19. 02. 2016
Héliopolis – sídlo slunečního boha
Doc. Mgr. Jaromír Krejčí, PhD.

Héliopolis –„Město slunce“ – byla místem, kde se podle jednoho z nejdůležitějších mýtů o stvoření světa vynořil nad vlny pravodstva prvotní pahorek, na němž se zrodilo slunce. Tento moment představoval i počátek světa, jak jej staří Egypťané znali. Slunce hrálo v jejich náboženských představách zásadní úlohu. Koncept cyklické dráhy slunce jako denní a noční cesty byl synonymem věčného opakování stvoření a regeneračních sil, které se stalo alfou a omegou egyptského náboženství. Také proto se Héliopolis vyvinula v jedno z nejdůležitějších i nejrozsáhlejších náboženských center starověkého Egypta.

Doc. Mgr. J. Krejčí PhD. je členom Honorárneho grémia Nadácie Aigyptos a zástupcom riaditeľa Českého egyptologického ústavu FF UK v Prahe.

04. 03. 2016
Príbehy piesku a kostí z Tell el-Retábí
RNDr. Alena Šefčáková, PhD., RNDr. Emil Fulajtár, PhD., Mag. Lucia Hulková

„… pokúsil som sa kopať na Tell el Rotab, ale vôbec som neuspel. Pre množstvo kamenných fragmentov pokrývajúcich tell, početné pozostatky tehlových domov a veľký granitový blok som dúfal, že by som snáď mohol objaviť niečo zaujímavé. Nanešťastie, nepodarilo sa. (…) Ďalší výskum by možno mohol viesť k objavu popísaných fragmentov, avšak bude to nález vcelku náhodný, pretože neexistujú povrchové indikácie, ktoré by pútali pozornosť ku konkrétnemu miestu viac než k ostatným.“
Takto by sa dala zhrnúť 1,5 strany dlhá správa z výskumu švajčiarskeho archeológa a egyptológa Édouarda Navillea z roku 1885. Čo zaujímavého sa ale z úlomkov kameňov, z pozostatkov tehlových domov, z popola, piesku a kostí dá pomocou modernej vedy zistiť o živote starých Egypťanov, sa dozviete na našej prednáške.

RNDr. Alena Šefčáková, PhD., je antropologička Slovenského národného múzea. RNDr. Emil Fulajtár, PhD., je pedológ Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy. Mag. Lucia Hulková. PhD., je egyptologička, doktorandka a vedecká pracovníčka Rakúskej akadémie vied. Všetci sa podieľajú na výskume lokality Tell el-Retábí. 

18. 03. 2016
Z paláca do robotníckej štvrte – lesk a bieda staroegyptských miest
Mgr. Veronika Dubcová

Pri pohľade na majestátne pyramídy, monumentálne chrámy či pri vstupe do rozsiahlej podzemenej hrobky v Údolí kráľov nikoho neprekvapí, že staroegyptské mestá dlhú dobu ostávali na okraji záujmu ako prvých bádateľov, tak širšej verejnosti. Pretože bola väčšina sídlisk postavená v údolí rieky z netrvácnych materiálov, bývajú zachované len ich nepatrné zvyšky. Dlho to boli výnimočné prípady ako Tell el-Amarna, nanovo vystavané a po krátkej dobe opustené mesto doslova zakonzervované v púšti, alebo Deir el-Medína, mesto staviteľov kráľovských hrobiek vystavané z kameňa, ktoré boli našim jediným zdrojom vedomostí o mestskom živote v starovekom Egypte. Až v posledných desaťročiach sa výskum začal sústrediť aj na zvyšky sídlisk všetkých druhov a štádii zachovania a naše informácie významne narástli. Spoločne sa vydáme na návštevu k egyptskému panovníkovi do paláca, ku kňazom do chrámového mesta, robotníkom do plánovaného mesta či vojakom do vojenských kasárni a pozrieme sa ako vyzerali a ako boli vybavené mestá či jednotlivé domy v rôznych obdobiach egyptských dejín.

Mgr. V. Dubcová je členkou správnej rady Nadácie Aigyptos, absolventkou klasickej archeológie Trnavskej univerzity a doktorandkou a vedeckou pracovníčkou Inštitútu klasickej archeológie Viedenskej univerzity. Je tiež vedeckou pracovníčkou Ústavy orientalistiky SAV a od roku 2008 členkou poľsko-slovenskej misie na lokalite Tell el-Retábí.

01. 04. 2016
Účasť kráľovien vo vojnách: propaganda alebo realita?
Paulína Šútorová, BA

Egyptské kráľovné boli dlho vnímané len ako partnerky kráľov. Fakt, že by mohli zohrať nejakú úlohu vo vojnách, vedci nedocenili, ba až vylúčili. Dlho prevažoval názor, podľa ktorého udržiavanie poriadku a pravdy v Egyptskej ríši, teda Maat, a boj proti nepriateľom patrili výhradne ku kompetenciám kráľov. Avšak činnosť mocných kráľovien z dobre zdokumentovaného obdobia Novej ríše, ako napr. Hatšepsut, Nefertiti alebo Tausret, dokazujú presný opak.

15. 04. 2016
Skalné paláce pre posmrtný život – hrobky hodnostárov Strednej ríše
Mag. Ľubica Hudáková, Dr. Phil.

Staroegyptskí hodnostári získali počas Strednej ríše nevídanú moc a stali sa oporou i hrozbou pre panovnícky dvor. Najmä správcovia egyptských krajov (tzv. nómov) mali na starosť administratívne i náboženské záležitosti a fungovali v nimi spravovanej oblasti takmer ako lokálni vládcovia. Ich vplyv a materiálne zabezpečenie odzrkadľujú hrobky, ktoré si nechali vystavať na skalných úpätiach pozdĺž Nílskeho údolia. Ich príbytky pre posmrtný život ohurujú svojou dekoráciou i monumentalitou a nadobúdajú formu skalných palácov. Niektoré sú dokonca doplnené údolným chrámom a vzostupnou cestou ako kráľovské hrobky. Prednáška priblíži ich vývoj ako aj vzostup a pád ich majiteľov.

Dr.phil. Ľ. Hudáková je členkou správnej rady Nadácie Aigyptos. Vyštudovala egyptológiu na Viedenskej univerzite, kde momentálne pôsobí ako vedecký pracovník. Špecializuje sa na umenie a materiálnu kultúru Strednej ríše a zaoberá sa tiež odkazom Egypta v slovenskej kultúre. Zúčastnila sa na expedíciách Rakúskeho archeologického inštitútu v Tell el-Dabe a od roku 2009 je členkou poľsko-slovenského tímu, ktorý skúma lokalitu Tell el-Retábí vo východnej Delte.

29. 04. 2016
Nejstarší lodě starověkého Egypta – Ranědynastická doba a Stará říše
Mgr. Lucie Jirásková

Přednáška představí starověké lodě stavěné a využívané v Egyptě v Ranědynastické době a Staré říši. Bude pojednáno o dochovaných pohřbech velkých lodí, jejich konstrukci, způsobu uložení a možnostech interpretace jejich významu. Zbytky skutečných lodí budou porovnány s jejich modely ze stejné doby. Ikonografické prameny doplní informace o jejich využívání a stavbě. Pohled do odkrytých přístavů na pobřeží Rudého moře doplní archeologické a písemné prameny k mořeplavbě.

Mgr. Lucie Jirásková je doktorandkou a vedeckou pracovníčkou Českého egyptologického ústavu FF UK v Prahe a pravidelne sa zúčastňuje expedícií v Abúsíre.
Zaoberá sa materiálnou kultúrou Starej ríše, predovšetkým kamennými nádobami, ich typológiou, vývojom a využitím.

13. 05. 2016
Na veľkom zelenom: Starovekí Egypťania a moreplavba
Mgr. Miroslava Šurinová

Starovekí Egypťania nie sú preslávení moreplavci Staroveku ako boli Gréci alebo Féničania. Avšak archeologické objavy na brehu Červeného mora v posledných dvoch desaťročiach priniesli množstvo nových fascinujúcich objavov, ktoré dokazujú, že boli skvelí moreplavci. Už v čase Starej ríše rozkvital obchod s pobrežím Levanty. Cieľom námorných výprav Strednej a Novej ríše bola tajomná krajina Punt. A v Ptolemaiovskej a Rímskej dobe bol Egypt bránou k obchodu s Ďalekým východom, hlavne Indiou. V prednáške si predstavíme námorné plavby v rôznych obdobiach starovekého Egypta, námorné lode, tajomné krajiny a luxusné predmety, ktoré boli cieľom námorných výprav i zmienky o námorníctve v staroegyptskej literatúre ako napr. Poviedku o Stroskotancovi.

Mgr. M. Šurinová, MA pochádza z Vysokej nad Kysucou, vyštudovala klasickú archeológiu na FF Univerzity Karlovej v Prahe a egyptológiu na Leiden University. V súčasnosti je doktorandkou na univerzite Karlovej v Prahe. Venuje sa najmä fortifikáciám starovekých civilizácii a Egyptu v dobe Rímskej.

27. 05. 2016
Vývoj pohřebiště v Sakkáře v období Staré ríše
Mgr. Veronika Dulíková

Sakkárské pohřebiště se nachází asi 24 km jižně od Káhiry. Jeho název byl odvozen od boha Sokara, ochránce zemřelých. Nejstarší archeologické nálezy ze Sakkáry pocházejí z pravěku. Na důležitosti však lokalita začíná nabývat teprve po sjednocení Egypta a založení nového administrativního centra země Inebu hedž (Bílé zdi, Memfis), jež podle legendy založil egyptský vládce Meni. Sakkára byla hlavní nekropolí a kultovním centrem Memfidy po celou dynastickou dobu. V rozložení hrobek v Sakkáře, které si zde stavěli králové i úředníci a kněží, můžeme sledovat určitý systém.

Mgr. Veronika Dulíková je doktorandkou na univerzite Karlovej v Prahe.

10. 06. 2016
Delta v premenách času
Doc. PhDr. Květa Smoláriková, PhD.

Nílska delta predstavovala v dlhých a často nesmierne krušných dejinách Egypta oblasť, ktorá sa prvá dostávala do priameho kontaktu s cudzími etnikami, či už prichádzali do krajiny za obchodom, poznaním, alebo sa ju pokúšali vojensky obsadiť a podrobiť. Je preto podnetné i v dnešnej dobe podrobnejšie priblížiť spôsoby a postupy akými egyptská spoločnosť dokázala reagovať na nečakané a problematické udalosti na úrovni štátnej správy, ale i bežného obyvateľstva.