Si prvou Slovenkou, o ktorej v nadácii Aigyptos vieme, že študuje na Liverpoolskej univerzite. Aké bolo tvoje rozhodovanie sa pri výbere tejto univerzity a kedy si sa rozhodla pre egyptológiu?

Pôvodne som chcela ísť študovať egyptológiu do Prahy na Karlovu univerzitu, ale v tom roku, keď som končila strednú školu, univerzita nevypisovala prijímacie skúšky. Tie vypisujú iba každých 5 rokov, a keďže som na ne nechcela dva roky čakať, a tiež som sa nechcela vzdať sna ísť študovať egyptológiu, rozhodla som sa podať si prihlášku na univerzity v Anglicku. Študovala som na bilingválnom anglicko-slovenskom gymnáziu v Sučanoch, odkiaľ mnoho ľudí odchádza na vysoké školy do zahraničia, najmä do Česka a Veľkej Británie, takže pre mňa to rozhodnutie sa pre Anglicko nebolo veľmi ťažké. Štúdium egyptológie v Británii ponúka len zopár univerzít, a Liverpoolska univerzita sa mi hneď zapáčila, najmä jednotlivými časťami odboru, ktoré ponúkala. A tiež svojou históriou a dobrou reputáciou. Má najväčšie stredisko pre štúdium egyptológie vo Veľkej Británii, takže som dúfala, že mi naozaj poskytne kvalitné vzdelanie, čo sa aj splnilo.
O históriu som sa začala zaujímať už na základnej škole na hodinách dejepisu. Neskôr sa toto moje nadšenie zameralo čisto na archeológiu. Keď som však dostala od rodičov svoju prvú knihu o starovekom Egypte, konkrétne Sinuhet od Vojtecha Zamarovského, a keď som sa sama začala učiť písať hieroglyfy, hneď som sa zamilovala do tejto starovekej civilizácie, a moje nadšenie pre ňu sa odvtedy len znásobuje.

Aký bol priebeh prijimacích skúšok a ako vyzerá vo všeobecnosti štúdium na liverpoolskej univerzite? Považuješ niečo z anglického študentského života za výnimočné?

Spôsob prijímania študentov na univerzity vo Veľkej Británii je odlišný od toho na Slovensku či v Česku. Prihlášky sa podávajú cez internet prostredníctvom anglickej centrálnej organizácie UCAS, ktorá ich spracúva. Musela som si napísať motivačný list a tiež som potrebovala odporúčací list od môjho učiteľa na gymnáziu. Potom som vyplnila internetovú prihlášku a celú ju poslala. Po niekoľkých týždňoch som dostala „podmienečnú ponuku“ od jednotlivých univerzít, z ktorých som si potom vybrala jednu. Podmienkou bolo úspešné ukončenie štúdia na strednej škole s najhoršou známkou 2 z maturitných skúšok.
Liverpoolska univerzita do tohto roku ponúkala dva študijné odbory, egyptológiu a egyptskú archeológiu, a študent si mohol vybrať, ktorým smerom sa chcel viac uberať. Ja som sa rozhodla pre samostatnú egyptológiu, ktorá sa zameriava viac na jazyk ako na archeológiu, ale v prvom ročníku sme mali takmer rovnaké predmety ako tí, čo si vybrali egyptskú archeológiu. Až od druhého ročníka sme sa začali viac deliť podľa toho čo študujeme. V jednom semestri máme zvyčajne 4 predmety, a prednášok len okolo 8 do týždňa, takže veľa času trávime samoštúdiom. Počas semestra píšeme eseje alebo robíme rôzne projekty, a na konci každého semestra absolvujeme skúšky, ktoré majú esejovitý charakter alebo pozostávajú z prekladu textov s gramatickým a kontextovým komentárom. Priemer známok z druhého ročníka tvorí 20% a z tretieho ročníka 70% z celkovej známky na bakalárskom diplome.
Študentský život je tu v Anglicku rovnaký asi ako všade na univerzitách. Okrem študijných povinností sa človek môže zúčastniť rôznych akcií a športových podujatí organizovaných univerzitou alebo študentskou spoločnosťou. Liverpool sa v roku 2008 stal európskym mestom kultúry, a naozaj tu má človek mnoho možností ako sa kultúrne vyžiť. Mesto samozrejme žije najmä Beatlesom: je tu veľké múzeum venované len skupine Beatles, pravidelne sa tiež organizujú sprievodné výlety po častiach mesta, v ktorých členovia Beatles bývali alebo sa zdržiavali, a podobne.

Čím sa momentálne v rámci štúdia zaoberáš? Čo sa od teba očakáva pri odovzdávaní prác a ktorí z anglických profesorov na univerzite prednášajú?

Zameriavam sa hlavne na filológiu starovekého Egypta, ktorá ma veľmi upútala. Na univerzite som sa naučila takmer všetky štádiá vývoja staroegyptského jazyka, od jeho počiatkov až po jeho zánik, to znamená okolo 3 500 rokov histórie, čo je neskutočne fascinujúce. Najviac ma zaujal preklad a analýza literárnych textov, ktorým som sa venovala aj vo svojej bakalárskej práci. V nej som preložila a interpretovala „Slová Chacheperreseneba“, literárnu pesimistickú báseň z konca Strednej ríše (2055-1650 pred n.l.). Práce, ktoré odovzdávame, sú eseje alebo projekty zamerané na preklad a komentár, v ktorom musíme vysvetliť problémy pri prekladaní jednotlivej vety, určiť gramatické konštrukcie, vysvetliť obsah daných slov a uviesť text do kontextu. Eseje sa zameriavajú na istú tému, ktorá je nám buď pridelená alebo si ju sami vyberieme z ponúkaných tém. Okrem písania esejí sme si tiež potrebovali na niektoré predmety pripraviť powerpointovú prezentáciu, zvyčajne na 15 minút, ktorú sme potom prezentovali na hodine.
Na Liverpoolskej univerzite prednášajú mnohí vysoko uznávaní egyptológovia, ako napríklad
Dr. V. Chauvet, ktorá sa zameriava na hrobky a biografické nápisy úradníkov zo Starej ríše; Prof. M. Collier, odborník najmä na ramessovské obdobie, Deir el-Medinu a neskorú egyptčinu; Prof. C. Eyre a Dr. R. Enmarch, ktorí sa orientujú na filológiu. Prof. Eyre sa popritom tiež venuje spoločenskému životu v starovekom Egypte a Dr. Enmarch zase náboženstvu. Dr. I. Shaw a Dr. S. Snape vynikajú v egyptskej archeológii a Dr. Godenho sa zaoberá najmä Prvým prechodným obdobím a administratívnymi textami.

Na rozdiel od slovenských študentov egyptológie z Prahy a Viedne je tvoj študijný smer odlišný, zameraný menej na archeológiu a viac na filológiu. Vedela by si vysvetliť, v čom sú tieto dva študijné smery odlišné?

Archeológia sa zameriava najmä na materiálnu kultúru starovekého Egypta a človek potrebuje dobre poznať archeologické metódy a techniky, a to teoreticky aj v praxi. Rovnako sa musí oboznámiť aj s inými starovekými civilizáciami, s ktorými Egypt prichádzal do styku. V tomto smere štúdium jazyka nehrá najdôležitejšiu úlohu, ale jeho čiastočné ovládanie, najmä strednej egyptčiny, je nutnosťou. Môj študijný smer kladie dôraz na detailné poznanie vývoja staroegyptského jazyka, od starej egyptčiny cez strednú a novú egyptčinu až po koptčinu. V poslednom semestri sme skúmali ako a prečo sa egyptčina vyvíjala. Okrem jazyka sa tiež zameriavame na interpretáciu textov rôznych žánrov. Archeológiu sme študovali len počas prvého ročníka, kde sme sa naučili základné metódy, ktoré sme mali možnosť uplatniť v praxi na vykopávkach v Eddisbury organizovaných univerzitou v rámci splnenia kritérií daného odboru. To znamená, že oba študijné smery poskytujú dobré základy aj z archeológie aj z filológie. Ale človek nemôže byť expertom na obidva odbory, a preto si neskôr musí vybrať jeden zo smerov, v ktorom chce robiť výskum. Ja som sa rozhodla pre filológiu, keďže staroegyptský jazyk a literatúra sú môjmu srdcu najbližšie, a v budúcnosti by som rada pokračovala v tomto smere, možno so zameraním sa na literatúru Neskorého obdobia a démotické písmo.

Ako pristupuješ k štúdiu staroegyptského písma, ktorá z jeho foriem je pre teba najpríťažlivejšia a naopak? Čo by si poradila začiatočníkom?

Staroegyptské texty študujeme len v hieroglyfickom písme, hieratika sa vyučuje až na postgraduálnom štúdiu, čo ma pravdepodobne čaká ďalší akademický rok. V budúcnosti by som sa rada naučila aj démotické písmo, aby som mohla čítať a analyzovať v origináli literárne texty z Neskorého a Grécko-Rímskeho obdobia.
Neskorý egyptský jazyk je relatívne ľahký, lebo gramatické pravidlá sú jasné, len si človek musí zvyknúť na zložitejšiu ortografiu. Ľahká je aj koptčina, vďaka ktorej bolo možné objasniť niektoré gramatické javy v predchádzajúcich štádiách vývoja jazyka. Stredná egyptčina, s ktorou sa obvykle začína štúdium jazyka, je trochu zložitejšia v tom, že niektoré gramatické konštrukcie sa dajú interpretovať viacerými spôsobmi, ich preklad závisí potom na kontexte a na človeku, ktorý text prekladá. Najlepšia kniha, ktorá je vhodná pre začiatočníkov, či už študentov egyptológie alebo len nadšencov pre tento jazyk, je anglická publikácia, s ktorou sme aj my začínali v prvom ročníku. Bola preložená aj do českého jazyka a je dostupná aj na internete: Collier, M. & Manley, B., 1998. How to Read Egyptian Hieroglyphs: a step-by-step guide to teach yourself. Berkeley: University of California Press. Najzložitejším štádiom vývoja staroegyptského jazyka je asi stará egyptčina, v ktorej pre limitovaný rozsah a druh textov a tiež pre fakt, že pochádza z obdobia keď sa staroegyptské písmo len začínalo formovať, je ťažké presne identifikovať gramatické konštrukcie. Sú to najmä biografické nápisy úradníkov Starej ríše, ktoré sú písané v tomto jazyku. Ja sa viac zaoberám literárnymi textami zo Strednej a Novej ríše, a preto stredná a neskorá egyptčina sú pre mňa príťažlivejšie jazyky.

Liverpool a staroveký Egypt, ladí to spolu? Aké egyptologické aktivity sa v meste organizujú pre laickú verejnosť?

Liverpoolska univerzita má relatívne dlhú tradíciu vo vyučovaní egyptológie, archeológie a klasických štúdií. Tento inštitút bol založený už v roku 1881, a má vlastné múzeum, ktoré je pomenované po známom britskom archeológovi Johnovi Garstangovi, a je prístupné verejnosti. Väčšina artefaktov, ktoré sú v tomto múzeu, pochádza z jeho vykopávok v Egypte na lokalitách ako napríklad Beni Hassan, Abydos, Naqada, Hierakonpolis, ale tiež z výskumov v Sudáne, Levante a Anatólii. Fakulta pravidelne organizuje rôzne udalosti pre verejnosť, najpopulárnejšie sú letné školy, jednodňové kurzy alebo prednášky. Na nich sa ľudia môžu dozvedieť novinky zo súčasného výskumu, alebo sa naučiť základy niektorého starovekého jazyka. V centre mesta sa tiež nachádza Svetové múzeum, založené už v 19. storočí, v ktorom je jedna časť venovaná práve starovekému Egyptu. Disponuje jednou z najväčších kolekcií staroegyptských predmetov. Múzeum je otvorené denne a neplatí sa žiadne vstupné.

Aké sú tvoje kontakty so Slovenskom, s rodnou Banskou Bystricou? Ako sa pozeráš na Slovensko a egyptológiu?

Väčšinu času v roku trávim v Anglicku a domov na Slovensko chodievam približne každé tri mesiace, keď sa na univerzite nevyučuje. Zvyčajne chodím domov na tri týždne, a to na Vianoce, a na Veľkú noc, a tiež v lete, ktoré tu v Anglicku poriadne neexistuje. Takisto, keď som doma a mám príležitosť, si užívam prírodu a hory v okolí Bystrice, ktoré mi v Anglicku veľmi chýbajú.
Egyptológia a Slovensko – to je trochu problematické spojenie. Medzi Slovákmi sa určite nájde mnoho ľudí, ktorí sú nadšení civilizáciou starovekého Egypta, ale bohužiaľ nemajú dostatočne dobré podmienky na rozvíjanie tohto záujmu. Egyptológia sa na Slovensku študovať nedá, a preto ľudia odchádzajú do zahraničia, kde aj potom zostávajú alebo sa rozhodnú študovať úplne iný odbor. Naviac publikácie o starovekom Egypte v slovenskom jazyku nie sú práve najkvalitnejšie a preto vo väčšine prípadov ľudia nemajú prístup k akademickým článkom a knihám, s ktorými sa študent egyptológie v zahraničí bežne stretáva. Ale dúfam, že raz v budúcnosti sa tento trend zmení, najmä ak sa slovenskí absolventi egyptológie na zahraničných univerzitách budú snažiť spolupracovať na zlepšení podmienok pre rozvoj tohto odboru na Slovensku.

Tento akademický rok si ukončila bakalárske štúdium na Liverpoolskej univerzite. Aké sú tvoje plány do ďalších rokov?

Áno, na konci mája som ukončila bakalárske štúdium v Liverpoole a v júli ma čakajú promócie. Liverpoolska univerzita má skvelé podmienky a vynikajúci profesorský zbor pre štúdium egyptológie, ale bohužiaľ školné na postgraduálne štúdium v Anglicku je veľmi vysoké a preto som sa rozhodla skúsiť inú európsku krajinu. Vybrala som si Leidenskú univerzitu v Holandsku, takže v septembri tam začínam magisterské štúdium egyptológie, ktoré trvá 12 mesiacov. Potom by som chcela podľa možností pokračovať aj v doktorandskom štúdiu.

Spolu s priateľmi nadácie Aigyptos ti do ďaľšieho štúdia želáme mnoho zdaru.

späť