Aká bola tvoja cesta do tímu, ktorý pracuje na výskume lokality Tell el-Retábí?

Bolo to v roku 2008, pred plánovanou druhou sezónou, keď dal Dr. Hudec avízo o pripravovanom výskume na katedry archeológie v Bratislave a Trnave. Hľadal predovšetkým študentov s archeologickou praxou v poslednom študijnom roku, ktorí sa o egyptológiu zaujímajú a radi by sa tomuto odboru v budúcnosti venovali. V tom čase som bola v predposlednom ročníku štúdia klasickej archeológie v Trnave. Na jeho výzvu som sa prihlásila a bola som vybraná, čím vznikla naša spolupráca.

Ide o spoločný poľsko-slovenský projekt. Aká je spolupráca s poľskými kolegami?

Spolupráca s poľskými kolegami je veľmi podnetná a prínosná pre oba tímy ako aj pre celý projekt. Poľskú stranu zastupuje predovšetkým spoluriaditeľ výskumu Dr. Sławomir Rzepka a keramologička Dr. Anna Wodzińska, spolu so skupinou vybraných študentov. Obaja sú uznávanými odborníkmi, ktorí majú s prácou v Egypte bohaté skúsenosti a obaja prednášajú na Varšavskej univerzite. Svoje poznatky, či už odborné archeologické alebo tie, týkajúce sa personálnej organizácie, obaja významnou mierou prenášajú aj do prebiehajúceho projektu a zaúčajú tak nás študentov. Na jednej strane sa jedná o rôzne metódy archeologického výskumu a na druhej spracovanie nájdeného archeologického materiálu. S poľskými študentmi vychádzame tiež vždy výborne, navzájom si pomáhame a učíme sa od seba. Jazyk nie je takmer žiadnou bariérou, skôr býva zdrojom vtipných situácii, keď poľštinu a slovenčinu navzájom porovnávame a po čase každý používa niektoré slová z druhého jazyka. Keď dôjde niekedy ku komunikačnej komplikácii, tak ju riešime angličtinou, v ktorej je vedená aj celá dokumentácia.

Ako sa na váš tím a prácu dívajú miestni obyvatelia a čo sa ti priamo v Egypte páči či nepáči?

Lokalita sa nachádza v dôležitej poľnohospodárskej oblasti východnej delty, ktorá je intenzívne obrábaná a je doslova obkľúčená okolitými dedinkami a poliami, čo značne prispieva k jej narúšaniu a sťažuje našu prácu. Domáce obyvateľstvo žije prevažne z poľnohospodárstva, na úkor ktorého sa samozrejme zachovanie kultúrneho dedičstva dostáva často do úzadia. Tell je otvorený zo všetkých strán, pričom je takmer nemožné zamedziť vstupu domácich, ktorí ho doslova križujú na tých najrôznejších dopravných prostriedkoch. Najviac problémov počas celých desaťročí spôsobili tzv. sabbachíni, teda roľníci, ktorí zámerne vyhľadávajú a vykopávajú staroveké murivá a tieto potom využívajú na svojich poliach ako hnojivo. K najväčším zásahom došlo však v priebehu posledných 50 rokov, kedy v rámci modernizácie celého regiónu boli priamo cez lokalitu vedené elektrické káble, potrubia a moderná asfaltová cesta. Každoročne na práce najímame niekoľko miestnych robotníkov, ktorí to vítajú ako možnosť vedľajšieho zárobku. V podstate je spolupráca s nimi bezproblémová a s niektorými sme sa už naozaj spriatelili.

Čím ťa egyptológia oslovuje a čím môže byť podľa teba príťažlivou pre ďalších mladých študentov, ktorí by sa jej chceli venovať?

Moja cesta k egyptológii a vzťah k nej vôbec neboli priamočiare. V prvej fáze, ktorá u mňa prišla niekedy na strednej škole, to bola fascinácia Egyptom, teda touto exotickou krajinou, jej úžasnými monumentmi, napínavými historickými udalosťami a osobnosťami, záhadami a objavmi. Zo starovekých kultúr je to práve Egypt, o ktorom vieme najviac – hoci samozrejme ani zďaleka nie všetko. Je najviac propagovaný a v posledných dvoch desaťročiach aj intenzívne navštevovaný – a snáď práve preto si stále nachádza svojich priaznivcov. Fascinácia jeho kultúrou, ktorá u mnohých nastúpi, potom spôsobí, že sa nám tento svet zdá až akýsi fantastický a neskutočný, tým však ešte lákavejší. Tak tomu bolo aj v mojom prípade, kým som nezačala študovať klasickú archeológiu,
teda vedu ktorá sa zaoberá práve objavovaním a skúmaním starovekých civilizácii. Až vtedy som si uvedomila, že egyptológovia sú ľudia, pre ktorých je kultúra starovekého Egypta niečo absolútne reálne, je to náplň ich každodennej práce. A postupne sa začal ozajstný záujem o egyptológiu ako vedu, teda istá profesionálna fascinácia, jednak o samotnú prácu – o možnosť byť pri jeho objavovaní a prispieť svojimi poznatkami a snahou k jeho spoznaniu a pochopeniu a jednak o oveľa detailnejšie fenomény – o význam jednotlivých historických udalostí a osobností, ich príčiny a priebeh, o postavenie Egypta v rámci svetových dejín a jeho vzťah k ostatným kultúram… Toto všetko ma zaujíma doteraz a hoci je to odbor a neskoršia práca dosť náročná a je veľmi ťažké sa v nej uplatniť, človeku, ktorý ju miluje, určite dokáže jeho snahu odplatiť.

Aký význam má podľa teba rozvoj egyptológie na Slovensku?

Rozvoj egyptológie, ako aj každej inej humanitnej vedy, je dôležitý pre intelektuálny rozvoj človeka, pre obohacovanie jeho života, vytváranie a uvedomovanie si duchovných hodnôt, poznávanie dejín a kultúr, vrátane tej, v ktorej daný jednotlivec žije. Egyptológia má v sebe navyše niečo, čo vzbudzuje až akýsi „romantický záujem“ spojený so záhadnosťou a dobrodružstvom, teda potenciál zaujať navyše, ktorý, keď padne na úrodnú pôdu, inšpiruje a motivuje k činnosti.
O význame egyptológie a teda aj jej potrebe na Slovensku sa dá hovoriť aj z praktického hľadiska. Egyptológov treba predovšetkým na skvalitnenie výuky starovekých dejín (na vysokých školách a tiež na korekciu a aktualizáciu učebných materiálov na základných a stredných školách), na vznik egyptologickej literatúry písanej po slovensky (alebo aspoň kvalitných prekladov), na účasť na výskume, či už čisto slovenskom alebo v spolupráci so zahraničnými inštitúciami, alebo na odbornú propagáciu egyptológie. V neposlednej rade, výsledky bádateľov na svetovej úrovni samozrejme zviditeľňujú aj krajinu ich pôvodu.

Ako vnímaš fakt, že tento odbor tu nie je možné študovať?

To, že sa egyptológia u nás študovať nedá je škoda a snáď sa to niekedy v budúcnosti zmení. Egyptológia je však absolútne medzinárodný odbor, ktorého jazykmi sú prevažne angličtina, nemčina a francúzština, a preto je možné ho študovať aj v zahraničí. Náhradné možnosti ponúka hlavne Praha, Viedeň, ale určite aj viaceré univerzity v Nemecku, či napríklad v Poľsku. Čím väčší bude počet kvalitných slovenských egyptológov s kontaktmi a účasťou na projektoch v zahraničí, tým je väčšia pravdepodobnosť, že práve oni môžu raz začať vytvárať podmienky na štúdium aj u nás doma.

Čo by si videla ako výzvu na poli slovenskej egyptológie z pozície slovenskej študentky, ktorá síce študuje egyptológiu, ale žiaľ, ako v mnohých prípadoch pred tebou, po skončení štúdia nachádzajú títo študenti pôsobisko v susedných metropolách, ako sú práve Praha či Viedeň?

Ako som už naznačila, egyptológii sa venujú ľudia na celom svete. Rozhodujúci je potenciál, či už intelektuálny, alebo materiálny, a čas, ktorý do svojej práce vložia. Výsledky bádania potom totiž patria všetkým. Sú samozrejme krajiny, ktorých inštitúcie majú dlhú tradíciu bádania a sú dobre zabezpečené a preto je objem ich výskumnej a publikačnej činnosti či počet špecialistov vyšší ako inde. Situácia na Slovensku je v oblasti vedy a výskumu veľmi zlá a aj to málo fungujúcich inštitúcií má veľké existenčné problémy, zahŕňajúc zlú vybavenosť, takmer žiadne investície do výskumu a vývoja a absolútne podhodnotenie svojich pracovníkov. Na jednej strane je zlá ekonomická situácia a hospodárenie štátu, ktorý si podobný „prepych“ ako je financovanie katedry egyptológie a výskumu skrátka nemôže dovoliť. Je to žiaľ fakt, s ktorým sa dá len ťažko niečo robiť. Dôležité je ale na Slovensko nezabudnúť, udržiavať kontakty a podľa možnosti sa snažiť svoje poznatky nejakým spôsobom na Slovensko priniesť.

Ako vyzerá štúdium egyptológie na viedenskej univerzite?

Z inštitútu egyptológie vo Viedni som bola hneď od začiatku milo prekvapená. Samotné sídlo je výnimočné, keďže sa jedná o dva prepojené byty v jednej z historických budov neďaleko hlavnej budovy univerzity, neďaleko Votivkirche. Je to skôr malý inštitút s nie viac ako 100 stálymi študentmi (vo všetkých semestroch a stupňoch štúdia), kde každý pozná každého a vládne tam veľmi rodinná atmosféra. Štúdium je delené podobne ako u nás na bakalárske, magisterské a doktorantské. Na bakalárskom je potrebné absolvovať určitý počet predmetov na egyptológii a na ďalších dvoch ľubovoľných odboroch. Bakalárske štúdium sa ukončuje dvoma menšími prácami a magisterské diplomovou prácou a skúškou. K základným predmetom patria dejiny a archeológia, umenie, architektúra, stará egyptčina a hieroglyfické texty. Študent si potom môže vybrať medzi terénnou praxou (výskumom v Egypte organizovanom inštitútom) alebo filologickým modulom pozostávajúcim z predmetov ako novoegyptčina, hieratické písmo alebo koptčina. Vedenie inštitútu prevzala po dlhoročnom vedúcom Manfredovi Bietakovi Christiana C. Köhler, nemecká egyptologička pôsobiaca dlhé roky v Austrálii. Inštitút je v porovnaní s inými na nemeckých univerzitách zameraný skôr na archeológiu ako filológiu. Túto tradíciu zaviedol prof. Bietak svojím výskumom na Tell el-Dab‘e – hlavnom meste hyksóskych panovníkov a neskoršom kráľovskom sídelnom meste vo východnej Delte a pokračuje v ňom aj prof. Köhler, ktorá do Viedne priniesla svoj projekt v Heluáne – pohrebisku hlavného mesta Memphisu v období 1.-4. dynastie.
Štúdium nie je v porovnaní napr. so štúdiom archeológie na Slovensku, čo do objemu učiva alebo požiadaviek kladených na študenta, oveľa náročnejšie. Vyššie sú prirodzene nároky na znalosť cudzích jazykov (min. nemčina a angličtina), bez ktorých sa ale v tomto odbore človek nepohne. Najväčším rozdielom je len spomínaná vybavenosť – teda na jednej strane knižnice a na druhej strane odborný personál. Tamojší špecialisti môžu kombinovať svoj vedecký výskum s výukou na univerzite a to sa výrazne odzrkadľuje na jej úrovni – teda na kvalite ponúkaných predmetov, na ich vlastnej odbornosti a teda aj schopnosti študentov motivovať k práci.

Ktoré z období starovekého Egypta ti je najmilšie a prečo?

V rámci môjho predchádzajúceho štúdia bola mojou špecializáciou egejská doba bronzová a predovšetkým jej vzťahy s blízkovýchodnými kultúrami – teda Egyptom, Mezopotámiou, Levantou či Anatóliou a tejto oblasti sa plánujem venovať aj v rámci doktorátu. Vzťahy medzi zmienenými kultúrami boli najintenzívnejšie počas Strednej ríše, Druhého prechodného obdobia a Novej ríše a preto sú aj oblasťami môjho záujmu v rámci egyptológie – predovšetkým Druhé prechodné obdobie a Nová ríša, teda neskorá doba bronzová. Z tohto dôvodu sú pre mňa veľmi zaujímavé lokality ako Tell el-Dab’a či Tell el-Retábí, ktoré boli dôležitými svedkami a dejiskom kontaktov Egypta s východom a ich hlavné fázy osídlenia sa kladú práve do Druhého prechodného obdobia a Novej ríše. Doteraz som sa zaoberala predovšetkým kultúrnymi kontaktmi, ikonografiou a náboženstvom ale práve účasť na terénnom výskume v Egypte spôsobila, že som sa začala oveľa viac zaujímať o archeologický materiál ako keramiku, rôzne drobné nálezy či architektúru.

Aké dávaš šance možnosti predstavenia tejto jedinej slovenskej archeologickej lokality v Egypte širokej laickej verejnosti na Slovensku?

Celá lokalita a náš výskum sú už od prvej sezóny priebežne predstavované v rôznych odborných publikáciach ako aj popularizované na internete, predovšetkým prostredníctvom webovej stránky Nadácie Aigyptos. V nasledujúcich rokoch plánujeme však jej propagáciu zintenzívniť, predovšetkým prezentáciou v médiach a tiež organizáciou odborných popularizačných podujatí, ktorých účelom bude v prvom rade predstaviť činnosť a ciele nadácie a taktiež osloviť potenciálnych záujemcov o spoluprácu v tejto oblasti.

Pred poslednou sezónou sa objavila úloha nájsť na našich univerzitách dvoch študentov, ktorí by sa mohli počas štúdia zúčastniť sezóny na lokalite. Aké bolo kritérium pre ich výber a ako sa ti s touto výzvou podarilo popasovat?

Účasť na našom výskume si vyžaduje istú archeologickú prax s čo najväčším množstvom znalostí rôznych archeologických metód ako samotné odkrývanie starovekých štruktúr až po ich dokumentáciu – fotografovanie, kreslenie, zameriavania a pod.. Keďže sa však terén v Egypte značne odlišuje od toho, na ktorý sme zvyknutí v Európe a ľudí s archeologickou praxou v tejto krajine nemáme, veľa sa toho človek učí priamo na mieste. Práve preto je okrem vedomostí dôležité hlavne nadšenie pre prácu, stopercentné nasadenie a ochota pracovať doslova “od svitu do mrku” v sťažených podmienkach. Uprednostňovaní sú tak čiastočne ukončení archeológovia s praxou, najmä však študenti, ktorí majú potenciál sa tomuto odboru v budúcnosti venovať. Výber prebiehal doteraz formou výzvy na univerzity a účastníci boli vybraní z prihlásených záujemcov. Zohľadňovali sme hlavne ich motivačné listy, celkové vzdelanie a prax, jazykové znalosti a tiež odporúčania ich profesorov. Je to možno prekvapujúce, ale ľudí, ktorí majú o egyptológiu skutočný záujem a zároveň spĺňajú naše kritéria, je dosť málo. Počet účastníkov bol doteraz veľmi obmedzený, ale zatiaľ sme mali pri výbere šťastnú ruku. Výber bude pokračovať aj v tomto roku a dúfame, že nájdeme ďalších nádejných slovenských egyptológov.

Do plnenia ďalších úloh, ti spolu s priateľmi nadácie Aigyptos, držíme palce a prajeme nech sa ti i naďalej darí.

späť