Prednáškový cyklus 2024
12. Bratislavský cyklus egyptologických prednášok
Výpravy do starovekého Egypta
Program prednášok na stiahnutie PDF
Múzeum mesta Bratislavy, Faustova sieň
Primaciálne námestie 3, vstup z nádvoria Starej radnice
Vybrané piatky o 17:30
Vstupné: 4 EUR (zľavnené 2 EUR)
Vstupenky je možné si zakúpiť priamo v pokladni Múzea mesta Bratislavy. Vstupenky z celého prednáškového cyklu su žrebovateľné, žrebovanie sa uskutoční po každej prednáške. Výhrami su drobné vecné ceny, ktoré sme pre vás priniesli priamo z Egypta.
Ako hlboko ešte pôjdeme? – Tell el-Retábí 2023
Mgr. et Mgr. Jozef Hudec, PhD.
Výskumná sezóna sa neplánovane konala v novembri 2023. Neplánovane sa zamerala na priestor pozdĺž starej asfaltovej cesty popri telle. Napriek hyperflexibilite plánovania boli výsledky vykopávok veľmi zaujímavé a prínosné – tak ako vždy! Na juhu skúmanej plochy sme nadviazali na výskum zo sezóny 2015. K Čiernemu domu tak pribudli ďalšie architektúry „cez ulicu“. Plánovaný počet odkrytých hrobov sme síce nesplnili, ale objavili sme hrob kravy. Narazili sme tiež na situácie, ktoré podstatne menia pohľad na usporiadanie vonkajšej obrany pevností – na hlbokú priekopu a torzo ďalšej hradby. Viac na tieto témy až na samotnej prednáške.
Mgr. et Mgr. Jozef Hudec, PhD. vyštudoval archeológiu, egyptológiu a politológiu na FF UK v Prahe. Je spoluriaditeľom poľsko-slovenského výskumu na Tell el-Retábí a predsedom správnej rady Nadácie Aigyptos. Je tiež hlavným štátnym radcom Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky a pôsobí aj ako vedecký pracovník Ústavu orientalistiky SAV.
Pivo naše každodenné…Dejiny zlatého moku v starovekom Egypte
Mgr. Katarína Arias, Ph.D.
VPivo patrilo spolu s chlebom medzi základné potraviny starovekého Egypta a nie je prekvapením, že práve z Egypta poznáme zatiaľ najstaršie známe doklady výroby piva. Na prednáške si povieme o týchto najstarších „pivovaroch“ sveta, doložených napríklad na lokalitách v Hierakonpolide, Tell el-Farcha a Abyde. Egypt je jedinečný tým, že z reliéfov v hrobkách poznáme i postup výroby a my si ukážeme, ako sa vyvíjala výroba, vzťah k pivu a jeho rôznorodé doklady ako na výzdobe, tak i v materiálnej kultúre od najstarších dôb po Novú ríšu. Taktiež sa dozviete, aké bolo zloženie staroegyptského piva a či si na ňom dnes môžete vďaka pokusom experimentálnej archeológie stále pochutnať.
Mgr. Katarína Arias, Ph.D. vyštudovala egyptológiu, klasickú archeológiu a dejiny a kultúru islamských zemí na Filozofické fakulte Karlovej Univerzity v Prahe, s doktorátom z egyptológie. Od roku 2007 pôsobí ako vedecký pracovník na Českom egyptologickom ústave. Zaujíma sa predovšetkým o materiálnu kultúru starého Egypta, so špecializáciu na vývoj keramiky v 3. tisícročí. V Egypte sa pravidelne zúčastňuje archeologických výskumov, a to nielen v Abusíre, ale i v Tell Edfu (americká misia), Abu Ghurábe (talianska misia) a Záwijet Sultáne (nemecká misia). Od roku 2016 je jednou z redaktoriek Pražských egyptologických štúdií.
Staroegyptská ľúbostná poézia prvýkrát v slovenčine
Mgr. et Mgr. Martin Odler, PhD., Mgr. et Mgr. Katarína Džunková, PhD.
Prednáška priblíži novú knihu V severnom vetre čítaš správy ďaleké, prvý priamy preklad staroegyptského literárneho diela do slovenčiny v knižnej podobe. Kniha obsahuje štyri najväčšie zachované cykly staroegyptských ľúbostných básní, ktoré sa recitovali a spievali v ramessovskom období Novej ríše, v 19. a 20. dynastii, približne pred tritísic dvesto rokmi, keď vládli slávni panovníci Ramesse II. Veľký a Ramesse III. Doslovný preklad básní pripravila egyptologička Silvia Štubňová Nigrelli z Brownovej univerzity v Providence, prebásnila ich poetka a lingvistka Katarína Džunková z Karlovej univerzity v Prahe, sprievodné texty napísal egyptológ Martin Odler z Univerzity v Newcastli. Staroegyptská ľúbostná poézia patrí medzi skryté inšpiračné zdroje známej biblickej Piesne piesní. V celej starovekej lyrike však vyniká predovšetkým ako najrozsiahlejší súbor ženskej ľúbostnej poézie.
Dr. Martin Odler je postdoktorandom na Univerzite v Newcastli vo Veľkej Británii a členom správnej rady nadácie Aigyptos. Venuje sa staroegyptskej materiálnej kultúre, predovšetkým medeným artefaktom, ale aj reflexii starovekého Egypta v slovenskej kultúre a literatúre. Dr. Katarína Džunková je slovenská poetka, prekladateľka a lingvistka. Doktorát z historickej a porovnávacej jazykovedy obhájila na Petrohradskej štátnej univerzite a v Inštitúte lingvistického výskumu Ruskej akadémie vied v Petrohrade.Venuje sa stredovekému českému biblickému prekladu a misionárskej lingvistike v Rusku do roku 1917.
Naukratis – vstupná brána do sajského Egypta
Doc. PhDr. Květa Smoláriková, Ph.D.
Bola založená na kanopskom ramene Nílu v západnej delte, v priebehu vlády Psamteka I. a v tesnej blízkosti hlavného mesta Sají, veľmi pravdepodobne pod vedením iónskeho mesta Milétu (a asi ako jedna z niekoľkých obchodných kolónií v delte). K rozsiahlej reorganizácii správy mesta došlo za posledného panovníka sajskej dynastie Ahmose II. (Amásis, v gréckych prameňoch). Cez obchodnú kolóniu (emporion) v Naukratide privážali Gréci do Egypta striebro, víno, olej, keramiku a odvážali obilie, plátno, papyrus, nátron a ďalší tovar. Naukratis sa stala na dlhú dobu dôležitým priesečníkom medzi gréckym a egyptským svetom.
Doc. PhDr. Kveta Smoláriková, Ph.D. vyštudovala egyptológiu a klasickú archeológiu na FF UK v Prahe. Od roku 1993 sa zúčastňuje archeologických výskumov na rôznych lokalitách starovekého Dolného Egypta. Špecializuje sa na archeológiu a históriu Neskorej doby (1.tisícročie pr.n.l.), grécko-rímske osídlenie Egypta a kontakty Egypta s kultúrami východného Stredomoria. V súčasnosti pôsobí ako docentka egyptológie v Českom egyptologickom ústave FF UK v Prahe, je tiež členkou Honorárneho grémia Nadácie Aigyptos.
Bolo v starovekom Egypte striebro nad zlato?
Dr. phil. Veronika Verešová
Popri množstve fantastických zlatých predmetov, ktoré poznáme zo starovekého Egypta, pôsobia tie strieborné takmer nepatrne. Nájdené jednotlivé predmety alebo dokonca celé poklady sú však o to fascinujúcejšie. Práve výnimočnosť ich funkcie a prevedenia, ale aj ich zriedkavosť svedčia o tom, že striebro – alebo aj „biele zlato“, ako ho Egypťania nazývali – bolo veľmi vzácne. Môže za to predovšetkým fakt, že nebolo dostupné na egyptskom území a preto muselo byť väčšinou dovážané zo zahraničia. V prednáške spoločne preskúmame zdroje tohto vzácneho kovu, pozrieme sa na jeho symbolickú a náboženskú funkciu či na jeho úlohu v spoločnosti a hospodárstve starovekého Egypta.
Dr. Veronika Verešová je absolventkou klasickej archeológie Trnavskej univerzity, egyptológie na Viedenskej univerzite a doktorát získala na Inštitúte klasickej archeológie Viedenskej univerzity. Je členkou správnej rady Nadácie Aigyptos a vedeckou pracovníčkou Ústavu orientalistiky SAV. Zaoberá sa predovšetkým egejskou dobou bronzovou, 2. Prechodným obdobím a Novou ríšou v Egypte, dejinami a materiálnou kultúrou a medzikultúrnymi vzťahmi vo východnom Stredomorí doby bronzovej. Od roku 2008 je členkou poľsko-slovenskej misie na lokalite Tell el-Retábí.
Starověký Egypt – civilizace bez měst?
Doc. Mgr. Jaromír Krejčí, Ph.D.
Staroegyptský stát byl ve starší literatuře označován jako „civilizace bez měst“. Výsledky archeologických výzkumů prováděných v Egyptě a Súdánu v posledních dekádách však ukazují, že tomu tak nebylo. Během přednášky bude představena problematika sídlišť, měst, urbanismu a profánní architektury v Egyptě od Předdynastické až po Řecko-římskou dobu. Zvláštní důraz bude položen na některé významné doklady staroegyptského urbanismu jako jsou například sídliště a města v Gíze, v Láhúnu, v Dér el-Medíně, nebo Tell el-Amarně.
Doc. Jaromír Krejčí, pracovník Českého egyptologického ústavu Filozofickej fakulty Univerzity Karlovej, je egyptológ s dlhou archeologickou praxou v Egypte. Špecializuje sa na riešenie otázok egyptskej archeológie a histórie obdobia od konca 4. do polovice 2. tis. pred Kr. Okrem toho sa zaoberá aj vývojom staroegyptskej architektúry. Na archeologických výskumoch v Egypte sa pravidelne podieľa od r. 1991 a venuje sa najmä výskumu stavieb na kráľovskom pohrebisku v Abúsíre. Venuje sa aj výskumu slnečného kultu a jeho prejavov v Egypte v 3. tis. pred Kr. Popri tom sa na svojom domovskom dlhodobo podieľa na výuke študentov.
Rakva v predstavách Egypťanov o posmrtnom živote
Mgr. Dušan Magdolen, PhD.
Počas dlhých tisícročí prešli rakvy v starovekom Egypte pozoruhodným vývojom. Predstavujú cenný zdroj primárnych informácii nielen o materiálnej, ale aj duchovnej kultúre tejto veľkolepej civilizácie dávnoveku. Rakva bola zároveň svedectvom o konkrétnom človeku, jeho identite a životnom príbehu. Materiál, tvar, konštrukcia, pestrofarebné vyobrazenia a hieroglyfické texty zdobiace povrch rakiev odrážali komplexné predstavy starovekých Egypťanov o živote a smrti človeka, o jeho konečnom osude a posmrtnom živote v prítomnosti božského stvoriteľa. Rakva tak nebola len obyčajnou schránkou poskytujúcou fyzickú ochranu pre múmiu zosnulého. V súlade s náboženskými predstavami sa vyvinula na dômyselný nástroj slúžiaci prostredníctvom tajomných symbolov a mágie pre blaho zosnulého, jeho znovuzrodenie a večnú posmrtnú existenciu na onom svete.
Dr. Dušan Magdolen vyštudoval históriu a archívnictvo na FF UK v Bratislave a egyptológiu na FF UK v Prahe. Viackrát sa zúčastnil na výskumoch Českého egyptologického ústavu UK v egyptskom Abúsíre. V súčasnosti je vedeckým pracovníkom Ústavu orientalistiky Slovenskej akadémie vied. Je členom International Association of Egyptologists, Slovenskej orientalistickej spoločnosti pri SAV a Slovenskej archeologickej spoločnosti pri SAV. Venuje sa dejinám a kultúre starovekého Egypta v 3. a 2. tisícročí pred Kristom, slovenským cestovateľom v Egypte a zberateľom staroegyptských pamiatok, ako aj vývoju civilizácie.
Džehutiemhat, syn Lišky: osud královského písaře
Mgr. Renata Landgráfová, Ph.D.
Jarní sezóna roku 2023 přinesla na šachtovém pohřebišti Pozdní doby v Abúsíru další zajímavý objev: hrobku královského písaře jménem Džehutiemhat. Svou velikostí odpovídá spíše menším hrobkám na tomto pohřebišti, její překrásná reliéfní výzdoba si však nezadá s reliéfy sousední, velké, šachtové hrobky generála Menechibnekona. Její vstup střežila říkání z Textů pyramid proti hadímu uštknutí. Ta představovala zároveň ochranu zemřelého v jakékoli situaci, kdy mohl potkat hada (a těch bylo v Egyptě hodně) a zároveň hadi zde zmiňovaní chránili vstup do pohřební komory před nezvanými návštěvníky.
S Džehutiemhatovou hrobkou se pojí celá řada otázek. Co dělá královský písař na pohřebišti, které je spojeno především s vojenskou elitou té doby? Proč je jeho matka v hrobce uváděna pod dvěma jmény? Je značné poškození jeho pohybového aparátu důsledkem sedavého povolání? V přednášce se seznámíme s objevováním hrobky a prací českých egyptologů v Abúsíru, a pokusíme se také zrekonstruovat život jednoho královského písaře.
Dr. Renata Landgráfová študovala porovnávaciu lingvistiku na Harvard University a egyptológiu na University of Pennsylvania v USA, egyptológiu a lingvistiku-fonetiku na FF UK v Prahe. V rokoch 2002 – 2004 študovala v rámci doktorandského programu egyptologické semináre univerzity v Bazileji vo Švajčiarsku. V roku 2007 ukončila dizertačnú prácu na tému Aktuálne členenie v autobiografickách nápisoch Strednej ríše. Od roku 2008 je pravidelnou členkou českej archeologickej expedície v Abúsire. V súčasnosti je riaditeľkou Českého egyptologického ústavu FF UK v Prahe. Venuje sa najmä prekladom a interpretácii náboženských textov zo šachtových hrobiek Sajsko-perzského obdobia.
Vstup do Starej radnice na nádvorí:
