov medzinárodné uznanie, čomu by ste pripísal túto úspešnosť. A do akej miery pomáhalo k objavom i šťastie či náhoda?
Medzinárodné uznanie by som pripísal okrem iného najmä tomu, že sme ako jediný (z deviatich zúčastnených štátov) mali dve koncesie a že sme ako jediný bývali v Núbii v čase, keď bola vypustená Asuánska priehrada. Vďaka tomu sme našli množstvo rytín, nápisov a stél, ktoré boli 10 mesiacov v roku pod vodou. Pri našich objavoch nám šťastie vôbec nepomáhalo. Náhoda pomohla iba raz a to pri objave stély z 12. dynastie (okolo roku 1960 p. n. l.) Po skončení expedícii do Núbie sa ukázalo, že táto stéla, ktorá bývala tiež pod vodou 10 mesiacov z roka, bola najcennejšou zo všetkých ktoré sme našli.

Aké boli stretnutia s miestnými obyvateľmi, na územiach ktoré spolu s ich domovom mali o pár mesiacov skončiť pod vodami novej priehrady?

S obyvateľmi Núbie sme sa stýkali väčšinou k večeru, po návrate na loď. Domnievali sa, že máme doktora (Mudr. Strouhal s nami v r. 1963 nebol) a tak za nami chodili s rôznymi zdravotnými problémami. J. Novotný ošetril napr. 4 ročnú Karinu, ktorá stúpila do ohňa, chlapca, ktorého uštipol škorpión, ba jednému Núbijcovi trhal i zub. V Korosku, kde sme sa zdržali najdlhšie, sme boli pozvaní na návštevu k omdovi (starosta). Pohostil nás jedlom, čiernou kávou a kto chcel mohol si zafajčiť z vodnej fajky. Stretnutia s miestnymi obyvateľmi bývali srdečné a stalo sa, že vďační pacienti nám občas doniesli limetky. Raz pri návrate cez Korosko som bol s J. Málkom pozvaní do domu malej Kariny. Pohostili nás kávou.

Osobne ste poznali profesorov Žábu i Černého, Ako by ste ich charakterizovali a na aké zážitky s nimi si rád spomeniete?

Prof. Černý a prof. Žába boli tak veľké osobnosti, že by som si netrúfol charakterizovať ich. Rád si spomínam na rok 1968. Nielenže nám priniesol „Pražskú jar” ale umožnil, aby prof. Černý s manželkou po prvý raz od odchodu do Anglie navštívil Československo.


Aké sú vaše spomienky zo študentských čias, vyviedli ste niekedy so spolužiakmi ako boli p. Málek, či p.Verner Vašim profesorom nejaký typický študentský žartík?

Nespomínam si, že by sme vyviedli našim profesorom nejaké žartíky a ak áno, tak som na to zabudol.

Žial, doba a predovšetkým termín politická perzekúcia, ktorú dnešné mladé generácie poznajú len z dokumentárnych filmov, Vám neumožnili po roku 1968 venovať sa Egyptológii. Aký by bol Váš odkaz pre súčasných študentov, ktorý sa slobodne rozhodujú o svojom štúdijnom i profesnom osude. A ako sa dívate na budúcnosť samostatnej slovenskej Egyptológie?

Som rád, že i na Slovensku sú ľudia, ktorí majú záujem o egyptológiu a teší ma, že som sa mohol s nimi v Bratislave zoznámiť. Prajem im aby sa i v budúcnosti našli mladí ľudia, ktorým by mohli odovzdať svoje znalosti a vedomosti. Pánu Dr. Magdolenovi a jeho nasledovníkom držím palce a prajem do budúcnosti veľa úspechov a neutíchajúceho elánu pre dobro slovenskej egyptológie.

Na záver by som Vám chcel, i v mene všetkých priaznivcov nadácie Aigyptos, popriať mnoho zdravia a elánu.

* Poznámka (Ján Midžiak) k obrázkom 065 a 066 s nápismi d´ARNAUX v kartuši a A. Parlesák a A. Polák z Brna: Francúzi plánovali okolo roku 1845 postaviť cestu z Koroska cez údolie Fom el Atmúr do Sudánu a vyslali tam prieskumných pracovníkov. Na tom mieste bola voda a tak s tam dlhšie zdržali. Miesto je vzdialené asi 40 km od Koroska. V lete roku 1929 chceli dvaja brnenskí vysokoškoláci (A. Parlesák a A. Polák) absolvovať na bicykloch trasu Asuán – Etiópia. Po odchode z Asuánu však zistil, že neexistuje popri Níle žiadny súvislý chodník a tak bycikle museli väčšinou tlačiť. Do Koroska (cca 200 km južne od Asuánu)sa dostali uplne vyčerpaní. Tam sa ich ujal miestny Omda (starosta). Dozvedeli sme sa to od jeho syna, ktorý nás raz pozval do svojho domu. Vo funkcii bol nástupcom po svojom otcovi. Brnenskí študenti, ktorí nechceli zostať v Korosku, hoci im to starosta ponúkol, sa po zotmení vybrali na ďalšiu cestu. Od starostu dostali potraviny a v mechu vodu s poučením, že po dni cesty, dorazia na miesto kde je voda. To miesto im veľmi dobre opísal. Študenti miesto našli, no studničku nie. Približne v tom čase prechádzala Koroskom karavána Abábdov (na ťavách), ktorá smerovala do Sudánu. Starosta, ktorý predvídal že mladí Čechoslováci studničku nenájdu, požiadal vedúceho karavány, aby sa po študentoch poobzerali. Študenti, ktorí nenašli vodu nemohli ísť ďalej a preto uvažovali o návrate do Koroska. Kedže videli na skale vyryté meno d´ARNAUX, rozhodli sa tiež zvečniť svoje mená. (obr. 66). Treba ešte dodať, že Abábdovia ich našli, vyčistili zasypanú studničku a vzali oboch študentov so sebou na ďalšiu cestu.

späť