Realizácia výskumu bola v roku 2011 neistá, lebo „Arabská jar“ vyvolala množstvo nejasností ohľadom udeľovania koncesií. Poľsko-slovenská misia v Tell el-Retábí získala povolenie na výskum až koncom augusta 2011! Slovenský tím sa opäť trochu pozmenil. K Dr. Jozefovi Hudecovi, Ľubici Zelenkovej-Hudákovej a Veronike Dubcovej sa pridala Lucia Hulková, študentka egyptológie z Viedenskej univerzity a dvaja študenti archeológie – Lukáš Ivančo z Trnavskej univerzity a Lukáš Štec z Univerzity Komenského v Bratislave.

Práce sa začali 13. septembra a nadviazali na záchranný výskum Mustafu Núr el-Dína, pokračujúci od novembra 2010 pod trasou rozšírenia asfaltky. Egyptská strana tu odkryla plochu cca 2500 m2 (Obr.1) a mala záujem o využitie dokumentačných skúseností slovenskej časti misie. Do celkového plánu lokality sa tak podarilo zakomponovať rôzne štruktúry z 18. – 19. dynastie (cca 1550 – 1186 pred Kristom ). Mimoriadne zaujímavý bol objav studne z Tretieho prechodného obdobia (1069-664 pred Kristom), s okružím zo sekundárne použitých vápencových blokov (Obr.2).

K najdôležitejším objavom patrili hroby z Druhého prechodného, alebo tzv. hyksóskeho obdobia (cca 1650-1550, hlavne 15. dynastia). Ich nález posunul doterajšiu chronológiu lokality a potvrdil jej veľký význam v rámci nílskej Delty v dobe, keď sa hyksóski náčelníci vyhlásili za egyptských vládcov a z Avarisu (dnešnej Tell el-Dabcy, asi 65 km od Retábí) ovládali veľkú časť krajiny. Ich prítomnosť sa zistila aj na ďalších lokalitách – Tell el-Jahudía, Tell el-Maschúta či Tell el-Habua (Obr.3). Hyksósov porazil až Ahmose, prvý panovník 18. dynastie, resp. Novej ríše. Predchádzajúce výskumy síce naznačovali prítomnosť Hyksósov na Retábí, avšak až výskum 16 hrobov v rokoch 2010 – 2011 ju jednoznačne potvrdil. Poloha hrobov takmer pod modernou frekventovanou cestou sťažovala dokumentovanie ich typickej architektúry so stupňovitou klenbou (Obr.4). Hrobovú výbavu niekoľkých dospelých a detí tvorili spravidla charakteristické keramické krčiažky typu Tell el-Jahudía, skarabey, drobné ozdoby a menej často aj kosti z obetovaných domácich zvierat. Jeden hrob, ktorý odkryli poľskí kolegovia, bol použitý dokonca dvakrát. Okrem dokumentačnej pomoci slovenský tím tiež pokračoval vo výskume západnej vstupnej brány do pevnosti (Areál 4, Obr.5). V pieskovom zásype pod vstupom medzi dvomi vežami migdolu bol objavený hrob dieťaťa, vložený v zásobnici z ramessovského obdobia (Obr.6). Pod pieskom sa nachádzali ešte staršie murované štruktúry, poznamenané výstavbou migdolu. Misia ďalej vyčistila starší rez severnou vežou migdolu, začatý už v 1885 E. Navilleom a prehĺbený v 1999 egyptskými archeológmi (Obr.7). Po odstránení nánosov sa na západnej strane objavila tehlová platforma – podstava severnej veže a súvisiaceho obranného múru (Petrieho múr 2; Obr.8). Pod platformou boli v profile zistené zvyšky dvoch sýpok. Na protiľahlej (t.j. severozápadnej) strane rezu vyšli na svetlo múry budovy z čiernych nepálených tehál. Architektúra dostala pracovný názov „Čierny dom“ a celkovo v nej boli rozpoznané 4 miestnosti (Obr.9). Severovýchodná časť domu však zostala ukrytá pod migdolom a platformou. V preskúmaných miestnostiach boli nájdené zvyšky rúd a minerálov – sľudy, galenitu, červeného, žltého a hnedého okru (Obr.11) spolu s nástrojmi na ich spracovanie (Obr.12).
Misia objavila v dome tiež kus pemzy – stvrdnutého sopečného popola (Obr.13). Ten patrí k významným nálezom, pretože by mohol prispieť k datovaniu erupcií egejských sopiek, z ktorých by mal pochádzať. V dobe bronzovej mala najväčší dopad na východné Stredomorie erupcia vulkánu na ostrove Théra (dnešné Santorini), datovaná do obdobia 1650 – 1550 pred Kristom. Pôvod pemzy z Tell el-Retábí však môže určiť len presná neutrónová aktivačná analýza.
Významným datovacím prvkom boli aj fragmenty objavenej cyperskej čiernej a bichrómnej keramiky (Obr.15), ktorá bola buď importovaná, alebo imitovaná miestnymi hrnčiarmi. K ďalším zaujímavým nálezom z „Čierneho domu“ patrilo alabastrové veko kozmetickej nádoby, kostená kozmetická schránka a hlavne bronzová dýka (Obr.14). Rudy a minerály, spolu s úlomkami štiepanej kamennej industrie (Obr.16) a trecích misiek naznačujú, že v budove bola (kozmetická?) dielňa. Pod „Čiernym domom“ sa črtali aj staršie múry zo zelenkastých a žltkastých tehál. Tehly, ako aj murivo budovy ďalej na západ boli zničené moderným trativodom. Vo východnej časti Navillovho rezu sa odkryli viaceré štruktúry. Patrila k nim napr. pec s výmazom (Obr.17). Výskum tiež zistil, že pred stavbou migdolu bola pod ním vyhĺbená priekopa, či jama, následne naplnená žltým pieskom do tvaru kopca, alebo valu (Obr.7). Na nej boli potom postavené obe veže migdolu a ďalší výskum ukáže, či aj ďalšie štruktúry. Medzi vykopaním priehlbne a jej vyplnením pieskom uplynula krátka doba. Naznačujú to aj nezerodované okraje priehlbne, na ktorých boli ešte pohodené tehly, použité pri stavbe migdolu. Analýza keramiky dovoľuje datovať nálezy pod migdolom do včasnej 18. dynastie. Zatiaľ nie je jasné, akú úlohu mala preskúmaná oblasť v rámci vtedajšieho osídlenia. Nachádzala sa za obvodom doteraz známych novoríšskych obranných múrov. Buď ležala mimo garnizóny, alebo opevnenie z počiatku Novej ríše ležalo viac na západ. Prepálené vrstvy naznačujú, že osídlenie v tejto časti mohlo zaniknúť násilným spôsobom a jeho následné mladšie vrstvy boli odťažené pri príprave terénu na výstavbu migdolu a opevnenia Ramessa III. z 20. dynastie. Misia začistila tiež tehlovú platformu, pokračujúcu na severo-severo-západ od rezu. Bol na nej postavený obranný múr, priliehajúci od severu k migdolu (t.j. pokračovanie Petrieho múru 2), jeho zvyšky sa však už nezachovali. Aj pri výskume severného okraja severnej veže migdolu misia zistila početné neskoršie zásahy. Pri severovýchodnom rohu veže odkryla južne orientovaný múrik. V popolovitých vrstvách pri ňom bol objavený útržok textílie (Obr.18). Medzi múrikom a telesom ramessovskej veže sa našla keramika z Tretieho prechodného obdobia (1069-664 pred Kristom). Poľskí kolegovia sa k slovenskému tímu pridali 20. septembra a sústredili sa na oblasť východne od rozšírenia asfaltovej cesty (Areál 9, Obr.5). Odkryli zvyšky niekoľkých budov z Tretieho prechodného obdobia. Medzi nimi bol väčší dom s hospodárskou časťou na ustajnenie dobytka, sýpkou a zásobnicovou jamou, obsahujúcou cca 15 veľkých nádob. Nižšie sa objavili zvyšky tehlových štruktúr, súvisiacich s Petrieho múrom 1. Časť skúmanej plochy bola narušená rozsiahlym recentným výkopom. Tento zásah zničil sídelné vrstvy až do úrovne Druhého prechodného obdobia, kde bol objavený už zmienený hrob.

Sezónu 2011 zakončil slovenský tím 9. októbra, poľský tím zotrval na lokalite až do 20. októbra. V posledný deň slovenského výskumu navštívili Retábí aj kolegovia z káhirského Holandsko-flámskeho inštitútu, sprevádzajúci prof. Salimu Ikramovú z Americkej univerzity v Káhire a rakúski kolegovia zo susednej Tell el-Dab´y, vedení prof. Manfredom Bietakom. Obe návštevy boli vítanou príležitosťou na výmenu informácií a konzultovanie (Obr.19). Tohtoročná sezóna bola doteraz najúspešnejšia. Priniesla množstvo nových informácií, ktoré budú využité pri príprave publikácie, zahŕňajúcej výsledky doterajších piatich sezón. Nálezy však ukazujú, aké množstvo prekvapení ostáva ešte skryté pod nánosmi piesku. Zostáva len dúfať, že vývoj v krajine umožní pokračovanie prác poľsko-slovenskej misie na záchrane svetového kultúrneho dedičstva v Retábí aj v ďalších sezónach.

Účastníci sezóny 2011:
Slovenský tím:
Dr. Jozef Hudec (Nadácia Aigyptos)
Mgr. Veronika Dubcová (Nadácia Aigyptos, Viedenská univerzita)
Ľubica Zelenková-Hudáková, M.A. (Nadácia Aigyptos, Viedenská univerzita)
Lucia Hulková, M.A (Viedenská univerzita)
Bc. Lukáš Ivančo (Trnavská univerzita, Trnava)
Bc. Lukáš Štec (Univerzita Komenského, Bratislava)
Poľský tím:
Dr. Sławomir Rzepka (Archeologický ústav Varšavskej univerzity, PCMA)
Dr. Anna Wodzińska (Archeologický ústav Varšavskej univerzity, PCMA)
Bartosz Adamski, MA (Jagelovská univerzita, Krakov)
Bc. Łukasz Kumkowski (Archeologický ústav Varšavskej univerzity)
Sylwia Gromadzka, MA (Archeologický ústav Varšavskej univerzity)
Łukasz Jarmużek, MA (Archeologický ústav Varšavskej univerzity)
Malwina Piorun, MA (Archeologický ústav Varšavskej univerzity)
Ostatní členovia:
Claire Malleson, MA (Liverpoolska univerzita)

Späť