Prednáškový cyklus 2023
11. Bratislavský cyklus egyptologických prednášok
Výpravy do starovekého Egypta
Program prednášok na stiahnutie PDF
Múzeum mesta Bratislavy, Faustova sieň
Primaciálne námestie 3, vstup z nádvoria Starej radnice
Vybrané piatky o 17:30
Vstupné: 3,- €
Vstupenky je možné si zakúpiť priamo v pokladni Múzea mesta Bratislavy. Vstupenky z celého prednáškového cyklu su žrebovateľné, žrebovanie sa uskutoční po každej prednáške. Výhrami su drobné vecné ceny, ktoré sme pre vás priniesli priamo z Egypta.
Čo sa dialo v Retábí keď Egypt bojoval s Morskými národmi
Mgr. Jozef Hudec, PhD.
Trináste a dvanáste storočie pred Kristom je na Blízkom východe, na rozdiel od Slovenska, už prechodom medzi bronzovou a železnou dobou. V Egypte sú najvýznamnejšími postavami tohto obdobia faraóni Ramesse II a Merenptah z 19. dynastie a Ramesse III z 20. dynastie. Obdobie sa nevyznačuje len technologickým prechodom, ale má súvis aj s tzv. „udalosťou 3,2 ka“, čiže klimatickým procesom, či zmenou, ktorej vrchol sa kladie asi 3.200 rokov pred „súčasnosťou“, to jest do obdobia okolo roku 1200 pred Kristom. Z uvedeného obdobia 19. a 20. dynastie pochádzajú aj doteraz najvýznamnejšie pevnosti, odkryté na telle el-Retábí. Prednáška sa zameria na možné dôvody ich výstavby a prípadný vplyv tzv. morských národov, ktoré sa v 13. a 12. storočí vynárali zo šera histórie, aby sa potýkali s egyptskou Novou ríšou či ríšou Chetitov.
Mgr. Jozef Hudec, PhD. vyštudoval archeológiu, egyptológiu a politológiu na FF UK v Prahe. Je spoluriaditeľom poľsko-slovenského výskumu na Tell el-Retábí a predsedom správnej rady Nadácie Aigyptos. Je tiež hlavným štátnym radcom Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky a pôsobí aj ako vedecký pracovník Ústavu orientalistiky SAV.
Za hranice všedných dní. Slováci z Rakúsko-Uhorska v Egypte a Svätej zemi
Mgr. Martin Odler, Ph.D.
Egypt, krajina, ktorá je dnes bežnou dovolenkovou destináciou, bola pre našinca v dobách Rakúsko-Uhorska vzdialenou a temer nedostupnou. Hoci sa parníky rakúskeho Lloydu plavili každý týždeň z “nášho” Terstu do Alexandrie a naspäť. Donedávna sme poznali iba dva slovenské knižné cestopisy z týchto dôb, remeselníka Daniela Šusteka, ktorý Egypt a Svätú zem navštívil v roku 1871 a potulného kazateľa Jána Roháčka, cestujúceho v roku 1910. K nim môžeme teraz priradiť knihu katolíckeho kňaza Štefana Kmeťa Na Východe z roku 1905. Cestoval v roku 1902. Zameriame sa najmä na posledného z menovaných, ale priblížime si vážne i vtipné postrehy všetkých troch cestovateľov v “biblických” krajinách. V časoch, keď k turistickým cieľom nepatrili len pyramídy, ale aj pštrosia farma na okraji Káhiry.
Mgr. Martin Odler, PhD. je vedeckým pracovníkom Českého egyptologického ústavu FF UK a venuje sa materiálnej kultúre, najmä medeným artefaktom, ale aj reflexii starovekého Egypta v slovenskej kultúre a literatúre. Dlhodobo pracuje na lokalite Abúsír, na českej koncesii v Egypte. Je takisto členom správnej rady Nadácie Aigyptos a poľsko-slovenského tímu, ktorý skúma lokalitu Tell el-Retábí vo východnej Delte.
Vezíři a jejich role ve správě starověkého Egypta
doc. Mgr. Jaromír Krejčí, Ph.D.
Výraz „vezír“ je v egyptologii používán pro nejvýše postavené staroegyptské úředníky, přímo podřízené panovníkovi, Vezíry tak můžeme v určitém smyslu přirovnat k ministerským předsedům naší doby. Zpočátku byli vezíry členové královské rodiny, později byli vybíráni ze členů důležitých rodin své doby. Pravomoce vezírů byly široké – zasahovaly správu královského paláce, soudnictví, správu „státní pokladny“, sýpek, zásobování potravinami a jejich přerozdělování. Mohli také odpovědní za správné provedení velkých stavebních projektů, například stavby pyramidových komplexů. Během přednášky budou představeni někteří významní vezíři a také proměny této velmi důležité administrativní funkce.
Doc. Mgr. Jaromír Krejčí, Ph.D., pracovník Českého egyptologického ústavu Filozofickej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe, je egyptológ s dlhou archeologickou praxou v Egypte. Špecializuje sa na riešenie otázok egyptskej archeológie a histórie obdobia od konca 4. do polovice 2. tis. pred Kr. Zaoberá sa tiež vývojom staroegyptskej architektúry. Na archeologických výskumoch v Egypte sa pravidelne podieľa od r. 1991 a venuje sa najmä výskumu stavieb na kráľovskom pohrebisku v Abúsíre. Venuje sa aj výskumu slnečného kultu a jeho prejavov v Egypte v 3. tisícročí pred Kr. a taktiež sa zúčastňuje terénnych prác v slnečnom chráme panovníka Niuserrea v Abú Gurábe. Popri tom sa na svojom domovskom ústave podieľa na výuke študentov.
“Ikea” na egyptský spôsob alebo vybavenie starovekej modernej domácnosti
Mag. Lucia Hulková, PhD.
Keď sa povie staroveký Egypt, väčšine ľudí napadnú múmie, panovníci a poklady ukryté v hrobkách. Starovekí Egypťania však boli v mnohých oblastiach obyčajní ľudia, ktorí prežívali svoj život v mnohých oblastiach podobne ako my. A o tom svedčia práve bežné veci ich každodenného života, ktoré nachádzame najčastejšie pri archeologických výskumoch miest, kde bývali. Ako vyzeralo vybavenie staroegyptskej kuchyne, spálne či obývacej izby? V prednáške sa dozvieme, aké boli vtedajšie „trendy“ v bývaní a kde a ako si Egypťania obstarávali vybavenie svojich domácností.
Mag. Lucia Hulková. PhD., je egyptologička a doktorandka na Viedenskej univerzite. Je členkou správnej rady Nadácie Aigyptos a poľsko-slovenského tímu, ktorý skúma lokalitu Tell el-Retábí vo východnej Delte. Spolupracuje tiež na archeologických výskumoch na Elefantíne, v Abyde a v Sudáne.
Hérodotos v Egypte
doc. PhDr. Květa Smoláriková, Ph.D.
Ako neúnavný cestovateľ a pozorovateľ života v Egypte, ktorý navštívil v období Prvej perzskej okupácie (525-404 pred Kr.), prezentuje svoje Aigyptios logos týkajúce sa rôznych stránok egyptskej civilizácie, až príliš nekriticky, sústreďujúc sa len na určité lokality a určité spoločenské vrstvy. Jeho informovanosť bola nezriedka problematická, vyplývajúca z možnosti, že plne nepochopil zmysel údajov, ktoré mu poskytovali jeho egyptskí sprievodcovia. Všetky jeho nedostatky dnes odhaľujú a uvádzajú na správnu mieru archeologické nálezy ale i písomné pramene.
Doc. PhDr. Květa Smoláriková, Ph.D. vyštudovala egyptológiu a klasickú archeológiu na FF UK v Prahe. Od roku 1993 sa zúčastňuje archeologických výskumov na rôznych lokalitách starovekého Dolného Egypta. Špecializuje sa na archeológiu a históriu Neskorej doby (1.tisícročie p.n.l.), grécko-rímske osídlenie Egypta a kontakty Egypta s kultúrami východného Stredomoria. V súčasnosti pôsobí ako docentka egyptológie v Českom egyptologickom ústave FF UK v Prahe, je tiež členkou Honorárneho grémia Nadácie Aigyptos.
Odívání ve starém Egyptě
Mgr. Dorotea Wollnerová
Od vynalezení způsobu zpracování rostlinných a živočišných vláken, jejich splétání a tkaní se textilní výrobky staly nezastupitelnými v nejrůznějších aspektech lidských společností. Látky a výrobky z nich představovaly velmi důležitou komoditu provázející každodenní život člověka. Nejběžnějšími textiliemi, se kterými se lidé setkávali, bylo přirozeně oblečení. Během přednášky bude řeč o tom, jak a z čeho se látky ve starověkém Egyptě vyráběly a jaké archeologické prameny k celému procesu výroby máme doložené. Ukážeme si, do čeho se odívali běžní venkované i panovníci – od nejobyčejnějších oděvů po honosné róby.
Mgr. Dorotea Wollnerová je je doktorandkou Českého egyptologického ústavu Univerzity Karlovy. Zabývá se především výzkumem staroegyptského textilu, věnuje se ale také jazyku – náboženskými texty i literaturou (v roce 2019 jí vyšla s kolegyní Dianou Míčkovou kniha Poslyš vyprávění z časů tvých otců – Příběhy ze starého Egypta). Pravidelně se podílí na výzkumech na české archeologické koncesi v Abúsíru v Egyptě.
Staroegyptské fantastické bytosti a démoni
Dr. phil. Veronika Verešová
Kompozitné fantastické bytosti sú jednou z najtypickejších čŕt staroegyptskej civilizácie a jej náboženských predstáv. Podľa starovekých Egypťanov všetky oblasti života na zemi ako aj v podsvetí ovládali nielen bohovia, ale aj fantastické bytosti a démoni. Ich čiastočne ľudské a čiastočne zvieracie vlastnosti a konanie, ich rozmanitosť a často hrôzostrašnosť sa odzrkadľovala v ich podobe. Bol to práve ich desivý zovňajšok, ktorý odrážal ich moc. Často však býval doslova logickým prekladom rôznych vlastností, ktoré v sebe spájali. Hoci sa ich Egypťania báli, zároveň sa ich snažili si podmaniť a nakloniť vo svoj prospech. Spoločne sa pozrieme na tie najvýznamnejšie bytosti ako sfingy, gryfy či rôzni zvierací démoni a na ich úlohu, ktorú zohrávali v staroegyptskom náboženstve a mytológii.
Dr. phil. Veronika Verešová je absolventkou klasickej archeológie Trnavskej univerzity, egyptológie na Viedenskej univerzite a doktorát získala na Inštitúte klasickej archeológie Viedenskej univerzity. Je členkou správnej rady Nadácie Aigyptos a vedeckou pracovníčkou Ústavu orientalistiky SAV. Zaoberá sa predovšetkým egejskou dobou bronzovou, 2. Prechodným obdobím a Novou ríšou v Egypte, dejinami a materiálnou kultúrou a medzikultúrnymi vzťahmi vo východnom Stredomorí doby bronzovej. Od roku 2008 je členkou poľsko-slovenskej misie na lokalite Tell el-Retábí.
Sväté úlomky v piesku: Nálezy ranokresťanských rukopisov a ich význam pre text Biblie
Peter Málik Mphil., PhD.
Biblické texty fascinujú generácie veriacich i neveriacich ľudí. Jednou z otázok, ktoré si ich čitatelia často kladú je, Ako sa k nám biblické texty dostali? Kto a za akých okolností ich prepisoval a do akej miery Biblie, ktoré máme dnes reflektujú autorské originály? Práve pri hľadaní (a občas nachádzaní) odpovedí zohrávajú zásadnú úlohu papyrologické nálezy z Egypta. V tejto prednáške sa bližšie pozrieme na niekoľko významných papyrov s textami Nového Zákona, priblížime si najdôležitejšie rukopisné nálezy a budeme sa zamýšľať nad ich významom pre naše porozumenie histórie textu Biblie.
Peter Málik študoval biblickú filológiu na University of Cambridge, kde sa venoval najmä výskumu gréckych a koptských rukopisov Nového Zákona. V súčasnosti učí novozákonné predmety na Katedre teológie Univerzity Mateja Bela a tiež pôsobí ako vedecký pracovník na Kirchliche Hochschule Wuppertal, kde pripravuje nové kritické vydanie (Editio critica maior) gréckeho textu Zjavenia Jána.
Vstup do Starej radnice na nádvorí:
