prvou česko-slovenskou docentkou egyptologie

Napriek sľubu, že sa tejto (Vami nie veľmi obľúbenej) otázke vyhnem, odporúčania od vašich kolegov ma nútia opýtať sa ju ako prvú. Práve tá Vaša cesta k egyptológii sa totiž mnohým zdá byť zaujímavá. Čím tak môže pôsobiť?

Som presvedčená, že preto, že v mojom prípade už samotná cesta bola cieľom. Od rozhodnutia, zaoberať sa starými Egypťanmi (pod vplyvom Carterovho objavu hrobky Tutanchamona) a Grékmi (skvelý Prométheus z gréckých bájí), ktoré som urobila v druhej triede základnej školy, do splnenia tohto predsavzatia uplynula totiž neskutočne dlhá doba bezmála dvadsiatich rokov. V jej priebehu na mňa číhali dobre mienené rady okolia o naivnosti snahy dostať sa na egyptológiu do Prahy, alebo sa ňou dokonca živiť. Ja som sa ale zanovito zúčastňovala archeologických výskumov v okolí Nitry, najskôr ako študentka, potom tri roky ako brigádnička, medzitým som sa niekoľkokrát pokúšala dostať na archeológiu. V tomto období nebolo skutočne ľahké vytrvať a nepodľahnúť ľahšie dostupným cieľom, resp. školám, tak ako to urobila väčšina mojich spolužiakov. Našťastie som to nezabalila a dnes rada spomínam na dlhééé a miestami divoké výkopové sezóny v Jelšovciach, trvajúce od jari do neskorej jesene a následné prezimovanie v podhradí, pri spracovávaní nálezov. Nakoniec ma prijali na klasickú archeológiu do Prahy v ten pravý čas, pretože v závere jej štúdia som pracovala na egyptológii ako vedecká pomocná sila a keď sa vzápätí otvárala po sedemnástich rokoch egyptológia, plynule som na ňu prešla – ako jediná, bez prijímacích pohovorov. Nie je ťažké v tom odhaliť odmenu bohov, tipujem Sutecha.:-)

Aké bolo obdobie Vašich štúdií na Karlovej Univerzite v Prahe? Zmenili sa Vaše názory či pohľady na egyptologiu, československú alebo českú a slovenskú?

Na Filozofickú fakultu UK som prišla, myslím, veľmi dobre pripravená a vytrénovaná docentom Točíkom a Bátorom z Archeologického ústavu v Nitre. Naviac, značná časť mojich univerzitných učiteľov ma už poznala, takže som si užívala, myslím, že po práve, mnoho pracovne-študijných výhod. Jednou z najzásadnejších bola stopercentne účasť na expedícii do Abúsíru a pobyt v Egypte vôbec. Kvantá informácií a predstáv, ktoré človek nosí v hlave a premieta ich do rôznych polôh, sa zrazu zhmotnia v konkrétnu hrobku, chrám, ľudí… to je nepopísateľný zážitok znásobený zdanlivou nesmrteľnosťou egyptskej civilizácie a krátkosťou doby počas ktorej ju skúmame; egyptológia sa mi v každom ohľade javila a stále javí ako príťažlivá a vzrušujúca, žiaľ nie vždy ľudia, ktorí sa jej venujú.

Neskoré obdobie staroegyptskej ríše, na ktoré ste sa už počas štúdia zamerali, nepatrí ani podľa prebiehajúcej ankety sympatizantov nadácie Aigyptos, medzi „trháky “. Čím je pútavé pre Vás a v čom sa skrýva jeho jedinečnosť?

Egypt Neskorej doby je viac než kedykoľvek predtým vo svojej histórii zapojený do udalostí, ktoré sa odohrávajú v jeho okolí; musí čeliť vojenským útokom z Asýrie, Babylónie, neskôr armáde perzských kráľov, ohrozujú ho zo západu líbyjské kmene, z juhu expandujú Kušiti, naviac, sám je nejednotný a rozdrobený na množstvo malých kráľovstiev v delte a teokratický Amonov štát na juhu. Snažia sa tam uchytiť vojensky i ekonomicky maloázijskí Gréci, Féničania a samozrejme Židia. V tomto boji každého s každým sa pomaly a za nesmiernych obetí vynára v západnej delte nová dynastia z mesta Sají, so svojou mocnou bohyňou Neitou. Jej predstaviteľ – Psamtek I. dokázal kombináciou diplomacie a vojenského nátlaku zjednotiť štyri storočia stagnujúcu krajinu, vypudiť Asýrčanov a Kušitov z Horného a Dolného Egypta a urobiť z neho hospodársku a politickú veľmoc. Nepopierateľný je i náboženský a kultúrny rozmach, ktorý tak oslnil antických vzdelancov. Odraz týchto udalostí môžeme nájsť i na malom sajsko-perskom pohrebisku v Abúsíre. Ako je zrejmé z načrtnutého opisu doby, Egypt bol nútený konfrontovať svoju starobylú kultúru so značným prílivom cudzincov. Skúmať klady a zápory vznikajúcich vzťahov patrí k najvzrušujúcejším zážitkom súčasnej egyptológie.

Spolupracujete nielen s Českým egyptologickým ústavom v Prahe a Káhire, ale i na britských vykopávkách v nílskej delte. Ako sa líšia tieto dve spolupráce a čím sú pre Vás cenné?

Český egyptologický ústav je mojím domovským pracoviskom a za taký považujem i Abúsír s jeho malým sajsko-perzským pohrebiskom v juhozápadnej časti tejto ohromnej koncesie. Keďže náš ústav je zameraný hlavne na Starú ríšu a Neskorá doba je vo veľkej menšine, neraz musíme dôraznejšie zabojovať, aby sme sa na rozkopané hroby vracali častejšie než po dvojročných intervaloch. Takže cibríme taktiku a stratégiu. Nálezy, ktoré tu v značných hĺbkach odkrývame rozhodne za to stoja. Spolupráca s Britským múzeom je vítaným spestrením mojich doterajších archeologických aktivít na staroegyptských pohrebiskách. Zistila som totiž, že od svojich začiatkov sa pohybujem len v hroboch, hrobkách, hrobových komplexoch a tak bolo na čase ešte pred odchodom do archeologického dôchodku s tým niečo urobiť. Vôbec som preto neváhala, keď som dostala ponuku podieľať sa na výskume rozsiahleho opevnenia z ramessovskej doby, naviac v bažinatom prostredí delty. Vhodne zvolenými sondami sme sa na viacerých miestach dostali i k mladším vrstvám potvrdzujúcim, že lokalita mala výhodnú strategickú polohu a osídlenie v rôznych podobách a rozsahu pokračovalo i ďalej do celého prvého tisícročia pr.n.l., čo je už moja preferovaná doba.

Ktorú zo svojích kníh si sama najviac vážite a čím získala takéto ocenenie? Je niekde v Európe egyptologická muzeálna zbierka, ktorú máte pre nejaké špecifikum v obľube?

Ako postupne publikujeme jednotlivé veľké šachtové hrobky Udžahorresneta, Iufaa a teraz Menechibnekona – nie je bez zaujímavosti, že výskum každej z nich nám zaberie viac než desať rokov a trvá tak podstatne dlhšie než ich samotné vybudovanie starými Egypťanmi – ku každej máme blízky vzťah a každá prispieva nezanedbateľnou mierou k poznaniu tejto málo známej doby. Dúfam, že sa to zmení. Z mojich samostatných monografií sú to jednoznačne Grécke importy v Egypte (Greek Imports in Egypt), kniha, ktorá vyšla v našej abusírskej rade, aj keď Abúsíru sa dotýka len okrajovo; sú v nej totiž zhromaždené a interpretované všetky nálezy gréckej keramiky z Horného i Dolného Egypta, ktoré môžeme datovať do Neskorej doby. Pri jej písaní som si dala veľmi záležať na interpretácii nálezov – ako egyptologička poznám egyptské prostredie a ako klasická archeologička zase povahu gréckych komunít obchodníkov, remeselníkov, umelcov, ale aj žoldnierov, prichádzajúcich do bohatého Egypta. Je to veľmi citovaná a dávno vypredaná publikácia, čo je vždy pre autora tou najväčšou satisfakciou.
Z múzeí mám určite slabosť pre egyptologickú zbierku v Kunsthistorisches Museum vo Viedni, jej zloženie a usporiadanie je jedinečné.

Počas Vašej praxe ste spoznali, či sa priamo podieľali na odkrývaní mnohých pieskom zaviatych životných osudov a príbehov starých egypťanov. Máte i tu spomedzi nich niektorích najradšej?

Aj keď nepatrím medzi „militantov“, určite cítim najväčší rešpekt ku generálovi Menechibnekonovi, ktorého hrobku sme vykopali a skúmali v posledných rokoch. Vo svojej dobe to bol veľmi vysoko postavený hodnostár, nielen v spoločenskom rebríčku, ale i fyzicky, jeho múmiu zlodeji síce roztrhali na franforce, ale zdá sa, že na Egypťana mal nezvyklú výšku skoro dvoch metrov. Bol teda predurčený k vojenskej kariére a skutočne, spomedzi skoro tridsiatky titulov patrili medzi najdôležitejšie tie vojenské, ako generál velil kráľovskému loďstvu, líbyjským žoldnierom, tlmočníkom, regrútom. Turbulentná doba záveru sajskej dynastie a začiatku perzskej okupácie Egypta z neho urobila priameho účastníka bojov medzi egyptskou a perzskou armádou. Evidentne prežil, pretože svoju honosnú hrobku stavebne dokončil do nevídaných rozmerov a jeho kariéra, teraz už úradnícka, pokračovala ďalej, ako ostatne i u Udžahorresneta, ktorý celé pohrebisko zo záveru sajskej doby založil. Žiaľ, nič konkrétnejšie nevieme, žiadne biografické údaje do bohatej hieroglyfickej výzdoby nezakomponoval, nemáme predstavu o tom aké bolo pozadie porážky egyptskej armády ani za akých okolností bola miestna elita akceptovaná novou perzskou vládou.

Čo nečakané Vám Vaša profesia priniesla? Prípadne do akej nečakanej situácie Vás už dostala?

Profesia egyptologičky predpokladá pobyty v súčasnom Egypte a s tým je spojených najviac nečakaných situácií, hlavne na vidieku, kde človek žasne koľko zvykov a bežných životných rituálov stále prežíva z faraónského Egypta. Žiaľ, moderné Egypťanky požívajú minimum nezávislosti a slobody, ktoré boli pre staroveké Egypťanky samozrejmosťou.

Pomohlo Vám štúdium klasickej archeológie pri štúdiu egyptológie, resp. ovplyvnilo Vás toto štúdium v zameraní sa na egyptskú Neskorú dobu?

V prvých ročníkoch štúdia egyptológie som, popravde, nejaké podnetné myšlienky na antiku nemala, permanentne sme boli ponorení do starého Egypta, dokonca i vo voľných chvíľach sme chodili do kina na filmy o Egypťanoch a fantasticky sme sa bavili, čo sa nám myslím, občas pritrafí i teraz, dokonca v káhirských multiplexoch. Na dočasne vytesnené klasické vzdelanie som si spomenula paradoxne na svojej prvej expedícii v Abúsíre, keď sme pri čistení okolia Udžahorresnetovej hrobky objavili krásne zachovaný fragment čierno-figúrovej maľovanej oinochoe (vínneho džbánu) z gréckeho ostrova Chios. Akosi automaticky skončil u mňa a ja som si postupne zamilovala Egypt sajskej doby, v ktorom sa pohybujú podnikaví grécki obchodníci a žoldnieri.

Na záver by som Vám rád, za všetkých priaznivcov nadácie Aigyptos, poďakoval za váš čas a poprial mnoho úspechov do ďalšej práce.

späť