Prednáškový cyklus 2020
9. Bratislavský cyklus egyptologických prednášok
Výpravy do starovekého Egypta
Príbehy zo staroegyptských miest
Program prednášok na stiahnutie PDF
Múzeum mesta Bratislavy, Radničná 1
Faustova sieň, bezbariérový prístup
Vybrané piatky o 17:30
Vstupné: 2,- € (okrem prvej prednášky – I.A.V.A.)
V predaji aj zvýhodnené permanentky v cenách 10€ (6 prednášok za cenu 5) a 18€ (11 prednášok za cenu 9).
Vstupenky z celého prednáškového cyklu su žrebovateľné, žrebovanie sa uskutoční po každej prednáške. Výhrami su drobné vecné ceny, ktoré sme pre vás priniesli priamo z Egypta.
Po dohode so spoluorganizátormi si dovoľujeme informovať návštevníkov egyptologických prednášok, že s ohľadom na pretrvávajúce sanitárne opatrenia nariadené vládou SR sa prednášky plánované do konca cyklu konať nebudú. Ich presun na jesenný termín nie je možný z dôvodu pracovných programov prednášajúcich aj organizátorov. Prednášky sa budeme snažiť realizovať v 10. cykle prednášok v 1. polroku 2021. Permanentky zakúpené v roku 2020 budú využiteľné v nasledujúcom cykle. Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na stretnutia na prednáškach v roku 2021!
Po stopách starovekého mesta: nové objavy na Tell el-Retábí v roku 2019
Mgr. Jozef Hudec, PhD. a kol.
Ametyst, karneol a slonovina. Aj nálezy z týchto materiálov sa podarilo objaviť jedenásťčlennému tímu slovenskej časti poľsko-slovenskej misie na Tell el-Retábí. Traja egyptológovia, antropologička a stavebný inžinier seriálovo predstavia hlavné výsledky štyridsaťdňovej výskumnej sezóny, ktorá sa uskutočnila vďaka finančnej podpore Nadácie Aigyptos a technickej podpore Geotronics Slovakia s.r.o. Studňa z konca Strednej ríše, pohrebisko z Druhého prechodného obdobia (cca 1650 – 1550 pred n.l.) či konštrukčná komunikácia z doby faraóna Ramesseho III už boli stručne prezentované v slovenských médiách. Naši odborníci prinesú podrobnejšie informácie o nových objavoch, zasadených do kontextu.Mgr. Jozef Hudec, PhD. vyštudoval archeológiu, egyptológiu a politológiu na FF UK v Prahe. Je spoluriaditeľom poľsko-slovenského výskumu na Tell el-Retábí a predsedom správnej rady Nadácie Aigyptos. Je tiež hlavným štátnym radcom Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky a pôsobí aj ako vedecký pracovník Ústavu orientalistiky SAV.
Spojnice miest: staroveké obchodné cesty v regióne Blízkeho východu
Mgr. Anton Fogaš, PhD.
Blízky východ už v období staroveku pretínali významné obchodné trasy spájajúce Európu, Afriku a Áziu. Všetky vyspelé kultúry a civilizácie regiónu sa na tomto obchode intenzívne zúčastňovali. Egypťania, Kréťania, Mykénčania, Féničania, Gréci, Etruskovia, Rimania a mnohí ďalší dali základy fenoménu označovanému neskôr ako globálny obchod. Obchodné trasy viedli po súši aj po mori. Jednou z týchto ciest bola aj Kadidlová cesta vedúca z južnej Arábie až k Stredozemnému moru.
Mgr. Anton Fogaš, PhD. vyštudoval geografiu a kartografiu na Univerzite Komenského. V súčasnosti pôsobí ako odborný asistent na Katedre geografie a aplikovanej geoinformatiky Fakulty humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity. Prednáša regionálnu geografiu Ázie, Ameriky, Afriky, Austrálie a Oceánie, humánnu geografiu a geografiu kultúr a civilizácií. Vo svojej odbornej činnosti sa zameriava na regióny Blízkeho a Stredného východu, juhovýchodnej a východnej Ázie, Latinskej Ameriky a severovýchodnej Európy. Precestoval viac ako 40 krajín Ázie, Afriky, Ameriky a Európy. Cesty aj sám organizačne pripravuje, venuje sa dôkladnému štúdiu reálií navštívených krajín. V rámci výučby organizuje aj študentské zahraničné expedície po Európe. Zo svojich ciest publikuje reportáže v periodikách, spolupracuje s médiami, múzeami, školami a inými inštitúciami. Zorganizoval niekoľko autorských výstav svojich fotografií z ciest po Ázii, Afrike a Latinskej Amerike, na ktorých zachytil lokality v Indii, Sýrii, Turecku, Jemene, Ománe, Egypte, Čile, Mexiku a Guatemale.
Zločiny kráľovien na Níle: háremové sprisahania
Paulína Šútorová, MA
Túžba po moci je stará ako ľudstvo samo. Ani v dejinách starovekého Egypta veru niet núdze o prípady, kedy jej podľahli nielen muži ale i ženy. Kráľovský hárem bol práve tým miestom, kde kráľovné, využívajúc všemožné intrigy, zločiny, vraždy, či dokonca mágiu, kuli svoje smelé plány. Čo nám prezrádzajú zachované texty zo Starej, Strednej ale aj Novej ríše?Paulína Šútorová, MA vyštudovala egyptológiu na Swansea University vo Walese (Spojené kráľovstvo). V rámci štúdia, vedeckej činnosti a svojich viacerých článkov uverejnených v rôznych vedecko-popularizačných časopisoch sa venuje predovšetkým hieroglyfickým textom, egyptskej epigrafike a literatúre ako aj dejinám a umeniu Novej ríše. V súčasnosti je doktorandkou egyptológie na Universität Trier v Nemecku.
Život v meste mŕtvych. Z najnovších výskumov v Abúsíre
Mgr. et Mgr. Martin Odler – Mgr. Marie Peterková – Hlouchová
Staroegyptské pohrebiská boli živou súčasťou vtedajšej kultúry a rozhodne nie pokojnými miestami večného odpočinku. Boli miestami, ktoré navštevovali pozostalí a tiež tam prebiehali intenzívne stavebné aktivity: k veľkým hrobkám sa pristavovali menšie, do hrobiek sa pridávali šachty, alebo dokonca sa celé hrobky používali znovu. A samozrejme, nechýbali ani ich vykrádači. V týchto súvislostiach je dobrým príkladom nedávny objav mastaby AS 104 v južnom Abúsíre. Jej malé dejiny sú veľmi zaujímavé, pretože bola použitá dvakrát v dvoch dynastiách (z druhej fázy je vápencova stéla 1/AS104/2018 použitá ako ilustračna fotografia), a zároveň k nej boli pristavané ďalšie stavby. Neunikla ani pozornosti zlodejov.Martin Odler je doktorandom Českého egyptologického ústavu FF UK a venuje sa materiálnej kultúre, najmä medeným artefaktom. Dlhodobo pracuje na lokalite Abúsír, na českej koncesii v Egypte. Je takisto členom správnej rady Nadácie Aigyptos a poľsko-slovenského tímu, ktorý skúma lokalitu Tell el-Retábí vo východnej Delte. Mgr. Marie Peterková – Hlouchová je doktorandkou Českého egyptologického ústavu FF UK.
Abydos – mesto kráľov
Mag. Lucia Hulková, PhD.
Na ľavom brehu Nílu v Hornom Egypte sa nachádzajú impozantné zvyšky jedného z najstarších egyptských miest. Abydos, hlavné sídlo kultu Osirisa, boha podsvetia a znovuzrodenia má bohatú históriu. S majestátnymi kráľovskými hrobkami a s nádherou veľkolepých chrámov kontrastujú často jednoduché hroby a stély, ktoré svedčia o náboženských praktikách chudobnejších ľudí. Napriek všadeprítomnému uctievaniu boha podsvetia Osirisa tu však nájdeme aj “mestá živých”, v ktorých plynul každodenný život generácií obyčajných ľudí.Mag. Lucia Hulková. PhD., je egyptologička, doktorandka a vedecká pracovníčka Rakúskej akadémie vied. Je členkou správnej rady Nadácie Aigyptos a poľsko-slovenského tímu, ktorý skúma lokalitu Tell el-Retábí vo východnej Delte. Spolupracuje tiež na archeologických výskumoch na Elefantíne, v Abyde a v Sudáne.
Brána do hájemství věčnosti
doc. Mgr. Jaromír Krejčí, Ph.D.
Údolné chrámy predstavovali monumentálne brány do pyramídových komplexov egyptských panovníkov. Terénne práce, ktoré vykonávala archeologická expedícia Univerzity Karlovej v roku 2019 v blízkosti údolného chrámu panovníka Niuserrea, umožňujú vrátiť sa po takmer 120 rokoch k problematike miesta posledného odpočinku šiesteho panovníka 5. dynastie, kráľa Dolného a Horného Egypta, Niuserrea. Predbežné výsledky týchto prác budú zhodnotené z hľadiska vývoja monumentálnej hrobovej architektúry – predovšetkým údolných chrámov – doby staviteľov pyramíd, a to v širšom rámci vývoja vtedajšej staroegyptskej spoločnosti.Jaromír Krejčí, pracovník Českého egyptologického ústavu Filozofickej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe, je egyptológ s dlhou archeologickou praxou v Egypte. Špecializuje sa na riešenie otázok egyptskej archeológie a histórie obdobia od konca 4. do polovice 2. tis. pred Kr. Zaoberá sa tiež vývojom staroegyptskej architektúry. Na archeologických výskumoch v Egypte sa pravidelne podieľa od r. 1991 a venuje sa najmä výskumu stavieb na kráľovskom pohrebisku v Abúsíre. Venuje sa aj výskumu slnečného kultu a jeho prejavov v Egypte v 3. tisícročí pred Kr. a taktiež sa zúčastňuje terénnych prác v slnečnom chráme panovníka Niuserrea v Abú Gurábe. Popri tom sa na svojom domovskom ústave podieľa na výuke študentov.
Egypt, Biblia a kresťanstvo II. Sláva a lesk Alexandrie
Mgr. Ľubomír Podhorský
Prelomové 6. storočie p.n.l. zmenilo charakter starovekého sveta v mnohých ohľadoch. Naďalej v ňom pokračoval presun ľudí, tovarov a myšlienok, ktoré sa postupom času stále viac prehlbovali. Pestrý duchovný svet a život na území budúcej Rímskej ríše zahŕňal tradičné náboženstvá, rôzne filozofické smery (medzi nimi aj novoplatonizmus) a orientálne kulty (vrátane kultu Isis a Osirisa), ktoré sa v najrôznejších podobách miesili, ovplyvňovali a vyvíjali. Tento proces v ríši vyvrcholil v 3. storočí n.l., po čom následne získal dominanciu jeden z týchto orientálnych kultov – kresťanstvo. V týchto mnohých premenách zohrali Egypt a Alexandria svoju nezastupiteľnú úlohu. Ich vplyv potom pokračoval aj naďalej, pričom zanechal svoj odtlačok aj na podobe dnešnej Európy.Mgr. Ľubomír Podhorský je absolventom Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského, v súčasnosti pracuje ako učiteľ všeobecnej a obchodnej angličtiny. Viackrát sa zúčastnil na archeologickom výskume v Tell el-Retábí. Intenzívne sa zaujíma o biblickú archeológiu a históriu starovekého Blízkeho východu a Stredomoria.
Staroegyptské mestá a ich bohovia
Dr. phil. Veronika Dubcová
Pôvod staroegyptských božstiev siaha do prehistorického obdobia, do doby dávno predtým, ako bol na Níle vytvorený jednotný štát. Už v tomto období vznikali kulty v rôznych častiach krajiny, ktoré súviseli so špecifickými podmienkami alebo potrebami daného mesta. Tieto miesta boli základom neskorších kultových centier. Popri hlavných mestách ako Heliopolis, Memfis či Téby, ktoré uznávali vlastné náboženské výklady vzniku bohov, stvorenia sveta a jeho fungovania, jestvovali kultové centrá, v ktorých boli uctievané celkom špecifické božstvá. Takými bol napríklad Bubastis, Asiut, Koptos, Dendera či Kom Ombo a mnohé iné. Ktoré mestá boli nazývané mesto mačiek, krokodílov, ibisov či posvätných býkov a ktorým božstvám boli zasvätené? Spoločne sa pozrieme, ako tieto mestá a ich chrámy vyzerali, aký význam mali tieto kulty pre jednotlivé staroegyptské mestá a pre celý Egypt.
Dr.phil. Veronika Dubcová je absolventkou klasickej archeológie Trnavskej univerzity, egyptológie na Viedenskej univerzite a doktorát získala na Inštitúte klasickej archeológie Viedenskej univerzity. Je členkou správnej rady Nadácie Aigyptos a vedeckou pracovníčkou Ústavu orientalistiky SAV. Zaoberá sa predovšetkým egejskou dobou bronzovou, 2. Prechodným obdobím a Novou ríšou v Egypte, dejinami a materiálnou kultúrou a medzikultúrnymi vzťahmi vo východnom Stredomorí doby bronzovej. Od roku 2008 je členkou poľsko-slovenskej misie na lokalite Tell el-Retábí.
Magické příběhy z Mennoferu: z démotických vyprávění o Setnu Chamuasetovi
Mgr. Renata Landgráfová, Ph.D.
Renata Landgráfová študovala porovnávaciu lingvistiku na Harvard University, USA a egyptológiu na University of Pennsylvania, Philadelphia, USA a vyštudovala egyptológiu a lingvistiku-fonetiku na FF UK v Prahe. V rokoch 2002 – 2004 študovala v rámci doktorandského programu egyptologického seminára univerzity v Basileji vo Svajčiarsku. V roku 2007 dokončila dizertačnú prácu na tému Aktuální členění v autobiografických nápisech Střední říše. Okrem aplikovania moderných lingvistických metód v egyptológii sa venuje staroegyptskej literatúre a démotistike. V súčasnej dobe spracováva niektoré neskoré hieratické a rano démotické texty objavené počas výkopových prác Českého egyptologického ústavu FF UK v Abúsíre.
Najstarší pivovar na svete? Staroveký Nechen
Mgr. Katarína Arias Kytnarová, Ph.D.
Mesto Hierakonpolis (staroegyptský Nechen) v strednom Egypte sa môže pýšiť hneď niekoľkými prvenstvami. Jednak sa v ňom dochovali doklady pochovávania exotických zvierat, nazývané príkladom najstaršej „zoologickej záhrady“, ako i stavba, ktorá bola interpretovaná ako výrobňa piva. Tento „pivovar“ je v tejto chvíli nielen najstarším známym svojho druhu v Egypte, ale aj na celom svete. Súčasťou stavby sú štruktúry, ktoré nám umožňujú identifikovať jednotlivé fázy prípravy a varenia piva; okrem toho lokalita poskytla i organický materiál umožňujúci presnejšie analýzy obsahu nádob a zásobníc. Táto prednáška predstaví i porovnanie s vývojom výroby piva v neskorších dobách (napr. Starej ríši) na základe textových, ikonografických a archeologických dokladov, ako i zaujímavosti z pokusov o rekonštrukciu staroegyptského piva v rámci experimentálnej archeológie. Okrem toho sa budeme venovať mestu Nechen, jeho náboženskému významu a jeho mnohým zaujímavým stavbám ako jednému z hlavných centier z počiatkov starovekého Egypta.
Katarína Arias vyštudovala egyptológiu, klasickú archeológiu a dejiny a kultúru islamských krajín na Filozofickej fakulte Karlovej Univerzity v Prahe a v roku 2017 tam obhájila doktorát z egyptológie. Od roku 2007 pôsobí ako vedecký pracovník na Českom egyptologickom ústave. Zaujíma sa predovšetkým o materiálnu kultúru starého Egypta, so špecializáciou na vývoj keramiky v 3. tisícročí pred naším letopočtom. V Egypte pracuje na českých archeologických výskumoch v Abusíre ale aj na výskumoch talianskej misie v Abu Ghurábe a americkej misie v Edfu. Od roku 2016 je jednou z redaktoriek Pražských egyptologických štúdií, odborného časopisu popularizujúceho najmä staroveký Egypt a jeho výskum. Je autorkou množstva odborných článkov a spoluautorkou niekoľkých kníh o Egypte.
Naukratis – mesto obchodu medzi Egyptom a Gréckom
doc. PhDr. Květa Smoláriková, Ph.D.
Výhodne strategicky umiestnená grécka obchodná stanica (emporion) v Naukratide, plnila dlhé storočia nezastupiteľnú úlohu v rozprúdení obchodných kontaktov a v začlenení Egypta do hospodárskych aktivít štátov východného Stredomoria. Gréci privážali do Egypta veľmi žiadané striebro, víno, olej, keramiku a odvážali životne dôležité obilie, plátno, papyrus, nátron a ďalší tovar. Naukratis sa tak až do založenia Alexandrie stala dôležitým priesečníkom medzi gréckym a egyptským svetom.Doc. PhDr. Kveta Smoláriková, Ph.D. vyštudovala egyptológiu a klasickú archeológiu na FF UK v Prahe. Od roku 1993 sa zúčastňuje archeologických výskumov na rôznych lokalitách starovekého Dolného Egypta. Špecializuje sa na archeológiu a históriu Neskorej doby (1.tisícročie pr.n.l.), grécko-rímske osídlenie Egypta a kontakty Egypta s kultúrami východného Stredomoria. V súčasnosti pôsobí ako docentka egyptológie v Českom egyptologickom ústave FF UK v Prahe, je tiež členkou Honorárneho grémia Nadácie Aigyptos.
Cestou – necestou: príbehy medzi m(i)estami
Mgr. Jozef Hudec, PhD.
Egypt je „dar Nílu“ – s riekou ako hlavnou tepnou, zavlažovacími kanálmi, vodnými nádržami. Po oboch stranách však má rozsiahle púšte, ktoré v počiatkoch egyptológie nepútali prílišnú pozornosť bádateľov. Ako vyzerala cestná sieť? Ako prispeli púštne komunikácie k rozkvetu staroegyptskej „hydraulickej“ civilizácie počas tisícročí jej vývoja? Príďte, dozviete sa!Mgr. Jozef Hudec, PhD. vyštudoval archeológiu, egyptológiu a politológiu na FF UK v Prahe. Je spoluriaditeľom poľsko-slovenského výskumu na Tell el-Retábí a predsedom správnej rady Nadácie Aigyptos. Je tiež hlavným štátnym radcom Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky a pôsobí aj ako vedecký pracovník Ústavu orientalistiky SAV.
Trailer k prednáškam:
Vstup do Apponyiho paláca s Faustovou sieňou:
