8. Bratislavský cyklus egyptologických prednášok
Výpravy do starovekého Egypta

Venované 100. výročiu narodenia Vojtecha Zamarovského

Program prednášok na stiahnutie PDF

Múzeum mesta Bratislavy, Radničná 1
Faustova sieň, bezbariérový prístup
Vybrané piatky o 17:30
Vstupné: 2,- €
V predaji aj zvýhodnené permanentky v cenách 10€ (6 prednášok za cenu 5) a 18€ (11 prednášok za cenu 9).

Vstupenky z celého prednáškového cyklu su žrebovateľné, žrebovanie sa uskutoční po každej prednáške. Výhrami su drobné vecné ceny, ktoré sme pre vás priniesli priamo z Egypta.

Hribal

15. 02. 2019
Svety Vojtecha Zamarovského
Spomienkový večer venovaný nedožitej storočnici Vojtecha Zamarovského, moderuje PhDr. Táňa Kusá

Zamarovský
Zamarovský
Zamarovský

„Misionár staroveku“ Vojtech Zamarovský by v roku 2019 oslávil svoju storočnicu. Nedožité okrúhle výročie neúnavného spisovateľa a popularizátora starovekých dejín si počas diskusného večera moderovaného Táňou Kusou budú pripomínať hostia – syn Peter Zamarovský, priatelia, pamätníci a všetci, ktorí majú radi dielo Vojtecha Zamarovského. Rozprávaním, spomienkami a úryvkami z jeho kníh v podaní herca Petra Sklára vzdajú hold osobnosti, ktorá dokázala pripútať niekoľko generácií slovenských čitateľov k antike a inšpirovať mnohých dnešných vedcov i laikov k láske k starovekému Egyptu, Grécku, Rímu, Mezopotámii a aj ďalším antickým kultúram.

JUDr. Vojtech Zamarovský (5.10.1919, Trenčín – 26.7.2006, Praha) bol autorom literatúry faktu, prekladateľom ale najmä neúnavným popularizátorom histórie a archeológie. Bol spolutvorcom mnohých televíznych dokumentov o starovekej histórii. Pochádzal zo starej zemianskej rodiny Zamaróczy, pôvodom zo Zamaroviec pri Trenčíne. Vyštudoval právnickú fakultu Slovenskej univerzity v Bratislave (promócia v roku 1943), zároveň aj Vysokú školu obchodnú v Bratislave a Prahe. Od roku 1956 sa venoval najmä prekladateľstvu, písaniu vlastných kníh a tvorbe televíznych dokumentov. Je nositeľom čestného uznania Veľvyslanec helenizmu, štátnych vyznamenaní Slovenskej republiky Rad Ľudovíta Štúra I. a II. triedy. Od roku 2000 udeľuje Klub spisovateľov literatúry faktu Cenu Vojtecha Zamarovského.

Vstup je voľný.

22. 02. 2019
Nové poznatky o staroegyptskej metalurgii II.
Mgr. Martin Odler, Ing. Jiří Kmošek

Prednáška sa výnimočne koná v Červenom salóne (Múzeum mesta Bratislavy, Radničná 1).

Odler
V nadväznosti na prednášku z cyklu v roku 2016 predstavíme nové výsledky pokračujúceho projektu, zameraného na poznávanie staroegyptskej metalurgie medi, ktorý sa rozvíja na Českom egyptologickom ústave FF UK a ďalších pracoviskách. V minulom roku bola vydaná naša štúdia v prestížnom impaktovanom časopise Journal of Archaeological Science, podarilo sa preukázať prítomnosť rudy z Anatólie (dnešného Turecka) vo včasnodynastickom Egypte, v päťtisíc rokov starej nádobe z Abúsíru. V prednáške priblížime nielen túto prácu, ale aj dosiaľ nepublikované výsledky výskumu ďalších predmetov z Egyptského múzea Lipskej univerzity a ďalších múzeí. Analýzy a archeologické spracovanie artefaktov prinášajú doteraz neznáme fakty a zistenia o metalurgii medi nielen v dobe stavby najväčších pyramíd.

Martin Odler je doktorandom Českého egyptologického ústavu FF UK a venuje sa materiálnej kultúre, najmä medeným predmetom. Jiří Kmošek je doktorandom Institut für Naturwissenschaften und Technologie in der Kunst, Akademie der bildenden Künste Wien a zaoberá sa archeometalurgiou.

01. 03. 2019
O mieste, kde snívajú večný sen kráľovné
Paulína Šútorová, MA
Šútorová
Vlastný cintorín. Toto privilégium sa egyptským kráľovnám podarilo získať až na začiatku 19. dynastie, teda v období, ktoré sa nazýva aj ramzesovské. Údolie kráľovien vypovedá nemálo o živote slávnych Egypťaniek. Prináša svedectvo o ich vzostupoch i pádoch, o ich povinnostiach a tiež posmrtných očakávaniach. Každá hrobka je svojou výzdobou jedinečná. Viaceré možno označiť dokonca za umelecké diela. Prečo boli odrazu kráľovné pochovávané samostatne? Čím sa odlišovali ich hrobky od hrobiek kráľov a čím navzájom medzi sebou? V aký posmrtný život dúfali? Aj na tieto otázky nám vie poskytnúť odpoveď tzv. „Miesto krás”, kde ramzesovké kráľovné snívajú svoj večný sen.Paulína Šútorová, MA vyštudovala egyptológiu na Swansea University vo Walese (Spojené kráľovstvo). V rámci štúdia, vedeckej činnosti a svojich viacerých článkov uverejnených v rôznych vedecko-popularizačných časopisoch sa venuje predovšetkým hieroglyfickým textom, egyptskej epigrafike a literatúre ako aj dejinám a umeniu Novej ríše. V súčasnosti je doktorandkou egyptológie na Universität Trier v Nemecku.
15. 03. 2019
Našinci (nielen) v Sudáne
Mgr. Jozef Hudec, PhD.
Hudec
Slovenskí egyptológovia a archeológovia sa od roku 2015 zaoberali možnosťou rozšírenia svojich aktivít v údolí Nílu. Voľba padla na sudánsku lokalitu Duwejm Wad Hadž v sudánskej hornej Núbii (staroegyptský Kuš). Duwejm sa nachádza na opačnom brehu Nílu ako Džebel Barkal, čo je v rámci Sudánu lokalita pamiatkovo-turisticky porovnateľná s egyptskou Gízou. Pyramídových polí je v okolí Duwejmu dokonca viacero. V samotnom Duwejme niektorí odborníci predpokladajú staroveký chrám. Situáciu overí výskum Ústavu orientalistiky SAV a Archeologického ústavu SAV v januári a februári 2019. Prednáška prinesie najčerstvejšie výsledky tohto výskumu. Bonusom bude prezentácia 3D rekonštrukcie výsledkov desaťročia výskumov na egyptskej lokalite Tell el-Retábí.Mgr. Jozef Hudec, PhD. vyštudoval archeológiu, egyptológiu a politológiu na FF UK v Prahe. Je spoluriaditeľom poľsko-slovenského výskumu na Tell el-Retábí a predsedom správnej rady Nadácie Aigyptos. Je tiež hlavným štátnym radcom Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky a pôsobí aj ako vedecký pracovník Ústavu orientalistiky SAV.
29. 03. 2019
Mágia, čary a zaklínadlá starovekých Egypťanov
Dr.phil. Veronika Dubcová
Dubcová
Mágia bola nedeliteľnou súčasťou každodenného života starovekých Egypťanov. Od tehotenstva a narodenia dieťaťa cez každodenné radosti a starosti až po smrť a znovuzrodenie obyčajného človeka i všemocného faraóna, všetko bolo ovládané pomocou mágie, čarov a kúziel. Čarovnej moci podliehali dokonca samotné božstvá a vesmírne sily, ktoré mohli byť pomocou tých správnych čarov ovplyvňované. Rituály v chrámoch či hrobkách tak boli často plné zaklínadiel a kňazi vystupovali v úlohe čarodejníkov. Ako zneli a ako sa používali staroegyptské zaklínadlá a máme nejaké dôkazy o kliatbach? Aké používali starí Egypťania čarovné pomôcky a ako vyzerali egyptské čarovné prútiky? Zachovalo sa niečo zo staroegyptskej mágie do dnešných čias?Dr.phil. Veronika Dubcová je absolventkou klasickej archeológie Trnavskej univerzity, egyptológie na Viedenskej univerzite a doktorát získala na Inštitúte klasickej archeológie Viedenskej univerzity. Je členkou správnej rady Nadácie Aigyptos a vedeckou pracovníčkou Ústavu orientalistiky SAV. Zaoberá sa predovšetkým egejskou dobou bronzovou, 2. Prechodným obdobím a Novou ríšou v Egypte, dejinami a materiálnou kultúrou a medzikultúrnymi vzťahmi vo východnom Stredomorí doby bronzovej. Od roku 2008 je členkou poľsko-slovenskej misie na lokalite Tell el-Retábí.
12. 04. 2019
Egypťan Sinuhet a bibličtí patriarchové
Doc. Jiří Janák, Th.D.
Janák
Příběh o Sinuhetovi, převyprávěný např. Vojtěchem Zamarovským a zapracovaný do slavného románu Miky Waltariho, je jedním z literárních klenotů starého Egypta. Přestože byl mnohokrát již přeložen a převyprávěn, stále budí zájem badatelů i laiků. V této přednášce se budeme zamýšlet nad významem Příběhu o Sinuhetovi v rámci staroegypstkého náboženství a budeme jej porovnávat s příběhy známými ze Starého zákona.Doc. Jiří Janák, Th.D. vystudoval religionistiku a teologii na Husitské teologické fakultě Univerzity Karlovy v Praze. Od roku 2011 je docentem egyptologie na FF UK v Praze. Spolupracuje s Egyptologickým seminářem university v Bonnu (Totenbuch-Projekt). V letech 2013–2014 působil jako Fulbright Fellow na Brown University, Providence (USA). Specializuje se na staroegyptské náboženství, pojetí posmrtné existence a interpretaci náboženských a magických textů. Ve sledovaném období věnoval zvláštní pozornost především vztahu „božského“ a „královského“ majestátu a jejich interakci.
26. 04. 2019
Črep nad zlato: staroegyptská keramika
Mag. Lucia Hulková, PhD.
Hulková
Monumentálne stavby, pestré maľby na stenách hrobiek, sochy, či šperky zo zlata a drahých kameňov právom fascinujú obdivovateľov kultúry starovekého Egypta. Pre prácu archeológov sú však obyčajné predmety každodennej potreby často oveľa dôležitejšie. Na tejto prednáške sa dozviete, čo nám o živote starých Egypťanov prezrádzajú črepy keramiky.Mag. Lucia Hulková. PhD., je egyptologička, doktorandka a vedecká pracovníčka Rakúskej akadémie vied. Je členkou správnej rady Nadácie Aigyptos a poľsko-slovenského tímu, ktorý skúma lokalitu Tell el-Retábí vo východnej Delte. Spolupracuje tiež na archeologických výskumoch na Elefantíne, v Abyde a v Sudáne.
10. 05. 2019
V tieni pyramíd: Grécko-rímska architektúra v starom Egypte
Mgr. Alexandra Pastoreková
Pastoreková
Egypt – krajina pyramíd, monumentálnych chrámov a rozsiahlych pohrebísk. Presne tieto stavby sa väčšine z nás vybavia pri zmienke o architektúre starého Egypta. Ale sú to skutočne jediné architektonické diela, ktoré sa tu do dnešných dní dochovali? Práve v ich tieni je možné objaviť pôsobivé stavby grécko-rímskeho typu – divadlá, chrámy, nymfeá, kúpele, či, často bohato zdobené, obytné domy. Gréci, ktorí sa v Egypte začali usadzovať od 6. storočia pred n. l., vo väčšej miere však až po dobytí krajiny Alexandrom Veľkým, sem priniesli vlastnú kultúru. Tá bola výrazne odlišná od kultúry miestneho obyvateľstva a vyžadovala si stavby špecifického typu. Prednáška oboznámi poslucháčov s dochovanou architektúrou grécko-rímskeho obdobia a to nielen v centre vtedajšieho Egypta, Alexandrii, ale aj v jeho odľahlejších oblastiach.Mgr. Alexandra Pastoreková vyštudovala dvojodbor klasická archeológia – egyptológia na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe. V súčasnej dobe je zamestnankyňou a doktorantkou na Českom egyptologickom ústave v Prahe. Špecializuje sa na rímsku dobu v Egypte so zameraním na sochárske portrétne umenie. Zúčastnila sa na archeologických výskumoch na Slovensku, v Čechách, Veľkej Británii a na misii Českého egyptologického ústavu v Abúsíre.
24. 05. 2019
Staroegyptské šperky – pre krásu či ochranu?
PhDr. Renáta Rábeková
Rábeková
Zdobili sa starovekí Egypťania šperkmi iba pre ich krásu? Alebo ich symbolika pre nich predstavovala najmä ochranný prvok? V prednáške sa dozvieme nielen aké druhy šperkov boli v móde ale aj to odkiaľ získavali drahé kamene a kovy na ich výrobu, aké materiály boli obľúbené a ktoré techniky využívali pri ich výrobe.PhDr. Renata Rábeková je členkou správnej rady Nadácie Aigyptos. Zameriava sa na starovekú históriu Egypta a Blízkeho Východu. Zúčastnila sa niekoľkých dokumentačných expedícií v Egypte. Od roku 2014 je členkou poľsko-slovenského tímu, ktorý skúma archeologickú lokalitu Tell el-Retábí v Egypte.
07. 06. 2019
Abúsír a Abú Guráb: nové objevy v říši slunečního boha
Doc. Mgr. Jaromír Krejčí, PhD.
KrejciSluneční kult zažíval v Egyptě v době 5. dynastie první etapu svého intenzivního rozvoje. V Abúsíru během tohoto období vznikly pyramidové komplexy čtyř egyptských panovníků. Kolem těchto monumentálních staveb vyrostly pyramidy královen, hrobky členů jejich rodin i osob nekrálovského původu. Český egyptologický ústav FF UK, který si v roce 2019 připomíná 100. výročí od vzniku české egyptologie, na této lokalitě pracuje už od roku 1960. Za tu dobu se mu v Abúsíru podařilo objevit více jak sto archeologických objektů, z nichž většina pochází z doby Staré říše. Práce archeologické expedice Univerzity Karlovy v prostoru samotné abúsírské královské nekropole v nedávné době ukázaly, že tato část archeologické koncese je schopná i nadále přinášet důležité objevy, které významným způsobem posouvají naše znalosti o vývoji staroegyptské společnosti v tomto období. Od roku 2017 je na ČEgÚ FF UK řešen společný česko-italský vědecký projekt studující vývoj slunečního kultu v Egyptě během 3. tis. př. Kr. Jeho součástí je, kromě úkolů souvisejících s dokumentací a analýzou objektů uložených v evropských a egyptských muzejních sbírkách (v Káhiře, Palermu, Turíně, Berlíně a na dalších místech), i průzkum prostoru Niuserreova slunečního chrámu v Abú Gurábu. Problematika spojená s touto významnou stavbou i výsledky probíhajících prací bude předmětem další části přednášky.Doc. Mgr. J. Krejčí PhD., pracovník Českého egyptologického ústavu Filozofickej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe, je egyptológ s dlhou archeologickou praxou v Egypte. Špecializuje sa na riešenie otázok egyptskej archeológie a histórie obdobia od konca 4. do polovice 2. tis. pred Kr. Okrem toho sa zaoberá aj vývojom staroegyptskej architektúry. Na archeologických výskumoch v Egypte sa pravidelne podieľa od r. 1991 a venuje sa najmä výskumu stavieb na kráľovskom pohrebisku v Abúsíre. V poslednej dobe sa sústreďuje aj na výskum slnečného kultu a jeho prejavov v Egypte v 3. tis. pred Kr. a taktiež sa zúčastňuje terénnych prác v slnečnom chráme panovníka Niuserrea v Abú Gurábe. Popri tom sa na svojom domovskom ústave podieľa na výuke študentov.

21. 06. 2018
Staroegyptské mýty o stvorení sveta a ľudstva
MA Silvia Štubňová
ŠútorováDnes vieme, že náš domov, planéta Zem, je súčasťou Slnečnej sústavy, ktorá sa nachadza v galaxii Mliečna dráha, ktorá je len jednou z nespočetného množstva galaxií obývajúcich náš nekonečný a rozpínajúci sa vesmír. Avšak z čoho pozostával vesmír starovekých Egypťanov dávno pred vynálezom teleskopu? Ako si vysvetľovali prírodné javy bez poznatkov modernej fyziky? Ako vlastne vznikol celý vesmír a aké mal vlastnosti? Existovalo niečo pred samotným stvorením? Čo podľa nich zapríčiňovalo striedania dňa a noci? V tejto prednáške si priblížime, ako Egypťania vnímali svet okolo seba, ale aj to, ako premýšľali o tom, čo sa nachádza za ich viditeľným vesmírom. Staroegyptské úvahy o svete sú súčasťou kozmogonických mytologických textov doložených od najstarších čias z rôznych lokalít. Práve prostredníctvom týchto mýtov sa dnes vieme najvac priblížiť filozofickému mysleniu starovekých Egypťanov.MA S. Štubňová pochádza z Banskej Bystrice, vyštudovala egyptológiu na bakalárskom stupni v Anglicku na University of Liverpool a magisterské štúdium egyptológie ukončila v roku 2013 v Holandsku na Leiden University. V súčasnosti je doktorantkou na Brown University, Providence. Venuje sa najmä histórii staroegyptského jazyka, prekladu textov, úlohe písma v spoločnosti, a skúma tiež každodenný život starovekých Egypťanov.

28. 06. 2019
Zlatí faraóni z Tanidy
Doc. PhDr. Květa Smoláriková, PhD.
Smolaríková
Senzačný objav francúzskeho egyptológa Pierra Monteta v Tanide (východná delta) vyniesol na svetlo sveta kráľovské pohrebisko panovníkov 21. a 22 dynastie, ktorí vládli v Treťom prechodnom období, v turbulentnej dobe, kedy sa kedysi mocný ramessovský Egypt zmenil z jednotnej ríše na množstvo väčších či menších lokálnych útvarov. Nádherná pohrebná výbava z nevykradnutého komplexu panovníka Pasbachaeniuta I. a Šešonka II. však dokladá pretrvávajúce nezmerné bohatstvo krajiny na Níle, tiež umeleckú zručnosť a intenzívne vzťahy so susednými krajinami.Doc. PhDr. Kveta Smoláriková, PhD vyštudovala egyptológiu a klasickú archeológiu na FF UK v Prahe. Od roku 1993 sa zúčastňuje archeologických výskumov na rôznych lokalitách starovekého Dolného Egypta. Špecializuje sa na archeológiu a históriu Neskorej doby (1.tisícročie pr.n.l.), grécko-rímske osídlenie Egypta a kontakty Egypta s kultúrami východného Stredomoria. V súčasnosti pôsobí ako docentka egyptológie v Českom egyptologickom ústave FF UK v Prahe, je tiež členkou Honorárneho grémia Nadácie Aigyptos.
Zmena programu vyhradená. Bližšie informácie k jednotlivým prednáškam sú priebežne aktualizované.

Vstup do Apponyiho paláca s Faustovou sieňou:


Odler