6. Bratislavský cyklus egyptologických prednášok
Výpravy do starovekého Egypta

Program prednášok na stiahnutie PDF

Múzeum mesta Bratislavy, Radničná 1
Faustova sieň, bezbariérový prístup
Vybrané piatky o 17:30
Vstupné: 2,- €
V predaji aj zvýhodnené permanentky v cenách 10€ (6 prednášok za cenu 5) a 18€ (11 prednášok za cenu 9).

Vstupenky z celého prednáškového cyklu su žrebovateľné, žrebovanie sa uskutoční po každej prednáške. Výhrami su drobné vecné ceny, ktoré sme pre vás priniesli priamo z Egypta.

Odler

20. 01. 2017
“Osem dní, ktoré pohli lokalitou – Tell el-Retábí 2016.
Mgr. Jozef Hudec, PhD.

Odler
Deviata sezóna výskumu v Egypte sa mala začať 1. mája 2016. Kvôli absencii bezpečnostného povolenia sa začala až 18. mája. Trvala o niečo viac ako týždeň. Obdobie čakania bolo síce intenzívne využité ale zaujímavé objavy krátkeho výskumu rozosmucovali pri pomyslení, čo ešte ostalo v zemi. Výskum sa zameral na oblasť pod základmi hradby Ramesseho III. severne od migdolu. Pokračoval v miestnostiach Čierneho domu 1 zo začiatku 18. dynastie a pod nimi. Staršie osídlenie zanechalo zelenkasté tehly, cca. z konca Druhého prechodného obdobia a začiatku 18. dynastie. Pod „Zeleným domom“ boli potvrdené asi tri staršie fázy osídlenia a pochovávania. Zelený dom je tak dôležitým spojovníkom medzi hyksóskym obdobím a Novou ríšou. Pod domami boli odkryté dva hyksóske hroby a ďalšie boli identifikované…

Mgr. Jozef Hudec, PhD. vyštudoval archeológiu, egyptológiu a politológiu na FF UK v Prahe. Je spoluriaditeľom poľsko-slovenského výskumu na Tell el-Retábí a predsedom správnej rady Nadácie Aigyptos. Je tiež hlavným štátnym radcom Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky a pôsobí aj ako vedecký pracovník Ústavu orientalistiky SAV.

03. 02. 2017
V ríši slnečného boha: dejiny, architektúra a náboženstvo 5. dynastie pohľadom z Abúsíru.
Doc. Mgr. Jaromír Krejčí, PhD.

Odler
Obdobie 5. dynastie je charakterizované rozvojom kultu slnečného boha a preto je niekedy označované aj ako „dynastia slnečných kráľov“. Na jej konci ale vzrástol – v rámci nekráľovského i kráľovského zádušného kultu – význam boha zosnulých Usira. Bola to tiež doba, kedy došlo k čiastočnej premene v poňatí kráľovského úradu a s tým spojenej transformácii správy krajiny.
Svoj rozkvet prežívala aj pyramídová nekropola v Abúsíre, v ktorej susedstve vznikali slnečné chrámy. Preto je dôležité sa na problematiku spojenú s 5. dynastiou a slnečným kultom pozrieť z pohľadu vývoja abúsírskeho kráľovského pohrebiska.

Doc. Mgr. J. Krejčí PhD. je vedeckým pracovníkom a vyučujúcim docentom Českého egyptologického ústavu FF UK v Prahe a členom Honorárneho grémia Nadácie Aigyptos.

17. 02. 2017
Pripravené na znovuzrodenie: Staroegyptské rakvy.
Mgr. Marie Hlouchová
Odler
Starí Egypťania venovali veľa pozornosti príprave prechodu na onen svet. Tí najbohatší si nechávali budovať monumentálne hrobky so sarkofágom, rakvami a bohatou pohrebnou výbavou. Menej movitejší si často mohli dovoliť len jednoduchú rakvu, prípadne ani tú nie. Rakvy boli jednou z najdôležitejších súčastí pohrebu a bola s nimi spojená prepracovaná symbolika.
Prednáška zhrnie vývoj staroegyptských drevených rakví a to od čias ich prvého objavenia sa až po ich používanie v Dobe rímskej. Zmeny budú demonštrované hlavne na príkladoch z Abúsíru, kde vykonáva výskum Český egyptologický ústav v Prahe, pozrieme sa však aj na ďalšie významné lokality.

Mgr. Marie Hlouchová je doktorandkou Českého egyptologického ústavu FF UK.

03. 03. 2017
Kto postavil egyptské pyramídy?
Mgr. Martin Odler

Odler
Pyramídy sú fascinujúcimi výtvormi staroegyptskej civilizácie. Sú dielami ľudských rúk a v prednáške sa zameriame na bohaté poznatky, ktoré dnes máme o ľuďoch, čo na stavbe pyramíd pracovali, buď ako profesionálni majstri stavitelia, alebo ako muži povolaní slúžiť na hrubé práce. Povieme si aj o nedávnych nálezoch papyrusov z lokality Vádí el-Džarf, ktoré vypovedajú o stavbe najväčšej, Chufuovej, pyramídy v 4. dynastii. Na záver sa dozviete, ako prispeje pripravovaný projekt na Českom egyptologickom ústave FF UK k poznaniu medenej metalurgie pracovníkov na pyramídach v Gíze vo 4. dynastii. Zaujímavosti o najnovších poznatkoch o staviteľoch pyramíd nájdete aj v autorovom článku pre aktuality.sk

Martin Odler je doktorandom Českého egyptologického ústavu FF UK a venuje sa materiálnej kultúre, najmä medeným artefaktom. Je členom správnej rady Nadácie Aigyptos a poľsko-slovenského tímu, ktorý skúma lokalitu Tell el-Retábí vo východnej Delte.

17. 03. 2017
Majstri remesla – výtvarné umenie starovekého Egypta pod lupou.
Mag. Ľubica Hudáková, Dr. Phil.
Odler
Staroegyptské umenie fascinuje ľudí od nepamäti. Ako ho však vnímali jeho tvorcovia? Boli pre nich sochárske výtvory a maľovaná či reliéfna výzdoba umeleckým dielom alebo remeselníckym výrobkom? V prednáške si položíme túto otázku, pozrieme sa na hlavné typy výtvarných diel a ich význam a priblížime si pracovné postupy ako aj použité nástroje a materiály. Odhalíme tiež charakteristické črty a princípy, ktoré robia umenie starých Egypťanov nezameniteľným.

Dr.phil. Ľ. Hudáková je členkou správnej rady Nadácie Aigyptos. Vyštudovala egyptológiu na Viedenskej univerzite, kde pôsobí ako vedecký pracovník. Špecializuje sa na umenie a materiálnu kultúru Strednej ríše a zaoberá sa tiež odkazom Egypta v slovenskej kultúre. Zúčastnila sa na expedíciách Rakúskeho archeologického inštitútu v Tell el-Dabe a od roku 2009 je členkou poľsko-slovenského tímu, ktorý skúma lokalitu Tell el-Retábí vo východnej Delte.

31. 03. 2017
Pošli mi toľko zlata, ako tvoj predchodca…Egypt a jeho susedia.
Mag. Lucia Hulková, PhD.
Odler
Staroveký Egypt leží na pomedzí Blízkeho východu a Afriky. Kultúrny a politický vývoj v Levante, medzinárodný obchod a v neposlednej rade aj egyptská zahraničná politika sa nezmazateľne podpísali na histórii krajiny v údolí Nílu. V tejto prednáške sa pozrieme na stopy kultúrnych kontaktov medzi Egyptom a Levantou – napríklad na to, kto boli Hyksósovia alebo akú rolu zohralo núbijské zlato v egyptskej politike na Blízkom východe.

Mag. Lucia Hulková. PhD., je egyptologička, doktorandka a vedecká pracovníčka Rakúskej akadémie vied. Je členkou správnej rady Nadácie Aigyptos a poľsko-slovenského tímu, ktorý skúma lokalitu Tell el-Retábí vo východnej Delte.

21. 04. 2017
Amonove božie manželky – ich kompetencie v procese vývoja 18. dynastie.
Paulína Šútorová, MA
Odler
Nárast feminizmu v modernej histórii podnietil zväčšený záujem o štúdium žien starovekého Egypta – hlavne kráľovien, ktoré stáli na vrchole štátnej hierarchie. Bol to však nielen ich politický status obdivovaný po stáročia, ale aj ich prominentná náboženská rola. Kráľovné sa už od Ahmose-Nefertari na začiaktku 18. dynastie začali pýšiť titulom Amonove božie manželky. Ten ich staval do pozície navyšších kňažiek boha Amona. To im zaručovalo nie zanedbateľné privilégiá, týkajúce sa chrámových rituálov a mystérií, ktoré boli porovnateľné s kompetenciami najvyšieho Amonovho kňaza. Aké boli tieto úlohy a ako sa menili na pozadí vývoja politických a náboženských udalostí 18. dynastie?

Paulína Šútorová, MA vyštudovala egyptológiu na Swansea University vo Veľkej Británii.

05. 05. 2017
Sláva Egyptu! Faraóni, bohovia a staroveké mystéria vo svete opery.
Mgr. Veronika Dubcová
Odler
Keď sa povie Aida, len málokto si nepredstaví pompézne kulisy starovekého Egypta. A len málokto si nebude pohmkávať známy triumfálny pochod z tejto svetoznámej opery, keď ho začuje z televíznej znelky alebo reklamy. Ak aj nepatríte medzi operných fanúšikov alebo priaznivcov starovekého Egypta, tieto dva fascinujúce svety, ktoré sú spolu významne prepojené, sú súčasťou nášho života, hoci si to často neuvedomujeme. Tak ako považujeme za div sveta pyramídy, rovnako k nim môžeme priradiť mnohé klasické melódie. A práve aj staroveký Egypt inšpiroval hudobných skladateľov, ktorí mu svojou hudbou vzdali hold a dodali ešte väčší lesk.
Ako sa staroegyptská kultúra odrazila v tvorbe hudobných skladateľov ako Händel, Rossini či Verdi, čo o Egypte vlastne vedeli a ako ho vnímali? Prečo Mozart zašifroval v Čarovnej flaute slobodomurársky rituál, vychádzajúci zo staroegyptských mystérii a ako znie moderná opera o kacírskom faraónovi Achnatonovi? A čo vlastne hovoria na Egypt v opere egyptológovia? Odpovede na tieto otázky a hlavne dôvody, prečo sa oplatí ísť na operu alebo prečo sa dozvedieť viac o starovekom Egypte, sa dozviete v tejto prednáške.

Mgr. V. Dubcová je členkou správnej rady Nadácie Aigyptos, absolventkou klasickej archeológie Trnavskej univerzity a doktorandkou a vedeckou pracovníčkou Inštitútu klasickej archeológie Viedenskej univerzity. Je tiež vedeckou pracovníčkou Ústavy orientalistiky SAV a od roku 2008 členkou poľsko-slovenskej misie na lokalite Tell el-Retábí.

19. 05. 2017
Pod Rímskym orlom. Rímska armáda v Egypte.
Mgr. Miroslava Šurinová

Odler
Egypt sa v roku 30 p. n. l. stal súčasťou Rímskej ríše. Po ďalších skoro sedem storočí boli v Egypte prítomní vojaci rímskej a neskôr Byzantskej armády. Títo vojaci neboli v Egypte len na jeho obranu. Podieľali sa na správe Egypta, chránili obchodné cesty či zastupovali sudcov v odľahlých častiach Egypta. Rímski vojaci mali pre Egypťanov taký veľký význam, že i niektorí egyptskí bohovia si obliekli rímsku uniformu. Okrem úlohy rímskeho vojska pre egyptskú spoločnosť v období antiky si v tejto prednáške priblížime i stavby, ktoré rímska armáda v Egypte vybudovala. Niektoré z nich boli vystavané v starších faraóskych stavbách. Iné sú zaujímavé svojou architektúrou, ktorá predbehla svoju dobu v porovnaní s inými časťami Rímskej ríše.

Mgr. M. Šurinová, MA pochádza z Vysokej nad Kysucou, vyštudovala klasickú archeológiu na FF Univerzity Karlovej v Prahe a egyptológiu na Leiden University. V súčasnosti je doktorandkou na univerzite Karlovej v Prahe. Venuje sa najmä fortifikáciám starovekých civilizácii a Egyptu v dobe Rímskej.

02. 06. 2017
O čom rozprávajú egyptské terakoty.
Doc. PhDr. Květa Smoláriková, PhD.
Odler
Že stret i tak rozdielnych kultúr akými bola egyptská a antická sa neobišiel bez vzájomného ovplyvňovania, viac než presvedčivo dokladajú malé figúrky z pálenej hliny – terakoty. Nesmiernou bohatosťou námetov nám umožňujú získať živý obraz vtedajšej doby a preniknúť do všetkých oblastí života mnohonárodnostných komunít žijúcich na území Egypta. Tematicky prevládajú motívy z náboženského sveta, v ktorom bola typová rozmanitosť tak veľká a dokonalá, že v mnohých prípadoch sa nedá celkom presvedčivo určiť, či sa jedná o egyptské, grécke alebo rímske božstvo, pretože egyptskí bohovia sa zobrazovali v gréckom štýle a grécki nezriedka s egyptskými atribútmi.

Doc. PhDr. Kveta Smoláriková, PhD vyštudovala egyptológiu a klasickú archeológiu na FF UK v Prahe. Od roku 1993 sa zúčastňuje archeologických výskumov na rôznych lokalitách starovekého Dolného Egypta. Špecializuje sa na archeológiu a históriu Neskorej doby (1.tisícročie pr.n.l.), grécko-rímske osídlenie Egypta a kontakty Egypta s kultúrami východného Stredomoria. V súčasnosti pôsobí ako docentka egyptológie v Českom egyptologickom ústave FF UK v Prahe, je tiež členkou Honorárneho grémia Nadácie Aigyptos.

16. 06. 2017
Pivo, víno a chlieb pre zásvetie – pohrebné rituály v Starej ríši.
Mgr. Katarína Arias
Odler
Od najranejších dôb (napr. kultúry Badári a Nakáda) bol zosnulý pochovávaný s obetnými darmi, pričom najčastejšími a najbežnejšími v tom čase boli keramické nádoby, ktoré symbolizovali veľmi pravdepodobne jedlo a pitie pre život v Zásvetí. Pohrebné rituály v najstarších dobách nie sme schopní bezpečne identifikovať, odhadujeme ich len na základe archeologických okolností – mŕtvi boli vtedy pochovávaní do jednoduchej jamy vykopanej v piesku, kde vďaka priamemu kontaktu s pieskom dochádzalo k ich prirodzenému vysušovaniu, t.j. k prírodnej mumifikácii. Táto prednáška si kladie za cieľ ukázať vývoj pohrebných zvykov až do konca Starej ríše, ako ich môžeme identifikovať nielen zo samotnej architektúry a nálezových situácií v hrobkách, ale i z písomných a ikonografických dokladov, či už sú to výjavy v hrobkách samotných alebo zmienky v náboženských textoch.

Mgr. K. Arias pôsobí ako vedecká pracovníčka na Českom egyptologickom ústave FF UK v Prahe.

30. 06. 2017
Kráľovstvo nebeské: poznávanie astronómie starovekého Egypta.
Mgr. Dušan Magdolen, PhD.
Odler
Pozorovania oblohy, nebeských telies, úkazov a prírodných zákonitostí boli pre starovekých Egypťanov zdrojom inšpirácie nielen k formulovaniu komplexných náboženských predstáv, ale aj k tvorbe poznania o tajomnom svete, ktorý ich obklopoval. Získané poznatky dokázali po tisícročia umne využívať v živote spoločnosti na riešenie praktických problémov a potrieb. Egypťania zaviedli kalendárnu časomieru, rok, ktorý mal 365 dní, či delenie dňa na 24 hodín. Štúdium astronómie a odkrývanie poznania starovekého Egypta predstavujú pre modernú egyptológiu trvalú výzvu, keďže uspokojivé odpovede na mnohé otázky stále nepoznáme.

Mgr. Dušan Magdolen, PhD. vyštudoval egyptológiu na FF UK v Prahe. V súčasnosti je riaditeľom Ústavu orientalistiky Slovenskej akadémie vied a správcom Nadácie Aigyptos. Venuje sa dejinám a kultúre starovekého Egypta v 3. a 2. tisícročí pred Kristom.

Zmena programu vyhradená. Bližšie informácie k jednotlivým prednáškam sú priebežne aktualizované.

Trailer k prednáškam:

Vstup do Apponyiho paláca s Faustovou sieňou:

Odler

<Rábeková

Tohtoročný cyklus prednášok „Výpravy do starovekého Egypta“ finančne podporil aj Nadačný fond Telekom pri Nadácii Pontis.
Odler
Odler