4. Bratislavský cyklus egyptologických prednášok

Výpravy do starovekého Egypta – venované 20. výročiu založenia Nadácie Aigyptos
Program prednášok na stiahnutie PDF

Múzeum mesta Bratislavy, Radničná 1
Červený salón Apponyiho paláca, 1. poschodie, bezbariérový prístup
Vybrané piatky o 17:30
Vstupné: 2,- €

Zmena programu vyhradená. Bližšie informácie k jednotlivým prednáškam sú priebežne aktualizované.


15. 01. 2015
Život a boj v staroegyptskom východnom pohraničí
Mgr. Jozef Hudec, PhD.

Pozor, táto prednáška sa koná v Malom kongresovom centre SAV, Štefánikova 3.

Hudec
V starom Egypte bolo východné pohraničie oblasťou výsostnej strategickej dôležitosti – zónou stretania sa kontinentov, civilizácií a kultúr. Osídlenie a neskôr novoríšske pevnosti v Tell el-Retábí, skúmané spoločnou poľsko-slovenskou archeologickou misiou, poskytujú vzácne detaily k tamojšiemu každodennému životu. Prednáška Dr. Jozefa Hudeca bude zasadzovať doterajšie nálezy z lokality a najmä tie zo sezóny 2014 do širších súvislostí regiónu a egyptských dejín.

Dr. Jozef Hudec je spoluriaditeľom poľsko-slovenského výskumu na Tell el-Retábí, je predsedom správnej rady Nadácie Aigyptos a pôsobí ako vedecký pracovník v Ústave orientalistiky SAV.

30. 01. 2015
Diplomaté, poslové a tajné služby. Zahraniční politika egyptských vládců
PhDr. Jana Mynářová, Ph.D.

Vypočúvanie chetitských špiónov
Nechvalne známymi hrdinami bitky pri Kadeši, v ktorej sa stretli vojská egyptského panovníka Ramesseho II. s vojskami chetitského kráľa Muvatalliho II., sú bezpochyby dvaja chetitskí špehovia. Tým sa podarilo nepravdivo informovať egyptského panovníka o polohe chetitských síl, čím zásadným spôsobom ovplyvnili priebeh bitky. Nebolo to však prvýkrát, čo sa z egyptských aj blízkovýchodných prameňov dozvedáme o riešení bezpečnostných otázok, odovzdávaním tajných depeší či fungovaní diplomatov v tajných službách svojich panovníkov. V tejto prednáške sa návštevníci oboznámia s fungovaním a nástrojmi staroegyptskej zahraničnej politiky, komunikačných kanáloch i nástrojoch, ktoré egyptskí králi používali na presadenie svojich záujmov.

13. 02. 2015
Staroveký Egypt v slovenskej literatúre
Mgr. Martin Odler

Titulná strana cestopisu Jána Roháčka
Staroveký Egypt je okrajovou témou v slovenskej literatúre, ale nie nevýznamnou. Už v prvom slovenskom románe navštívil „René mláďenec“ staroegyptské pamiatky pri Káhire, a o nich tiež písali prví slovenskí cestovatelia. Najvýznamnejším autorom beletrie o starovekom Egypte v slovenčine bol nedávno zosnulý Ján Lenčo a pripomenieme si jeho diela, vrátane najdôležitejšej novely Egypťanka Nitokris. V populárno-vedeckej literatúre nemôžeme zabudnúť na Vojtecha Zamarovského, povieme si o tom, ako jeho diela vníma súčasná egyptológia.

Mgr. M. Odler vyštudoval egyptológiu, pravekú a klasickú archeológiu na FF UK v Prahe, v súčasnosti je doktorandom a vedeckým pracovníkom Českého egyptologického ústavu FF UK v Prahe ako aj pracovníkom Ústavu orientalistiky SAV. Od roku 2009 sa pravidelne zúčastňuje expedícií v Abúsíre, od roku 2011 pracuje i na expedíciách Českého eg. ústavu do Sudánu a od roku 2014 je členom poľsko-slovenskej misie na lokalite Tell el-Retábí. Zaoberá sa staroegyptskou materiálnou kultúrou a tematikou Egypta v slovenskej kultúre a literatúre.

27. 02. 2015
Tajomstvá Údolia kráľov
Mgr. Veronika Dubcová, BA

Dubcova
Údolie kráľov na západnom brehu Nílu starovekých Téb bolo po viac ako päťsto rokov miestom odpočinku egyptských panovníkov. Tento fakt spravil z neho a z hrobiek, ktoré boli do jeho skalných stien vytesané, zdroj neuveriteľných pokladov. Na jednej strane vo forme drahocenných predmetov a na druhej informácií o dobách, v ktorých vznikli, a ľuďoch, ktorí si ich nechali postaviť. Po slnkom rozpálených útesoch a cestičkách, strmými koridormi a spletitými chodbami sa vydáme po stopách egyptských kráľov, ich architektov a umelcov, mudrcov a kňazov, bádateľov, dobrodruhov i zlodejov a spoločne poodhalíme niektoré z tajomstiev tohto fascinujúceho miesta.

Mgr. V. Dubcová je členkou správnej rady Nadácie Aigyptos, absolventkou klasickej archeológie Trnavskej univerzity a doktorandkou a vedeckou pracovníčkou Inštitútu klasickej archeológie Viedenskej univerzity. Je tiež vedeckou pracovníčkou Ústavy orientalistiky SAV a od roku 2008 členkou poľsko-slovenskej misie na lokalite Tell el-Retábí.

13. 03. 2015
Mocenská sebeprezentace panovníků 18. dynastie
Mgr. Daniel Šichan

Sichan
18. dynastie (asi 1550–1295 př.n.l.) představuje v dějinách starověkého Egypta v řadě ohledů přelomovou dobu, charakterizovanou nejen významným kulturním rozkvětem, ale především vojensko-politickými úspěchy, které byly vskutku bezprecedentní. Během 18. dynastie dosáhl Egypt největšího známého územního rozsahu a mocenského vlivu, a to jak v Núbii, tak v oblasti Syropalestiny. Cílem této přednášky však nejsou dějiny těchto výbojů, nýbrž zaměření se na jejich ideové pozadí, dále na důsledky, které měly na vlastní mocenskou ideologii panovníků 18. dynastie a v této souvislosti tedy také na formu, jakou byla tato mocenská ideologie během 18. dynastie zachycována.

Mgr. Daniel Šichan (1979) – student doktorského studia oboru egyptologie na Filozofické fakultě Karlovy Univerzity v Praze. V rámci svého studia se zabývá mocenskou rétorikou staroegyptských panovníků. Účastní se také archeologických výzkumů v Egyptě.

27. 03. 2015
Južná hranica Egypta – staroegyptské pevnosti v Núbii
Mgr. Miroslava Šurinová, MA

Surinova
Núbia vždy lákala starovekých Egypťanov svojím nerastným bohatstvom. Núbia však nebola neosídlenou oblasťou a preto tam dochádzalo ku konfliktom s miestnym obyvateľstvom. V tejto prednáške si predstavíme meniaci sa prístup starovekých Egypťanov k Núbii, život egyptských vojakov na južnej hranici a najpôsobivejšie staroegyptské fortifikácie postavené počas Strednej a Novej ríše, ktoré sa vo väčšine prípadov dnes nachádzajú na dne Asuánskej priehrady.

Mgr. M. Šurinová, MA pochádza z Vysokej nad Kysucou, vyštudovala klasickú archeológiu na FF Univerzity Karlovej v Prahe a egyptológiu na Leiden University. V súčasnosti je doktorandkou na univerzite Karlovej v Prahe. Venuje sa najmä fortifikáciám starovekých civilizácii a Egyptu v dobe Rímskej.

10. 04. 2015
Pod Atonovými lúčmi. Amarnská revolúcia a egyptské umenie
Dr.phil. Ľubica Hudáková

Dr.phil. Lubica Hudáková
Takzvaná Amarnská revolúcia predstavuje asi 20-ročné obdobie staroegyptských dejín, ktoré sa viaže k vláde panovníkova Achnatona (približne 1353–1336 p.n.l.) a jeho manželky Nefertiti. Achnaton vošiel do dejín ako kacírsky kráľ, keďže prelomil zaužívané tradície a zaviedol uctievanie jediného slnečného boha Atona, založil nové hlavné mesto Achetaton (dnešná Amarna) a reformoval umenie. Za vlády panovníka Tutanchamóna sa však Egypt opäť navrátil k starým božstvám a panovník Horemheb sa vynasnažil pamiatky na Amarnské obdobie vymazať z histórie. V prednáške si priblížime rôzne aspekty Achnatonovej vlády – jeho vzostup aj neodvrátiteľný pád.

Dr.phil. Ľ. Hudáková je členkou správnej rady Nadácie Aigyptos. Vyštudovala egyptológiu na Viedenskej univerzite, kde momentálne pôsobí ako vedecký pracovník. Špecializuje sa na umenie a materiálnu kultúru Strednej ríše a zaoberá sa tiež odkazom Egypta v slovenskej kultúre. Zúčastnila sa na expedíciách Rakúskeho archeologického inštitútu v Tell el-Dabe a od roku 2009 je členkou poľsko-slovenského tímu, ktorý skúma lokalitu Tell el-Retábí vo východnej Delte.

17. 04. 2015
Kráľ je mŕtvy, nech žije kráľ….alebo príbeh Tutanchamonových nástupcov
Dr. Lucia Hulková

Lucia Hulková
Tutanchamónova neočakávaná smrť uvrhla Egypt do novej politickej krízy ešte predtým, ako sa stihol plne spamätať z následkov Achnatonovej amarnskej revolúcie. Mladý kráľ po sebe nezanechal syna – jeho mladá vdova Anchesenamun je posledným priamym potomkom kedysi mocnej 18. dynastie. V tieni vzostupu novej medzinárodnej veľmoci – ríše Chatti, s ktorou bude Egypt musieť v nasledujúcom storočí vybojovať nejednu bitku – začína hra o Tutanchamónov zlatý trón, z ktorej nakoniec víťazne vyjdú božský otec Aj a generál Horemheb. V prednáške si povieme niečo o dvorských intrigách, kráľovninej afére a nástupe novej 19. dynastie.

Mgr. L. Hulková PhD. vyštudovala egyptológiu na Univerzite vo Viedni. V súčasnosti sa zaoberá skúmaním Hyksóskeho osídlenia v Tell el-Retábí. 

24. 04. 2015
Obetné dary pre Zásvetie – Komplex princeznej Šeretnebtej trochu inak
Mgr. Katarína Arias

PREDNÁŠKA JE BOHUŽIAĽ ZRUŠENÁ. ĎAKUJEME ZA POROZUMENIE.

15. 05. 2015
Chentkaus – příběh královského jména pokračuje
Doc. Mgr. Jaromír Krejčí, Ph.D.

Doc. Mgr. Jaromír Krejčí, PhD. (foto M. Frouz)
Na abúsirskej kráľovskej nekropole pokračovala počas jesene 2014 archeologická expedícia Českého egyptologického ústavu Filozofickej fakulty Karlovej univerzity vo výskume Nachtsareovho pohrebiska – skupiny hrobiek, ktorá sa nachádza v bezprostrednom susedstve Raneferefovho pyramídoveho komplexu. Výskum hrobky AC 30 priniesol objav doteraz neznámej osobnosti dejín egyptskj Starej ríše, konkrétne polovice 5. dynastie, kráľovnej Chentkaus III. Napriek tomu, že je kráľovnina mastaba, rovnako ako ostatné hrobky v tejto časti abúsirskeho pohrebiska veľmi poničená, priniesol jej výskum objav súboru dôležitých stavebných nápisov, týkajúci sa samotnej kráľovnej. Nájdené boli taktiež časti jej pohrebnej výbavy i dôležitých súborov ďalších typov nálezov. Okrem hrobky a samotnej osobnosti kráľovnej Chentkaus III. bude predstavená problematika spojená s jej dvoma slávnymi menovkyňami Chentkaus I. z Gízy a Chentkaus II. z Abúsíru.

Doc. Mgr. J. Krejčí PhD. je členom Honorárneho grémia Nadácie Aigyptos a zástupcom riaditeľa Českého egyptologického ústavu FF UK v Prahe.

29. 05. 2015
Nové výzkumy ve velkých šachtových hrobkách z. 1. tis. př. Kr. v Abúsíru
Prof. PhDr. Ladislav Bareš, CSc.

Prof. Dr. Ladislav Bareš
Skupina velkých šachtových hrobek v Abúsíru, datovaných do samého závěru 26. egyptské dynastie (asi 530-525 př. Kr.) patří k nejvýznamnějším dokladům hrobové architektury své doby. Tyto hrobky, které expedice Českého egyptologického ústavu FF UK v Praze dlouhodobě zkoumá, jsou jedinečné jako svou architekturou, tak i svou mimořádně bohatou výzdobou zahrnující mimo jiné řadu jinde v Egyptě nedoložených náboženských textů. Další fáze výzkumu je plánovaná na jaro roku 2015.

Prof. Dr. Ladislav Bareš je dlouholetým pracovníkem Českého egyptologického ústavu FF UK, v letech 2005-2012 byl jeho ředitelem. Od r. 1974 se účastní archeologických výzkumů v Egyptě. Ve své práci se zaměřuje především na archeologii, náboženství a dějiny Egypta v 1. tis. př. Kr., a to zejména v souvislosti se zkoumáním velkých šachtových hrobek z poloviny 1. tis př. Kr. v Abúsíru.

12. 06. 2015
Oáza Bahréja nielen z vtáčej perspektívy
Doc. PhDr. Kveta Smoláriková, PhD

Doc. PhDr. Kveta Smolariková, PhD
Už viac než desať rokov vedú egyptológovia z Českého egyptologického ústavu FF UK v Prahe multidisciplinárnu skupinu odborníkov, ktorí odkrývajú rozmanité podoby miznúcich pamiatok v egyptskej Západnej púšti. Prinášajú tak množstvo nových, často nečakaných informácií, týkajúcich sa predovšetkým charakteru a intenzity osídlenia. Jednoznačne dominujú relikty z Ptolemaiovskej a Rímskej doby. Práve vtedy totiž Západné oázy a Bahréja/el-Héz zvlášť, predstavovali veľmi prosperujúce hospodárske centrá, takmer nezávislé na ekonomike Nílskeho údolia, ale ovplyvňované egyptskou i antickou kultúrou.

Doc. PhDr. Kveta Smoláriková, PhD vyštudovala egyptológiu a klasickú archeológiu na FF UK v Prahe. Od roku 1993 sa zúčastňuje archeologických výskumov na rôznych lokalitách starovekého Dolného Egypta. Špecializuje sa na archeológiu a históriu Neskorej doby (1.tisícročie pr.n.l.), grécko-rímske osídlenie Egypta a kontakty Egypta s kultúrami východného Stredomoria. V súčasnosti pôsobí ako docentka egyptológie v Českom egyptologickom ústave FF UK v Prahe.

26. 06. 2015
Odkrývanie tajomstiev starovekého Egypta: Enigma bohyne Sešat
Mgr. Dušan Magdolen, PhD.

Mgr. Dušan Magdolen, PhD.
Sešat bola staroegyptská bohyňa, ktorú Egypťania spájali s písmom, písomnosťami, architektúrou, matematikou. Bola patrónkou elitnej vrstvy spoločnosti, vzdelaných pisárov a zručných staviteľov. Hoci pramene o bohyni Sešat pochádzajú od počiatkov staroegyptského štátu až po rímske obdobie, v odborných kruhoch sa dodnes vedú diskusie o význame a funkcii jej symbolu, ktorý stále ukrýva svoje tajomstvo.

Mgr. Dušan Magdolen, PhD. vyštudoval egyptológiu na FF UK v Prahe. V súčasnosti je riaditeľom Ústavu orientalistiky Slovenskej akadémie vied a správcom Nadácie Aigyptos. Venuje sa dejinám a kultúre starovekého Egypta v 3. a 2. tisícročí pred Kristom.

Trailer k prednáškovému cyklu 2015