Prednáškový cyklus 2022
10. Bratislavský cyklus egyptologických prednášok
Výpravy do starovekého Egypta
Venované
200. výročiu rozlúštenia hieroglyfov,
100. výročiu objavenia Tutanchamonovej hrobky,
15. výročiu výskumu lokality Tell el-Retábí v Egypte,
10. výročiu prednáškového cyklu “Výpravy do starovekého Egypta”
Program prednášok na stiahnutie PDF
Múzeum mesta Bratislavy, Faustova sieň
Primaciálne námestie 3, vstup z nádvoria Starej radnice
Vybrané piatky o 17:30
Vstupné: 3,- €
Vstupenky je možné si zakúpiť priamo v pokladni Múzea mesta Bratislavy. Vstupenky z celého prednáškového cyklu su žrebovateľné, žrebovanie sa uskutoční po každej prednáške. Výhrami su drobné vecné ceny, ktoré sme pre vás priniesli priamo z Egypta. Permanentky zakúpené v roku 2020 pred začiatkom pandémie sú platné aj v roku 2022.
… A hradba za hradbou sa týči: Tell el-Retábí 2021
Mgr. Jozef Hudec, PhD. a kol.
Výskum na Tell el-Retábí má po septembri 2021 za sebou už pätnásť rokov a dvanásť sezón. Zameral sa na severozápadný okraj pevnosti Ramessa III z 1. polovice 12. storočia pred Kristom. Egyptológovia tu objavili ďalšie dve hradby, ktoré sa navzájom čiastočne prekrývali. Jednu hrubú 5 metrov a druhú – vyššie položenú a mladšiu – hrubú 9 metrov. Tento objav zmenil doterajšiu predstavu o podobe pevnosti. Vo vnútri pevnosti výskum objavil masívnu stavbu z nepálených tehiel, ktorej severný nosný múr sa zachoval do výšky asi pol metra. V ďalšej stavbe sa odkryli dva podstavce stĺpov a nálezy z Tretieho prechodného obdobia (11. – 7. storočie pred Kristom). Sezóna potvrdila, že tell nebol len pevnosťou, ale aj obchodným a výrobným miestom. Demonštrujú to najmä nálezy keramiky z Grécka a východného Stredomoria a hrubé prepálené vrstvy.
Sezóna 2021 sa mohli udiať len vďaka financiám priaznivcov slovenskej egyptológie, zozbieraným cez portál Startlab, mimoriadnemu rozpočtu slovenskej Agentúry pre vedu a výskum pre nový projekt Ústavu orientalistiky SAV „Hranice v živote a život v pohraničí starovekého Egypta“ a podpore Nadácie Gedíd Aigyptos.
Mgr. Jozef Hudec, PhD. vyštudoval archeológiu, egyptológiu a politológiu na FF UK v Prahe. Je spoluriaditeľom poľsko-slovenského výskumu na Tell el-Retábí a predsedom správnej rady Nadácie Aigyptos. Je tiež hlavným štátnym radcom Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky a pôsobí aj ako vedecký pracovník Ústavu orientalistiky SAV.
Ako sa zrodila egyptológia: dve storočia mladá veda
Mgr. et Mgr. Martin Odler, Ph.D.
Egyptológia je v palete humanitných a spoločenských vied relatívne mladou disciplínou, v tomto roku oslávi dve storočia svojej dobrodružnej existencie. Historici sa zhodujú dokonca na presnom dátume, kedy vznikla, bolo to 27. septembra 1822, keď Jean-François Champollion v Paríži francúzskej akadémii odprednášal svoj návrh rozlúštenia staroegyptských hieroglyfov. Neujal sa hneď a všade, jeho správnosť muselo potvrdiť niekoľko ďalších bádateľov a zdokonaliť ďalšie generácie egyptológov. Medzi ne sa radia aj egyptológovia slovenskí a slovenského pôvodu. Prednáška sa zameria predovšetkým na strastiplný život jej zakladateľa, Jean-François Champolliona (1790–1832), v závere sa však pozrieme aj na to, ako sa egyptológia od svojho vzniku premenila.
Martin Odler je vedeckým pracovníkom Českého egyptologického ústavu FF UK a venuje sa materiálnej kultúre, najmä medeným artefaktom. Dlhodobo pracuje na lokalite Abúsír, na českej koncesii v Egypte. Je takisto členom správnej rady Nadácie Aigyptos a poľsko-slovenského tímu, ktorý skúma lokalitu Tell el-Retábí vo východnej Delte.
Čo ukrýva zlatá maska? Tutanchamon a jeho doba
Mag. Dr. Ľubica Hudáková
Tutanchamon je jedným z najznámejších panovníkov starovekého Egypta. Za svoju popularitu vďačí nálezu jeho hrobky v Údolí kráľov, ktorá svojimi unikátnymi nálezmi očarila celý svet. Doba, v ktorej Tutanchamon nastúpil na trón, je však tiež plná prekvapení a záhad. Narodil sa počas tzv. Amarnskej revolúcie do rodiny panovníka Achnatona, ktorý zaviedol uctievanie jediného slnečného boha Atona a založil nové hlavné mesto Achetaton (dnešná Amarna). Za vlády mladého Tutanchamona bol však v Egypte nastolený starý poriadok a jeho náhla smrť uvrhla krajinu do vnútropolitických bojov a medzinárodného konfliktu. V prednáške sa vydáme po stopách detského kráľa a priblížime si udalosti, ktoré hýbali Egyptom v časoch neskorej 18. dynastie.
Ľubica Hudáková je členkou správnej rady Nadácie Aigyptos. Vyštudovala egyptológiu na Viedenskej univerzite, kde pôsobí ako vedecký pracovník. Špecializuje sa na umenie a materiálnu kultúru Strednej ríše a zaoberá sa tiež odkazom Egypta v slovenskej kultúre. Zúčastnila sa na expedíciách Rakúskeho archeologického inštitútu v Tell el-Dabe a od roku 2009 je členkou poľsko-slovenského tímu, ktorý skúma lokalitu Tell el-Retábí vo východnej Delte.
“Vidím nádherné veci!” História objavu Tutanchamonovej hrobky
Mag. Lucia Hulková, PhD.
26. novembra 2022 to bude 100 rokov, odkedy egyptológ Howard Carter ako prvý človek po 3300 rokoch nahliadol do hrobky faraóna Tutanchamona v Údolí kráľov. Bohatá hrobová výbava, s ktorou bol mladý kráľ pochovaný, odvtedy neprestala fascinovať svetovú verejnosť. Pri príležitosti tohto výročia sa pozrieme na jednu z najfascinujúcejších udalostí modernej egyptológie, ktorá má všetky ingrediencie, ktoré dobrý príbeh potrebuje: vystupujú v ňom odhodlaný vedec, senzačný objav, tajomná kliatba aj anglický gróf…
Mag. Lucia Hulková. PhD., je egyptologička a doktorandka na Viedenskej univerzite. Je členkou správnej rady Nadácie Aigyptos a poľsko-slovenského tímu, ktorý skúma lokalitu Tell el-Retábí vo východnej Delte. Spolupracuje tiež na archeologických výskumoch na Elefantíne, v Abyde a v Sudáne.
Brána do hájemství věčnosti
doc. Mgr. Jaromír Krejčí, Ph.D.
Údolné chrámy predstavovali monumentálne brány do pyramídových komplexov egyptských panovníkov. Terénne práce, ktoré vykonávala archeologická expedícia Univerzity Karlovej v roku 2019 v blízkosti údolného chrámu panovníka Niuserrea, umožňujú vrátiť sa po takmer 120 rokoch k problematike miesta posledného odpočinku šiesteho panovníka 5. dynastie, kráľa Dolného a Horného Egypta, Niuserrea. Predbežné výsledky týchto prác budú zhodnotené z hľadiska vývoja monumentálnej hrobovej architektúry – predovšetkým údolných chrámov – doby staviteľov pyramíd, a to v širšom rámci vývoja vtedajšej staroegyptskej spoločnosti.
Jaromír Krejčí, pracovník Českého egyptologického ústavu Filozofickej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe, je egyptológ s dlhou archeologickou praxou v Egypte. Špecializuje sa na riešenie otázok egyptskej archeológie a histórie obdobia od konca 4. do polovice 2. tis. pred Kr. Zaoberá sa tiež vývojom staroegyptskej architektúry. Na archeologických výskumoch v Egypte sa pravidelne podieľa od r. 1991 a venuje sa najmä výskumu stavieb na kráľovskom pohrebisku v Abúsíre. Venuje sa aj výskumu slnečného kultu a jeho prejavov v Egypte v 3. tisícročí pred Kr. a taktiež sa zúčastňuje terénnych prác v slnečnom chráme panovníka Niuserrea v Abú Gurábe. Popri tom sa na svojom domovskom ústave podieľa na výuke študentov.
Víno a pivo nielen pre kráľa
Mgr. Katarína Arias Kytnarová, Ph.D.
V starovekom Egypte máme takmer od jeho počiatkov doklady dvoch hlavných nápojov. Najrozšírenejšie bolo pivo, ktoré slúžilo ako jeden z primárnych zdrojov jedla, ale i ako mena pri výmennom obchode, plat kňazov v chrámoch či ako bežný obetný dar pri kultovej činnosti. Víno bolo naopak vyhradené pre vyššie spoločenské vrstvy. Koľko druhov vína ale Egypťania vlastne poznali? V tom nám napovedajú nielen písomné pramene, ale i samotné archeologické nálezy. Tak napríklad analýza zvyškov vo vínnych amforách uložených priamo v pohrebnej komore panovníka Tutanchamóna bola nesmierne prekvapujúca. Ukázala, že panovník dostal do posmrtného života hneď tri druhy vína! Šlo nielen o dve rôzne červené vína, ale dokonca i zatiaľ zďaleka najstaršie doložené egyptské biele víno.
Katarína Arias vyštudovala egyptológiu, klasickú archeológiu a dejiny a kultúru islamských krajín na Filozofickej fakulte Karlovej Univerzity v Prahe a v roku 2017 tam obhájila doktorát z egyptológie. Od roku 2007 pôsobí ako vedecký pracovník na Českom egyptologickom ústave. Zaujíma sa predovšetkým o materiálnu kultúru starého Egypta, so špecializáciou na vývoj keramiky v 3. tisícročí pred naším letopočtom. V Egypte pracuje na českých archeologických výskumoch v Abusíre ale aj na výskumoch talianskej misie v Abu Ghurábe a americkej misie v Edfu. Od roku 2016 je jednou z redaktoriek Pražských egyptologických štúdií, odborného časopisu popularizujúceho najmä staroveký Egypt a jeho výskum. Je autorkou množstva odborných článkov a spoluautorkou niekoľkých kníh o Egypte.
Prečo zlodeji nevykrádali balzamovacie depozity?
doc. PhDr. Květa Smoláriková, Ph.D.
Nález balzamovacieho depozitu v Abúsíre, ktorý patril k šachtovej hrobke zatiaľ neznámeho sajského hodnostára Wahibremeryneita (26. dynastia), patrí k najväčším depozitom aký bol kedy v Egypte objavený a k tomu ešte neporušený! Obsahuje viac než 370 transportných amfor a v nich množstvo rôznorodého materiálu potrebného na balzamovanie. Nemôžeme pochybovať, že jeho múmia musela byť perfektne nabalzamovaná a pripravená na večný život. Určite lepšie než kráľovská múmia slávneho panovníka 18. dynastie – Tutanchamona.
Doc. PhDr. Kveta Smoláriková, Ph.D. vyštudovala egyptológiu a klasickú archeológiu na FF UK v Prahe. Od roku 1993 sa zúčastňuje archeologických výskumov na rôznych lokalitách starovekého Dolného Egypta. Špecializuje sa na archeológiu a históriu Neskorej doby (1.tisícročie pr.n.l.), grécko-rímske osídlenie Egypta a kontakty Egypta s kultúrami východného Stredomoria. V súčasnosti pôsobí ako docentka egyptológie v Českom egyptologickom ústave FF UK v Prahe, je tiež členkou Honorárneho grémia Nadácie Aigyptos.
Vstup do Starej radnice na nádvorí:
