Tretia sezóna výkopových prác na Tel el-Retábí trvala od 24. septembra 2009 do 28. októbra 2009, pričom zložky misie sa čiastočne prekrývali. Slovenská časť trvala od 24. septembra do 18. októbra a poľská od 3. do 28. októbra 2009. Na archeologickej misii sa zúčastnili: Dr. Slawomír Rzepka (vedúci misie, Varšavská univerzita), Dr. Jozef Hudec (zástupca vedúceho, Nadácia Aigyptos), Kamila Braulińska, MA (archeologička, Varšavská univerzita, Mária Briliaková (archeologička, Nadácia Aigyptos/FF UK Bratislava), Joanna Ciesielska (archeologička, Varšavská univerzita), Veronika Dubcová (archeologička, Nadácia Aigyptos /Trnavská univerzita), Karolina Górka, MA (archeologička, Varšavská univerzita), Sylwia Gromadzka, MA (archeologička, Varšavská univerzita), Łukasz Jarmużek, BA (archeológ, Varšavská univerzita), Małgorzata Korzeniowska (archeologička, Varšavská univerzita), Dr. Claire Malleson (archeobotanička, Liverpoolska univerzita), Dr. Anna Wodzińska (archeologička, Varšavská univerzita), Ľubica Zelenková, MA (archeologička, Nadácia Aigyptos /Viedenská univerzita). Ako inšpektor Najvyššej pamiatkovej rady s misiou spolupracoval Nassef Abdelwahed.

Sezóna bola náročná, nakoľko sa na jej začiatku náhle zmenili plány a ciele výskumu. Namiesto systematického sa výskum zmenil na záchranný, nakoľko sa v tesnej blízkosti archeologickej lokality začali práce na prestavbe a rozšírení priľahlej cestnej komunikácie. Cesta je v asi 100 m dĺžke zapustená do retábskeho tellu a jej rozširovanie znamenalo ďalší masívny zásah do tamojších pamiatok. Šance na zastavenie alebo modifikáciu projektu boli mizivé, preto bolo potrebné konať. Našťastie sa zatiaľ aspoň nepotvrdili zámery viesť cez tell ďalšie veľkokapacitné vodovodné potrubie.

Na predpokladanom mieste rozširovania existujúcej cesty boli po oboch stranách vytýčené dve oblasti – areál č. 3 na východnej strane a areál č. 4 na západnej strane. Hlavný nápor rozširovania mal postihnúť východnú stranu, kde sa v profile črtali viaceré múry z nepálených tehál, zachované do značnej výšky. Vo vyšších vrstvách boli tehly z materiálu šedej farby a z nich postavené múry boli zapustené do starších architektúr z nažltlých tehál s väčším obsahom piesku. Múry zo šedých tehál sa zachovali do výšky 20 – 100 cm, staršie múry takmer až do výšky 2 metrov, pričom mali hrúbku až 60 cm. Slovenská časť misie v tejto oblasti čiastočne odkryla dve miestnosti (zatiaľ bez zistených dvier či okien), vyplnené popolovitými vrstvami a nádobami typu pithoi. Neskôr (po 18. októbri) tu poľskí kolegovia zdokumentovali aj niekoľko pecí.V južnej časti areálu č. 4 sa slovenská časť misie venovala výskumu vnútornej strany obranného múru, ktorý mal byť podľa výsledkov Petrieho výskumu (Petrie, W.M.F.: Hyksos and Isrealite Cities, 1906) najstaršou fázou opevnenia (wall 1). Výsledky priniesli viacero zmien do starších koncepcií, ktoré datovali múr do hyksóskej doby (Petrie, W.M.F.: Hyksos and Isrealite Cities, 1906, p. 29): Na vnútornej strane múru bolo objavených viacero detských hrobov v nádobách, ktoré boli podľa keramiky týchto nádob datované do obdobia Novej ríše. Pohrebisko bolo vybudované pri staršej fáze múru č. 1 a prekrývalo osídlenie, z ktorého výskum zachytil zvyšky viacerých síl (napriek značnému poškodeniu dvojicou potrubí, vedúcich pozdĺž asfaltovej cesty). Taktiež nálezy z výplne týchto síl mali charakter produkcie Novej ríše. Podľa Petrieho údajov bola hrúbka múru č. 1 asi 3,15 metra. Súčasný výskum však zistil, že múr bol pri základni hrubý až cca. 5,2 m a bol pravdepodobne vybudovaný v 6 fázach. Jedna z neskorších fáz múru bola postavená na vyššie zmienenom pohrebisku detí z Novej ríše.
Zostáva sa nádejať, že stavba cesty príliš nezasiahla do archeologickej situácie v tejto oblasti (ako prisľúbili miestne úrady) a že ďalšia sezóna prinesie ďalšie zaujímavé objavy.

Späť