Tell el-Retábí
Od roku 2007 sa slovenský egyptologický tím zúčastňuje na spoločnom poľsko-slovenskom archeologickom výskume na významnej lokalite Tell el-Retábí vo východnej delte Nílu. Oba tímy spolupracujú pri odkrývaní jej histórie. Výskum sa sústreďuje predovšetkým na prebádanie faraónskych pevností z obdobia Novej ríše.
DENNÍKY JEDNOTLIVÝCH VÝSKUMNÝCH SEZÓN:
2007,2008,2009,2010,2011,2012,2013,2014, 2015, 2016, 2017, 2018
Archeologická lokalita Tell el-Retábí sa nachádza v starom nílskom údolí Wádí Tumilát, medzi dnešnými mestami Zagazig (staroveká Bubastis) a Ismailía. V staroveku bolo toto údolie významnou komunikačnou líniou medzi nílskou deltou, Červeným morom a Sinajským polostrovom. Starým Egypťanom poskytovalo relatívne bezpečný prístup k zdrojom nerastných surovín na Sinaji a zároveň bolo aj dôležitou bránou do Ázie. Dôležitosť Tell el-Retábí v dobách faraónov však bola daná aj skutočnosťou, že v blízkosti tellu sa nachádzali vodné zdroje. Je dokonca doložené, že tadiaľto prechádzal staroveký vodný kanál spájajúci Deltu s Červeným morom. Životodarná pitná voda bola dôležitá nielen pre vojakov a obchodníkov, ale aj pre beduínov, ktorí migrovali cez neďalekú staroegyptskú hranicu v okolí Horkých jazier. Dnes sú tieto jazerá súčasťou Suezského prieplavu.
Tell el-Retábí niektorí odborníci spájajú s biblickým mestom Pitom (tento názov je pravdepodobne odvodený od staroegyptského pomenovania Per–Atum, ktoré v preklade znamená chrám (boha) Atuma. Žulové bloky s reliéfmi zobrazujúcimi faraóna Ramesseho II. ako prináša obetné dary bohovi Atumovi, naznačujú, že tu kedysi naozaj mohol stáť Atumov chrám.
Najnovšie nálezy z Tell el-Retábí napovedajú, že toto miesto nebolo počas celej svojej histórie v rukách faraónov. Významný podiel na histórii osídlenia lokality zjavne mali aj záhadní Hyksósi – obyvateľstvo ázijského pôvodu, ktoré počas Druhého prechodného obdobia (18. – 16. storočie p.n.l.) získalo nadvládu v Egypte.
História Tell el-Retábí však siaha ešte ďalej do minulosti. Je možné, že tu kedysi stála vojenská pevnosť, ktorá patrila do obranného systému Strednej ríše, nazývaného Vládcove múry.
Výskum na Tell el-Retábí
Tell el-Retábí bol už v minulosti predmetom pozornosti odborníkov z rôznych kútov sveta. Prvé výskumy sa tu uskutočnili už pred viac ako sto rokmi. Napriek tomu tu je ešte stále čo objavovať, ako ukazujú výsledky nášho výskumu.
V 80. rokoch 19. storočia tu pôsobil švajčiarsky bádateľ Édouard Naville. Po ňom tell krátko skúmal významný britský archeológ a otec modernej egyptológie William Matthew Flinders Petrie (PDF). Nemeckí archeológovia uskutočnili výskum takmer štvrťstoročie po Petriem. Archeologické práce obnovil v troch sezónach na prelome 70. a 80. rokov 20. storočia až projekt pod vedením Hansa Goedickeho. Tell el-Retábí bol predmetom kanadského prieskumu údolia Wádí Tumilát v 80. rokoch 20. storočia. Neskôr sa výskumu sporadicky venovali aj egyptskí archeológovia.
Systematický poľsko-slovenský egyptologický výskum na lokalite Tell el-Retábí prebieha už od roku 2007. Popri tradičnej archeologickej práci sa snaží využívať aj multidisciplinárne vedecké metódy, ktoré umožňujú získať lepší prehľad o situácii na lokalite a o rôznych aspektoch života jej starovekých obyvateľov. Okrem archeológov sú preto súčasťou tímu aj odborníci na keramiku, paleobotaniku, antropológiu, geofyziku a ďalšie špecializácie.
Prečo sme sa rozhodli skúmať práve Tell el-Retábí?
Reagovali sme na výzvu egyptskej Najvyššej pamiatkovej rady, ktorú na 8. kongrese Medzinárodnej asociácie egyptológov v Káhire v roku 2000 prezentoval Dr. Gaballa – vtedajší generálny tajomník Najvyššej pamiatkovej rady. Výzva apelovala na potrebu záchranných výskumov v oblasti nílskej Delty. Rast populácie a tlak urbanizácie tu majú za následok snahu o kultiváciu každého kúsku neobrobenej pôdy.
Archeologickému výskumu na Tell el-Retábí predchádzali tri roky hľadania vhodnej lokality. Boli to tri roky bádania vo vedeckej literatúre, diskusií s egyptologickými autoritami a overovania situácie v teréne. Náš tím mal spočiatku záujem o lokalitu Bení Saláma vo Wádí Nátrune. Tá však bola medzičasom už obsadená inými egyptologickými tímami. Iné lokality boli príliš poznačené zubom času alebo príliš rozsiahle na finančné možnosti východoeurópskych krajín. V roku 2006 padlo konečné rozhodnutie sústrediť sa na lokalitu Tell el-Retábí v severovýchodnej časti kontinentálneho Egypta, asi 35 kilometrov západne od Ismailíe.
