Na stránke Aigyptos si už treťou „spovedanou“ Slovenkou, ktorá študuje, či študovala na viedenskej univerzite odbor egyptológia. Čím bolo tvoje štúdium iné v porovnaní s Ľubicou Hudákovou alebo Veronikou Dubcovou?

Ťažko sa mi hodnotí, v čom sú naše štúdiá rozdielne. Určite mala každá z nás svoje malé víťazstvá aj prehry, obľúbené predmety ale i predmety, ktoré by sme s radosťou oželeli. Hlavný rozdiel bol podľa mňa v tom, že predtým, ako som začala študovať egyptológiu ja, bola na tomto odbore len jedna slovenská študentka. Na inštitúte bola len na niektorých prednáškach, pretože zároveň študovala aj klasickú archeológiu – štúdium egyptológie bolo totiž pôvodne dvojodborové. Ďalší podstatný rozdiel medzi nami bol v tom, že v mojom ročníku boli aj iní slovenskí študenti – začínali sme štyria. Ľubka aj Veronika začínali takpovediac samé.

Z čoho sa skladajú prijímacie pohovory na viedenskej univerzite? Na koľkých slovenských študentov si tam natrafila? Aké bolo tvoje prijatie ostatnými?

Viedenská univerzita na rozdiel od slovenských vysokých škôl nerobí prijímacie pohovory, študovať môže každý, kto má maturitu. Študenti zo Slovenska však v čase, keď som ja začínala, museli priniesť potvrdenie o tom, že sú u nás prijatí na ten istý obor, ktorý chcú študovať vo Viedni. V prípade egyptológie, ktorá sa na Slovensku študovať nedá, stačilo byť prijatým na príbuzný odbor, ako napríklad archeológia…

Spolu so mnou začali študovať ďalší traja slovenskí študenti, o tom som sa však dozvedela až v triede na hodine, keď sme sa predstavovali. Konečne nejaké mená, ktorým som v pohode rozumela ;) . Okrem nich v tom čase egyptológiu študovala v kombinácii s klasickou archeológiou ďalšia slovenská študentka, tú som však stretla až o niekoľko rokov neskôr. Z môjho ročníka som však bohužiaľ zostala len ja.

Egyptológia vo Viedni – na moje veľké šťastie – nie je masové štúdium. Ostatní spolužiaci ma preto prijali v podstate veľmi milo – keď vezmeme do úvahy, že som im zo začiatku len veľmi zle rozumela a komunikovala prakticky hlavne v angličtine. Napriek tomu sme sa spolu pripravovali na cvičenia a skúšky.

Kedy si sa rozhodla pre štúdium egyptológie?

Ťažko povedať, kedy som sa rozhodla študovať egyptológiu. História ma fascinovala odkedy sa pamätám – keď ostatné dievčatá chceli byť princeznami/modelkami ja som vyhlasovala, že budem archeologičkou alebo reštaurátorkou. V roku, keď som skončila strednú školu otvárala sa egyptológia v Prahe, – na ktorú som nakoniec nespravila skúšku. Neskôr mi o jeden jediný bod ušlo štúdium histórie… A potom sme v auguste sedeli s kamarátkou a bilancovali leto, keď sa ma Mária spýtala, prečo vlastne neskúsim Viedeň… A ja som sa rozhodla že skúsim.

Zúčastňuješ sa poľsko-slovenských ale i rakúskych vykopávok v Tell-el Retábí i Tell el-Dab´e. Čím sú tieto dve lokality iné, alebo naopak podobné a čo sa ti na ktorej z nich zdá byť najzaujímavejším?

Tell el-Retábí leží na samotnom okraji nílskej delty, je tu stále cítiť prítomnosť púšte, ktorá je takpovediac za rohom. Takže tu v podstate postupne z piesku vyhrabávame hraničnú pevnosť faraónov Novej ríše. Moderné vykopávky v tejto lokalite ešte len začínajú – my ich začíname, čo na jednej strane veľká zodpovednosť a na druhej strane úžasný pocit.

Tell el-Dab´a bola v Druhom prechodnom období hlavným mestom Egypta a sídlom hyksóskych uchvatiteľov. Leží len asi dve hodiny cesty autom od Tell el-Retábí, ale človek má pocit, že sa ocitol v inej krajine. Výskum tu prebieha už niekoľko desaťročí. Výhodou toho, že za výskumom stoja inštitúcie ako viedenská univerzita a rakúsky archeologický inštitút je samozrejme veľmi dobré materiálne a technické zabezpečenie.

Najzaujímavejšie na oboch lokalitách sú pre mňa stavby a predmety, ktoré sa skrývajú pod ich nenápadným povrchom. Zdá sa mi úžasné, že na prvý pohľad by človek nepovedal že stojí na miestach, ktorým v istom čase patrila pozornosť vládcu celej egyptskej ríše. Neskúmame síce ani pyramídy, ani mastaby, takže nemáme žiadne múmie, zato sa na pozadí významných historických udalostí kúsok po kúsku dozvedáme, ako naozaj vyzeral každodenný život Egypťanov – bohatých ale aj chudobných. Pretože na oboch lokalitách vlastne skúmame pozostatky sídliska máme možnosť porovnať ideálny svet Egypťanov, ako nám ho prezentujú umelecké diela z veľkých chrámov a súkromných hrobiek, s každodennou realitou – a to je podľa mňa dôležité.

Do prednáškového cyklu 2012 si prispela témou „Mačka v starovekom Egypte, čím bola táto téma pre teba lákavá?

Mačky sú úžasné stvorenia – tajomné a fascinujúce, inšpirujú ľudskú fantáziu od nepamäti. Ale za to, že mám prednášku o mačke v starom Egypte môže jedna moja bývalá kolegyňa/kamarátka, ktorá je ich veľkou milovníčkou. Raz sme si zašli na obed, a ona sa ma spýtala, ako že to vlastne s tými mačkami v Egypte je. A ja som zistila, že napriek tomu, že sa sama považujem za milovníčku mačiek, v podstate o ich egyptskej histórii viem veľmi málo. Moja prednáška je vlastne pokračovanie mojej, vtedy dosť stručnej – odpovede na Aničkinu otázku ;) .

V osobnom živote stojíš pred ťažkým rozhodovaním, medzi dvoma odbormi: egyptologickým a do života praktickejším ekonomickým. Ako si vedie egyptológia v konfrontácii s ekonómiou pri takomto rozhodovaní sa? V čom vidíš jej pozitíva a negatíva do praktického života?

Pri tejto otázke mi napadá klasická reakcia ľudí na informáciu o tom, že popri štúdiu zameranom ekonomickým smerom študujem aj egyptológiu. V skratke by sa dala zhrnúť do vety: „To naozaj? Keď som bol malý/malá tiež som sa veľmi zaujímal/a o históriu starovekého Egypta/Grécka/Ríma/Orientu…“ a ja mám pocit že len zo slušnosti alebo z nostalgie nedodajú …ale potom som vyrástol/vyrástla a venoval/a sa rozumným veciam, ktoré sa dajú uplatniť v každodennom živote. A pritom egyptológiu v každodennom živote  viac či menej úspešne uplatňujú stovky ľudí na celom svete.

Je pre mňa ťažké povedať, v čom spočívajú pozitíva a negatíva egyptológie, pretože to podľa mňa do veľkej miery závisí od toho, ako sa človek postaví k životnej realite, ktorú egyptológia so sebou prináša.

Spoločne s priateľmi nadácie Aigyptos ti držím palce a prajem zdar v osobnom i profesnom živote.
Ďakujem za rozhovor.

späť