Píšu sa 60-te roky 20-teho storočia,
Núbia je súčasťou Zjednotenej arabskej republiky, na jej čele stojí Gamál Abdal Násir a nová priehrada v Asuáne sa buduje v úzkej spolupráci so Sovietskym zväzom.
mena: piaster=stotina egyptskej libry; 1 egypt. libra = 4 bony (cez Tuzex), t.j. cca 20.-Kčs)

Keď sa budovala v Núbii nová „Vysoká priehrada“ Československo reagovalo na výzvu medzinárodnej akcie UNESCO tak, že na záchranu starovekých pamiatok Núbie vyšle našich odborníkov.
V tej dobe to bola pre profesora Filozofickej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe, Zbyňka Žábu veľká výzva, a aj jedinečná príležitosť nadviazať kontakt so svetovou egyptológiou. Pri výbere účastníkov to nemal ľahké.
Keď sa študent 2. ročníka arabčiny z Univerzity J.A. Komenského v Bratislave Ján Midžiak dozvedel, že pražská fakulta hľadá tlmočníka na expedíciu do Egypta, neváhal. Rozhodol sa prestúpiť do Prahy a prihlásil sa na štúdium do 1. ročníka egyptológie, ktorý sa vtedy otváral.
Expedícia, na ktorej sa zúčastnil študent Ján Midžiak po prvý raz, bola v poradí už štvrtá. V oblasti údolia Nílu, v dĺžke asi päťsto kilometrov, získalo Československo až dve koncesie. Oblasť, v ktorej bádali, bola postupne vyľudňovaná, ľudia opúšťali svoje obydlia a sťahovali sa do bezpečia.
Poznámky či zápisky Jána Midžiaka dokumentujú stav vecí fragmentálne, ale aj zo strohých poznámok možno mnohé vyčítať, nielen „ako tam bolo“. Cítiť v nich jeho úprimnú zainteresovanosť na tomto projekte, snahu a úsilie pomôcť veci. V zápiskoch sa skrýva hodnota, o ktorej sa zvykne hovoriť, že sa nedá vyčísliť nijakou menou.

4. Expedícia Československého egyptologického ústavu v r. 1963
Vedúci:
Prof. Dr. Zbyněk Žába, CSc. (egyptológ)
Účastníci:
Milan Hlinomaz (kapitán expedičnej lode)
Jaromír Málek (študent egyptológie) 
Ján Midziak (študent egyptológie)
Dr. Jaroslav Novotný (fotograf, konzervátor)
Abd el-Azíz Sádek (inšpektor egyptskej pamiatkovej správy)
Abdo el-Kerétí (reis)

Na prvej expedícii v r. 1963 mal Ján Midžiak so sebou malý diár, do ktorého si spočiatku zapisoval poznámky, výlučne pre seba: čo jedol, čo koľko stojí, a občas pridal vetu-dve s poznámkou „dojmy“.
A tak sa z diára dozvedáme, že:
16. apríla o 12,15 hod. odleteli z Prahy a v Káhire pristáli o 17,20 hod., že najväčším dojmom bol preňho let popri zasnežených Transylvánskych Alpách a že ich prvá cesta v Káhire smerovala priamo do Československého egyptologického ústavu. Pravdaže, potom hneď k pyramídam; prezreli si aj blízku pieskovú pláž Sahara – City, kde „sú vybudované chatky i väčšie stany po oboch stranách asfaltovej cesty“.
23. apríla si Ján Midžiak zapísal, že boli v kine – „na filmoch s Elwisom Presleym (boxer, spevák, milovník), cena lístka 20 piastrov. Kino je veľmi široké a môže sa tam fajčiť. Popol sa odklepáva na zem“.
25. apríla v československom kultúrnom stredisku ho zasa potešilo, že tam vidí „aj naše knihy – Od Smreka Cválajúce dni a od Jána Kostru zbierku poézie Ave Eva“.
Ďalší zápis je z 26. apríla, z cesty k Červenému moru, o jeho prvom stretnutí s nekonečnou púšťou, s morom a africkým pobrežím. Píše: „Po prvý raz som videl červený piesok. Nádherný zážitok bol z plávania v mori, ponad koralmi…“
27. apríla chodil zasa po obchodoch a obdivoval krásne vzory košieľ: „…u nás čosi podobné nevidieť (cena – cez 135-235 piastrov).“
Až 7.mája sa dali veci do pohybu: „Príprava na cestu – pečatenie dverí. Odchod na vlak“ – najskôr do Asuánu a odtiaľ do Šellálu.
11. mája: „Obedoval som po prvý raz originálne arabské jedlo v reštaurácii. Po obede – zmrzlina, je príliš sladká (ako všetko v Egypte), napr. nemožno zohnať horkú čokoládu!“
Až do večera sa naplno pracovalo okolo lode. Bol to menší katamarán, ktorý bol na tieto účely vyrobený v Prahe a po častiach dovezený až do Núbie a tu znovu postavený priamo na Níle. Loď dostala meno „Sadík el Núba“ (Priateľ Núbie) a stala sa plávajúcou základňou odkiaľ sa členovia expedície každodenne vypravovali do terénu.
Sadík el Núba vyštartoval 12. mája a okrem československej posádky bol na palube lodivod, dvaja jeho pomocníci a päť Kufťanov.

Z následujúcich zápiskov, týkajúcich sa výlučne pracovných dní, vyberám (z môjho pohľadu) zopár najzaujímavejších, ktoré priblížia priebeh a atmosféru expedície.

14.máj:
Keď sme sa blížili k Abu Simbelu – asi o 18. hod., viditeľnosť sa rapídne zhoršovala mračnami piesku, prihnal sa ostrý vietor, a tak sme o 18,20 museli priraziť k brehu niekoľko metrov od Abu Simbelu. Ešte šťastie, že nás pred pieskom, aspoň sčasti, chránilo krovie: bola to pravá piesková búrka. Trvala až do neskorej noci…
18.máj:
Na brehu smerom k juhu pod El Bírom je začiatok našej koncesie – našiel som hodne rytín.
20.máj:
V noci som takmer nespal – bolo strašne moc moskytov. Azúz vyskakoval z postele, vytriasal plachtu. Všetci sme boli ráno doštípaní, Jardo najviac. Šéf (prof. Žába), našťastie nie, spal pod moskytiérou.
21. máj:
Lepšia noc, moskytov len zopár a na otvorenej vode i chladnejšie.
Hneď od rána sme boli v hrobke. S profesorom a Jardom Málkom sme ju zmerali a zozbierali črepy. Hrobka mala 4 miestnosti, pričom z prvej do druhej šachtu a z tretej do štvrtej tiež menšiu šachtu so 4 schodmi. Potom sme sa presunuli k dedinke Girgáwí na druhom brehu – oproti El-Bíru. Je to tiež začiatok našej koncesie. Len čo sme poobede vyšli do terénu, našli sme hneď pri dedinke rytiny – medzi nimi prvého pštrosa. ….
23.máj:
Znovu vo wádí (údolie), kresby odtlačky. Cez obed bolo veľmi teplo a do terénu sme vyšli dosť neskoro, vrátili sme sa až potme. Doniesli sme skalu s dvoma rytinami, ktoré som našiel (21.5.). S rejsom som debatoval po arabsky (rejs=parťák domácich pomocníkov), dosť slušne som mu rozumel. Kotvenie v noci na voľnej rieke sa osvedčuje, je menej moskytov.
24.máj:
Ráno sme odviezli loďou Abu Sádka do Koroska k parníku, ktorý išiel do Asuánu, aby doniesol moskytové siete, butagáz a benzín. S Jardom sme potom šli pešo po brehu do Gergáwí. Našli sme 180 rytín a 15 stél. (náhrobných kameňov) a 2-3 nápisy. Šéf bol spokojný so stélami a s nápisom tiež.
25. máj:
Po prvý raz sme vstávali ráno a šli do práce pri východe slnka. Budíček o 6.30. Popoludní som zbadal prvé fľaky na tele – myslel som si, že od ploštíc.
27.máj:
Fľaky na tele znovu pribudli. Nová diagnóza – potničky. Prišli zásoby potravín a ovocia z Asuánu (parníkom do Koroska). Šéf na hore odkresľoval, ja som meral výšky stél. Jardovi som pritom rozbil vodováhu a hneď na to som našiel najkrajšiu stélu na tvrdom pieskovci. Dal som ju Kufťanovi obmývať vodou. Popoludní so šéfom pri stéle. Cez obed som prepísal prvý článok a dopísal druhý.
29.máj:
V teréne sme boli len krátko, veľmi ma boleli ruky. Len horko-ťažko som napísal list pre Smenu. Popoludní pri stéle a pri nových nálezoch pod Koroskom. Večer ma Mohammed vymasíroval citrónmi, keď som sa predtým po dlhom čase poriadne umyl. Na radu Jardu Novotného som neobedoval, no večer som sa rozhodol jesť – pretože to asi s jedlom nesúvisí. Spal som znovu na palube. Neviem, či od komárov, no opuchla mi veľmi pravá ruka – prsty, najmä hánky.
30. máj:
Ráno ma vydrhol Mustafa na chrbte aj po ostatnom tele čímsi, čo sa podobalo nášmu vechtíku na riad. Ráno som sa cítil lepšie, no vyhodili sa mi nové potničky na tvári, na nohách a pre zmenu na ľavej ruke. Tekutý púder nepomáha. V teréne som bol len fotiť stádo tiav a zabitú kobru s Jardom Málkom, ktorý bol po troch dňoch angíny po prvý raz vonku. Cez odpočinok som napísal list domov, poobede som sa dal na rybárčenie. Asi po 10 minúte som chytil rybu, vraj ako prvý z členov expedície. Večer bola druhá masáž s citrónmi.
31. máj:
Ráno – druhá masáž vodou (vydrhnutie do červena). Spal som po prvý raz pod moskytiérou až do rána, holý; bolo to dobré bez moskytov. Večer som si robil citrónovú masáž na nohy.

1. jún:
Ráno – opuchnutá pravá ruka, doštípaný, aj cez moskytiéru. Bol najchladnejší deň v Núbii, maximálna teplota 34,5°C (asi do 17. hod.), studený severný vietor.
3. jún:
V teréne – asi 5 km od Koroska smerom ku karavánnej ceste – som našiel asi 20 rôznych rytín, fotil som koroský cintorín. Zdravotný stav sa zlepšuje, netvoria sa fľaky, odpuchla mi ruka. Chladná noc, bez moskytov.
4. jún:
Budíček o 5,30. Po prvý raz do terénu ako kresliči. Dopoludnia – našli sme kameň s farebnými kresbami (M.H.) Spolu s J.M. a J.N. – prešli sme krátky úsek, kreslili, číslovali, fotili. Na „mojom nálezisku“ asi 30 čísiel. Pod klenbou sme sa najedli (jedlo a vodu priniesol oslikár). Asi o 14.30 sme sa vydali na loď. Bolela ma hlava – acylpirin. Azúz mi nakvapkal do uší slanú vodu – bol to príjemný pocit.
5, jún:
Budíček pred piatou a hneď do terénu. Číslovali sme ďalšie nálezy, aby J.M. mohol fotiť (38-95); Na poludnie návrat na loď. V noci som sa natrel posledným citrónom, nemohol som spať pre teplo. Ráno (ešte za tmy) som sa dobre vydrhol kartáčom a studenou vodou.
7. jún:
Budíček na svitaní a znovu na horu – odkresľoval som a pomáhal Jardovi pri fotení, pričom som si urobil aj pár diákov. Návrat na loď asi o 13,15. Cesta na poludnie (asi 1,10 hod.) unaví viac ako 5 hodín práve dopoludnia. Odišiel nám plavčík a nastúpil nový (oslikár) a hneď v prvý deň ho musel Jardo ošetriť – dal mu hadie sérum: uštipol ho škorpión.
8. jún:
Búrlivá noc, asi dve hodiny silný vietor. Milan bol v pohotovosti, aj Jardovia boli hore. Ja som sa len prebudil a spal ďalej. Denné teploty stúpajú – dnes 45°C ešte o 17,15. Dopoludnia „na hore“, budíček o 5. hod., cesta mi trvala 50 minút. Ráno sa ide výborne. Dokreslili sme to po č. 95.
9. jún:
Podvečer nás strihal miestny holič. Je to syn starostu z čias, keď išli tadiaľto dvaja Česi na bicykloch; bolo to v r. 1929. Pamätal sa na nich. Podarovali sme im knihy.
10. jún:
Na hore som odkresľoval stenu, ktorú sme nedokázali s Jardom celú odfotiť. Dostal som sa tam vďaka tomu, že som sa vyzul a šiel naboso.
13. jún:
Ráno nás zobudila trúbením Kleopatra. Požiadali nás, aby sme im poslali telegram z Koroska do Asuánu, že majú poruchu. Narazili na plytčinu a porušili si niečo na lodi.
14. jún:
Bol som s Jardom vzadu na hore, odkreslil som len málo čísel, no boli na ťažko prístupnej stene, kde som sa ledva udržal. Zmeral som všetky kresby, pri ktorých mi chýbali miery, situoval som horu a odovzdal uzavretý zošit šéfovi.
15. jún:
Mám stále 63,5 kg – je to dobré. Večer – porada o ďalšom postupe – viď 16.6.
Dopoludnia kreslenie na skalách v Korosku. Na horu sme nemohli, lebo šéf išiel na celý deň a zobral si žerkén (nádoba s vodou), takže nám zostali len ully (menšie nádoby na vodu), a to je do púšte málo. Z 12 ull máme už len 7, nejaké sú u Kufťanov a o ostatných nikto nevie…
16. jún:
Šéf ešte nedokončil šeltr (skalný previs), bral si aj žerkén aj 2 ully; my s Jardom sme mali len 3 ully, pritom naša cesta je dvakrát tak dlhá, a peši sa omnoho viac vypotí ako na oslíkovi. Dali sme si sľub, že za 4 dni skončíme horu. Šéf sľúbil, že za deň skončí šeltr vzadu a za deň v Korosku a potom pôjde na patiny.
17. jún:
Znovu na hore. Milan nám dal doniesť vodu v gumovom vaku, lebo šéf šiel znovu k šeltru a bral žerkén. V kresbách sme hodne pokročili.
18. jún:
Vodu z vaku bolo cítiť gumou, moc sme teda nepili.
19. jún:
Vypili sme v ten deň asi 16 l vody a po návrate na loď – liter na dúšok.
20. jún:
Podvečer s Milanom v člnku na Níle a v chóre (údolie s cestou). Na skalách oproti som mu ukázal kresby lodí a troch slonov, z ktorých sme mali obzvlášť radosť. Šéf nám povedal pripomienky k našim kresbám.
21.jún:
Večer sa šéf rozhodol, že sa náš pobyt v Núbii predĺži o mesiac, aby sme urobili v Korosku všetko a prezreli i brehy po upadnutí vody. Povedal, že na druhú horu vzadu vo wádí pôjde kresliť i on a že požiada o pomoc i Azúza. Milan ju má očíslovať.
23. jún:
Jardo Novotný ošetroval 4-ročné dievčatko, ktoré stúpilo na žeravé uhlíky.
24. jún:
Chýr o našom lekárovi sa rýchle rozšíril a z Koroska prišli za ním tri deti a jedna staršia žena. Rodina toho dievčatka (volala sa Karina) nás pozvala na kávu. Večer malá Karina dostala ďalšie injekcie.
25. jún:
Jardo mal ďalších pacientov – mužov, ženy, deti. Dnes ho volali dokonca k pôrodu.
27. jún:
Silné horúčavy, nechuť do jedla…
29. jún:
Jardo Novotný mi hovorí, že som „tranzistorový maniak“. Večer som mu odmietol požičať tranzistor, lebo mi za tri večery vypálil jedny celé baterky.

2.júl:
Slnko veľmi pálilo a nebolo tieňa – moc som toho neurobil.
3. júl:
Jedávame fazuľu napáchnutú petrolejom.
4. júl:
Naša voda má už hnusnú chuť – zahníva.
5. júl:
Ahmed bol peši za jedlom v Diwáne (lebo rejs nechcel ísť loďou kvôli nízkej vode). Nedostal ale nič kúpiť, a to urýchlilo naše rozhodnutie odísť do Asuánu. Pitná voda bola celý deň nanič. Odmietol som ju piť.
6. júl:
Ukázalo sa, že voda je naozaj vadná. Smradľavú sme vyliali a šli po čerstvú.
7. júl:
Jardo trhal zub 100- ročnej starene. V Gergáwí sme zistili, že pitnú vodu máme v benzínovom i bielom sude, museli sme ju všetku vyliať. Ráno – prípravy na odchod, o 10. hod. sme vyrazili z Koroska ku Gergáwí kvôli stéle, ktorú našiel rejs. Šéf do večera stélu urobil, a tak sme odišli do Koroska, doplniť zásoby pitnej vody.
9. júl:
Robili sme obhliadku štyroch kopulovitých hrobiek pri Gerf Husejne. Vo dvoch som bol vnútri, no musel som sa vyzuť. Pri Gerf Husejne je začiatok nášho úseku. Po celý deň som bol v turbáne, je to dobré.
15. júl:
Ráno sme vyrazili zo Šellálu. V Asuáne sme naplnili chladničku (na lieky) ľadom, jeden žerkén a dve poľné fľaše vodou. a pokračovali sme v ceste do Edfu. Dorazili sme tam o 11,30 a obedovali sme v staničnej reštaurácii. Ďalšia cesta púšťou bola veľmi prašná a nezjazdná. Zastavili sme sa pri malom chráme Ptolemajovcov a pri kaplnke Amenhotepa. Už v polceste som bol najviac pokrytý prachom – vlasy som mal úplne šedivé. Pred 22. hod. sme dorazili do Luxoru. Zložili sme veci z auta, osprchovali sme sa – 15 minút tieklo zo mňa bahno. Na tvárach zriadencov hotela sa objavil údiv, keď nás videli prichádzať takých zaprášených. Vedúci recepcie prehlásil len stručné: „biznis is biznis“. Potom bola večera, nemal som veľmi chuť jesť, skončili sme asi o 01 hod. v noci. V hoteli som mal izbu s Jardom Málkom.
16. júl:
Začala sa moja kalvária so zdravím…Lieky, ktoré som užíval: penicilín, aspiríny, endiaron; teploty, lieky americké aj švajčiarske… Prišiel miestny lekár, zakázal mi jesť, a prikázal len hodne piť.
21.júl:
Ráno sme sa ešte vykúpali a potom sme sa balili. Na ceste do Safágy (asi 80 km) sme sa raz vykúpali v krásnej zátoke. Za Safágou sme si našli táborisko. Po vyložení vecí som začal hneď s prípravou jedla. Nekúpal som sa, bol silný vietor a breh nie moc súci – na dne stále korále a hĺbka i 50 m od kraja len po pás. Stan sme postavili za pár minút, roztvoril nám ho vietor, preto sme ho rýchlo zaťažili batožinami.
26.júl:
Dostal som konečne poriadnu chuť do jedla. Dopoludnia sme navštívili múzeum morských živočíchov pri Hardake (dnešná Hurghada)

10.august:
Po prvý raz som chytil Bratislavu (asi 01,35 v noci) a po hudbe som počul i polnočné správy. Potom som chytil i Brno, o 02,00 – vysielali tanečnú hudbu.
14.august:
Prípravy na cestu – nakupovanie potravín. Ide sa do Káhiry! Cestou porucha – na gaze vypadol jeden valec. Cesta trvala celú noc. Asi 3 km od Káhiry vypovedal motor a museli sme čakať na vlek. Zobralo nás nákladné auto s vlečným vozom, ktoré vozí z Káhiry do Asuánu cement. Vlečné lano malo asi 3m, a tak Jardo Novotný mal čo robiť – išli sme 70-80 km/hod. – až do autoopravovne.
15.august:
V Ústave nás čakalo veľa pošty.
16.august, piatok:
Strihanie a triedenie diapozitívov, práca s č.b. filmami z lode.
19. august:
Po prvý raz počas pobytu v ZAR som jedol náš chlieb u Oldu Foukala. Posielajú im ho cez Tuzex. Bol som na ambasáde a po obchodoch. Dostali sme peniaze za júl a august. Výdavky: Núbia 32 leg (egyptská libra), cesta 31 leg
22. august:
Navštívil nás Šurbagi, vedúci plavby na Níle v Núbii. Od neho sme sa dozvedeli, že tie krásavice na Kleopatre, ktoré sme videli (keď nás Kleopatra pri búračke požiadala o zaslanie telegramu), že to boli kráľovné krásy, ktoré pozval do ZAR prezident Násir. O 13,40 sme vyrazili. Zastávka na ambasáde a potom do Suezu, kde sme chceli kúpiť 200 m povrazu, ktorý sme zabudli v Káhire.
25. august:
Meranie v pevnosti – ja s J.N. a J.M. so šéfom. My sme merali všetky uhlopriečky. Mal som jeden škaredý pád.
30.august:
Celý deň s Jardom Novotným, fotil som kúpele a Isidin chrám a nápis pri chráme – 1000 mien. Popoludní som pomáhal šéfovi pri Isidinom chráme a k večeru sme zašli k Jupiterovmu chrámu – merali sme a zakresľovali polohy architrámov a stĺpov zrúcaných v priestore chrámu.
31. augusta:
Od včasného rána som robil nový plán stĺpov a architrámov a hlavíc v Jupiterovom chráme. …Pracovali sme i cez poludnie až do samého večera – ja som ešte aj zbalil veci. Keď sme naložili auto, pomáhali sme ešte šéfovi pri baterkách merať; z plánovaných 10 minút to boli 2 hodiny! Skončili sme asi o 21,30 hod.

2. september:
Pondelok ráno o 7.00 návrat do Káhiry. Večer – film o Marylin Monroe
3. september:
Po prvý raz v nočnom podniku. Utratili sme za 3 večere a pol litra whisky Johny Wolker 5,55 p.t. + bakšiš, takže ma to stálo 3 libry. S Jardom Novotným na ambasáde; počítanie výdavkov na kalkulačke, popoludní fotenie pyramíd, večer filmy, samé tance.
4. september:
V múzeu – autobusom. Nestačil som prejsť všetko, šéf nedovolil, aby som Hasana odviezol gazom (že ho rozbijem).
5. september:
Prešiel som všetko, čo som nestačil 4.9. – taktiež miestnosť múmií (za vstup 25 p.t)., ktorých je tam uložených 27 – najstaršia zo XVII. dynastie. Jedna lebka je z XII. dynastie.
6. september:
Dopoludnia dospávame, popoludní kontrola zošitov a počítanie kresieb rytín z Núbie.
Resumé: 2200 kresieb, 47 hieroglyfických nápisov a 40 stél /náhrobných kameňov)
Večer sme boli v kine – „Tajomstvá Paríža“ (s Jean Marais) a „Amerika v noci“ – farebný americký film o nočných podnikoch. Kuriozitou bol tanec v sklenenom veľkom pohári naplnenom vodou – žena – striptíz, ale nedokončený (vystrihnutá sekvencia – Arabi)
7. september:
V meste na nákupoch. Popoludní – zoznamy kníh odosielaných v debnách do Československa a balenie.
8. september:
Plánovaná cesta do Alexandrie. Ráno o 6. hod. budíček. Šéf zaspal, vyrazili sme až o 8,30. Na 76. kilometri sa nám otvorila kapota a vietor nám ju hodil pred sklo – naša rýchlosť vozidla bola asi 110 km/hod. Skončilo sa to dobre, no museli sme sa vrátiť. Pri otáčaní sme uviazli v piesku a čakali sme asi 2 hodiny než nás vytiahlo nákladné auto.
9. september:
Hneď ráno sme vybavovali formality okolo gazu, potom na letište s batožinou. Odbavovanie trvalo celé popoludnie (zarátali nám 150 kg miesto 380). Do mesta sme sa vrátili o 19,30. Od rána sme s Jardom Novotným nič nejedli – až večeru u Alf Beja. Dokúpili sme darčeky a cigarety, napísali posledné pohľadnice.
10. september:
Dopoludnia inventúra meracích prístrojov a potom do mesta – fotenie – návrat autobusom o 16,30 (Obed až po návrate).
11. september:
Návrat do Prahy.

Výber a prepis z Denníka Jána Midžiaka – Hana Daubnerová