August až október sú už pomaly tradične mesiace, v ktorých sa koná archeologický výskum poľsko-slovenskej misie na Tell el-Retábí. Prví členovia slovenskej časti misie, Veronika Dubcová, Ľubica Hudáková a Lukáš Kováčik leteli v tomto roku do Egypta už 18. augusta. V Luxore okrem iného skontrolovali, či sa migdol v Medinet Habu naozaj podobá migdolu v Retábí. O týždeň neskôr sa v Káhire pripojili k Jozefovi Hudecovi, ktorý 26. augusta podpísal na Najvyššej pamiatkovej rade kontrakt na výskum. Misia bude opäť ubytovaná v ismailíjskom rezidenčnom komplexe el-Núras, na brehu Krokodílieho jazera a prvé zaťatie do zeme by malo nastať v utorok, 28. augusta. Vzhľadom na neočakávané zdravotné a pracovné komplikácie bude v tejto sezóne misia oslabená o dve ostrieľané členky. Nová akvizícia misie, antropologička Alena Šefčáková, priletí 7. septembra, aby preskúmala hyksóske kostry objavené v minulej sezóne. Ak by sa podarilo potvrdiť pokračovanie hyksóskeho pohrebiska aj ďalej na západ od minuloročných pozícií, mala by zároveň nových starovekých klientov. Podľa prípadnej frekvencie hrobov v juhozápadnej časti koncesie sa bude odvíjať aj intenzita pokračovania výskumu pred migdolom. Vykopanú keramiku z tohoročnej sezóny začne hodnotiť naša obľúbená keramologička Anna Wodzińska od 18. septembra.Hlavná časť poľskej časti misie by mala doraziť 20. septembra a bude značne početná. Aby sa všetci archeológovia v ubytovacích priestoroch neušľapali, Slováci odletia v nedeľu 23. septembra späť do vlasti. O dianí na výskume a prípadných zaujímavých nálezoch sa vás budeme snažiť operatívne informovať. Držte nám palce, aby nálezy boli „významné, avšak nie drahé“.

diel 1.

Milí priatelia!
Ako Dr. Hudec avízoval vo svojom krátkom úvodnom príspevku, tohtoročná sezóna výskumu Nadácie Aigyptos na Tell el-Retábí sa začala 26. 08. 2012 a spolu s kolegami sa Vám aspoň touto formou budem snažiť sprostredkovať jej priebeh a všetky zaujímavosti, ktoré prinesie.

Náš tím – toho roku neplánovane okresaný len na štyroch členov – mňa, moju kolegyňu Ľubku Hudákovú, nového člena – študenta klasickej archeológie v Trnave Lukáša Kováčika a samozrejme Dr. Jozefa Hudeca.

Spolu s Ľubkou a Lukášom sme týždeň pred sezónou strávili tzv. študijnú dovolenku v hornoegyptskom Luxore, kde sme pri tunajších augustových teplotách (40˚C) prebrázdili všetky turistom prístupné pamiatky a v desiatkach chrámov a hrobiek nazbierali množstvo materiálu a motivácie pre ďalšie štúdium a prácu. Ja osobne som sa najviac tešila na známy zádušný chrám – tzv. Chrám miliónov rokov – Ramesseho III. v Medinet Habu, o ktorom som dávnejšie v rámci štúdia egyptológie písala seminárnu prácu a konečne som si mohla všetky jeho nádvoria, sochy, skvelo zachované maľované reliéfy a svätyne pozrieť na živo. Ako spomínal aj Dr. Hudec, jeho návšteva súvisela aj s našou lokalitou. Práve Ramesse III., panovník podnikajúci množstvo bojových výprav do Ázie či Líbye, sa významne zaslúžil o výstavbu opevnenia na Tell el-Retábí. Západná vstupná brána z obdobia jeho vlády býva porovnávaná s obdobnou bránou, tzv. migdolom, ktorú panovník zakomponoval práve do spomínaného chrámového komplexu. Hoci my máme oproti monumentálnej kamennej bráne v Medinet Habu zachované len tehlové základy, je na prvý pohľad jasné, že sú si pôdorysy viac než podobné a spojitosť s osobou tohto panovníka či k jeho vzťahu k armáde a východu nie je náhodná.

Opevnenie plánujeme naďalej skúmať aj v tejto sezóne. Žiaľ, náš nečakane malý počet nás pravdepodobne značne obmedzí, ale pevne veríme, že motivácia, ktorú sme v Luxore nazbierali, nám dodá energiu na čo najefektívnejšiu prácu počas nasledujúcich štyroch týždňov. 25. augusta sme sa presunuli do Káhiry, kde sme sa stretli s Dr. Hudecom a nasledujúceho dňa sa so zvyčajným nákladom – náradím a rôznym iným vybavením – vydali do Ismailie. Tu Dr. Hudec prenajal ubytovanie v mestskej časti Al-Nouras. Po minuloročnom byte sme dali tento krát prednosť malej „ville“, poschodovému domu, kde je viac miesta hlavne neskôr pre početnejšiu poľskú časť tímu.

Ako vždy bolo potrebné naše ubytovanie značne zušľachtiť, t.j. poriadne poupratovať a vyčistiť každý jeden kút. Miestne domy síce nesú prvky „a la 1000 a 1 noc“ a zariadenie je v pompéznom „kráľovskom štýle“…avšak miera ich opotrebovanosti a čistoty väčšinou až tak rozprávková nie je. Po úspešnom vybavení rôznych nákupov a zabývaní sa sme v utorok absolvovali návštevu u šéfinšpektora pamiatkovej správy, kde sme sa dozvedeli rôzne novinky ohľadom výskumov aj na našej lokalite a bol nám pridelený inšpektor. S ním sme sa boli prvýkrát na Retábí pozrieť a zhodnotili sme priebeh dvoch výkopov egyptských inšpektorov, ktoré tu počas roka prebiehajú kvôli výstavbe cesty pretínajúcej lokalitu a taktiež plánovaného vodovodného potrubia. Dúfajme, že sa nám podarí s miestnymi archeológmi aj tento rok pokračovať v spolupráci a ich výsledky zužitkovať pri celkovej interpretácii dejín lokality.

V utorok sme si dali zahrievacie kolo – vstávanie o 3.45, ako vždy dobrodružná cesta z Ismailie na Retábí s množstvom nástrah ako nesvietiace autá v protismere či dobre ukryté retardéry, prvý čarovný východ slnka nad lokalitou, zvítanie sa s našimi každoročnými robotníkmi vedenými raisom (predákom) Alim, prvé kontrolné merania a prvé obedňajšie koshari (obľúbený egyptský fast food – viac druhov cestovín zmiešaných s rôznymi strukovinami, paradajkovou, chilli a citrónovou omáčkou). V stredu sme konečne začali pracovať. Tento deň je „obľúbeným“ v rámci nášho pracovného týždňa, pretože sa koná miestny trh a do severnej časti lokality sa nahrnú asi všetci dedinčania z okolia, aby si povymieňali svoje poľnohospodárske a remeselnícke produkty každého druhu, so všetkými rodinnými príslušníkmi, dopravnými prostriedkami a zvieratami. To predovšetkým obnáša neuveriteľný hluk, neskutočnú zmes všakovakých „vôní“ a prechod cez cestu (ktorý musíme absolvovať veľakrát za deň) sa podobá náročnému prebehu cez prekážky v nejakej videohre Človek akoby sa preniesol do stredoveku a pri meraní pevných bodov pri nastavovaní totálnej stanice, stojac na podstavci elektrického stožiara, so zrkadlom na zameriavanie sa cíti ako z iného sveta. Práve meranie bolo pre nás tento rok veľkou výzvou, lebo doteraz sa mu venoval vždy nejaký iný kolega, väčšinou z poľského tímu. Naše úsilie spolu so zapožičaným novým, výkonným a ľahko ovládateľným prístrojom, bolo však odmenené takmer nulovými odchýlkami pri kontrole minuloročných meraní a my sme mohli s pokojnou dušou začať vymeriavať kvadranty (5×5 m veľké sondy), ktoré plánujeme skúmať. Tieto sa zatiaľ nachádzajú na západnej strane modernej cesty – oproti oblasti, kde boli v minulom roku nájdené hyksóske hroby. Veľmi totiž dúfame, že sa nám podarí potvrdiť pokračovanie pohrebiska aj na tejto strane. Prvá čiastočne odokrytá sonda nám vo štvrtok odhalila pozostatky múru, pravdepodobne pevnostného múru (konkrétne Petrieho múry 2 a 3, ktoré sa v tejto časti majú prekrývať), ktorého časť sme našli aj v minulom roku v oblasti západnej vstupnej brány. Ten sme začali dokumentovať. V snahe nakresliť jeho plán v čo najväčšej rozlohe a objasniť situáciu v juhozápadnej časti pevnosti budeme sondy v nasledujúcich dňoch rozširovať a prehlbovať…a o veciach v nich nájdených vás naďalej informovať.

Krásne pozdravy od celého tímu!!!

Veronika Dubcová

diel 2.

Salam aleikum!

Čas beží vo všeobecnosti vždy príliš rýchlo, tu však akoby ten týždeň, ktorý ubehol od môjho prvého príspevku, priam preletel. Jedna členka nášho tímu kedysi povedala, že keď príde na výskum, je denný kolobeh a všetky veci v ňom také známe, akoby z neho nikdy neodišla a keď sa vráti domov, pripadá jej tunajší svet tak vzdialený, akoby tu nikdy nebola. To isté zažívame aj my. Múry, vrstvy, keramika, drobné nálezy, fotky, kresby a desiatky formulárov, na dokumentáciu toho všetkého, pretkané veľmi horúcim slnkom, všadeprítomným pieskom a zároveň vzrušením z nových objavov. Egypt je plný kontrastov a treba povedať, že pre človeka neznalého tunajších pomerov miestami náročný. Zároveň má však neuveriteľné čaro a atmosféru, ktoré ho nútia túto krajinu aj s jej problémami milovať. A to platí dvojnásobne pre archeológov, ktorí odkrývajú tajomstvá jej histórie, ako to robíme počas tohto mesiaca my.

Zreteľný je hlavne kontrast medzi tunajšou egyptskou a našou archeologickou realitou, ktoré tu ale idú ruka v ruke. Najlepšie to ilustrujú dva výrazy, ktoré nám momentálne neustále znejú v hlave: „Allahu akbar“ a „Observation stored“. „Allahu akbar“ sú úvodné slová z každodenných modlitieb, ktoré odznievajú z miestnych reproduktorov na mešitách (jeden v bezprostrednej blízkosti nášho domu) už od štvrtej ráno minimálne päťkrát denne, v rôznych časových odstupoch a úrovniach prevedenia, od rôzne nadaných interpretov. „Observation stored“ zase hlási totálna stanica po každom uloženom meraní…ktorých sme za ten týždeň uskutočnili viac než dosť. Egyptskú realitu, ilustrovanú moslimskou modlitbou, si uvedomujeme rovnako na lokalite, ako aj doma v Ismailii. Na Retábí je to hlavne tamojším ruchom a životom miestnych obyvateľov, či už spomínanou hustou premávkou – od motorových vozidiel po stáda dobytka – alebo trhom. Ďalej prácou s našimi sezónnymi robotníkmi, väčšinou mladými chalanmi, ktorých nie a nie dostať na našu úroveň nasadenia a motivácie pri práci. V Ismailii sú to drobnosti ako slabý alebo žiadny internetový signál, hodinové výpadky prúdu, večerné zápchy v meste, ktoré si človek užije pri nákupoch, oprava práčky uskutočňovaná miestnymi majstrami na päťkrát, pokazený chladič na aute uprostred rannej cesty do práce, teplotné rozdiely od 40-tok na slnku po 15 stupňov v klimatizovaných miestnostiach a podobné radosti.

Je to ale hlavne naša archeologická práca a jej výsledky, ilustrované frázou z merania, ktoré nám dávajú motiváciu do každého dňa. Narastajúca intenzita meraní a teda našej činnosti svedčí o postupujúcich nálezoch. Múr 2/3, ktorý sme odokryli už v prvých dňoch minulého týždňa, sa nám podarilo zachytiť aj v ďalšej sonde, čím sme určili jeho šírku na 9 metrov. V tejto časti je zachovaný do výšky štyroch radov tehál. Bol to práve tento múr, ktorého súčasťou bola v prvom príspevku spomínaná západná vstupná brána. Pri jeho dokumentovaní sme si pocvičili kreslenie tehál, ktoré majú hlavne v poškodených častiach rôzne tvary, sklon a bývajú ťažko rozlíšiteľné. Situácia okolo múru, resp. pod ním, vyzerá byť vo všetkých doteraz otvorených sondách veľmi podobná. Pod hrubou vrstvou naviateho piesku sa začína šedá sídlisková vrstva z piesku, popola, množstva riečnych kamienkov a keramiky. Podobná vrstva je viditeľná aj na opačnej strane modernej cesty, v rovnakej úrovni nad odkrytými hyksóskymi hrobmi, ktoré by mali pokračovať práve našim smerom. V sonde, ktorá je najbližšie pri ceste, obsahovala táto vrstva zvyšky tehál či obrysy rôznych objektov pripomínajúce kanálik či kolovú jamu a jednu štrkom zasypanú jamu. Po vybratí jej obsahu je na jej spodku viditeľná tehlová konštrukcia. Či sa jedná o zvyšky hrobu, ako sa na prvý pohľad javí a ako so zatajeným dychom dúfame, sa ukáže až po prehĺbení sondy, kedy sa dostaneme na nižšiu úroveň. Situácia začína byť napínavá aj na západnej strane múru, kde sa objavili zvyšky múrov z tmavých spálených tehál, veľmi podobných nášmu „Čiernemu domu“ z minulého roku. Okrem jeho konštrukcie a objektov, ktoré môžu byť v jeho miestnostiach nájdené, je pre nás hlavne dôležité datovanie na základe keramiky. Okrem charakteru osídlenia počas Druhého prechodného obdobia, z ktorého sú hyksóske hroby, a 18. dynastie, do ktorej je datovaný „Čierny dom“, je veľmi dôležité zachytiť predovšetkým prechod medzi týmito dvoma obdobiami, ktorý je veľmi dôležitý pre egyptské dejiny a ich chronológiu a doteraz sa to podarilo len čiastočne na nemnohých lokalitách (Tell el-Dab’a, Tell el-Maskúta…). Historické správy nás informujú, že Nová ríša sa začína porazením Hyksósov sídliacich v delte prvým panovníkom 18. dynastie Ahmosem (po neúspechoch svojich predchodcov – otca Sekenenrea Taa a brata Kamoseho zo 17. dynastie). Čo nám ale hovorí zachovaná materiálna kultúra? Na lokalitách sa tento prechod prejavuje hlavne výskytom novej keramiky, ktorá má pôvod v oblasti hornoegyptských Théb. Táto sa začína objavovať teda už v období 17. dynastie, súčasne s hyksóskou keramikou v nílskej delte. Hyksóske prvky naopak pokračujú v niektorých tvaroch nádob v delte aj po začiatku Novej ríše. Ich sídliská sa ale určite menia. V Tell el-Dab’e bolo napríklad po začiatku Novej ríše hyksóske sídlisko splanírované a na jeho mieste sú budovy 18. dynastie. Niečo podobné sa nám na Retábí zatiaľ nepodarilo dokázať. Vyzerá to tak, že neskorší obyvatelia našej lokality o existencii hyksóskych hrobov nevedeli, keďže sa ich našiel veľký počet nevykradnutých. Ako to však bolo s ich sídliskom? Toto muselo na základe hrobov existovať a naznačujú nám to práve niektoré črepy zo šedej vrstvy pod múrom, ktoré sú z kuchynských nádob. Opustili Hyksósi po dobytí Avarisu (ich hlavného mesta, dnešnej Tell el-Dab’y) aj toto sídlisko alebo tu ostali a postupne splynuli s egyptským obyvateľstvom? Čo sa stalo s jeho zvyškami? Bola lokalita osídlená nepretržite alebo až po určitom čase? Veľmi dúfame, že sa nám podarí za ten krátky čas, ktorý nám ostáva, zistiť viac. S novinkami sa ohlásim opäť o týždeň. Držte nám palce!

Pozdravy od celého tímu!

Veronika

diel 3.

Zdravím všetkých priaznivcov Aigyptosu!

Po týždni sa opäť hlásim…tentokrát spoza hŕby fragmentov kamenných nástrojov, nádob, bronzových predmetov či korálikov…najčastejších drobných nálezov, ktoré na Retábí máme (momentálne cez 60). Dnes sme sa v rámci víkendového (t.j. piatok) „odreagovania“ s Lubkou venovali práve nim, konkrétne ich foteniu (Lubka) a kresleniu (ja) a doháňali tak prácu, ktorú cez týždeň nestíhame. Ako postupuje čas a na lokalite pribúdajú nálezy, stupňuje sa aj naše pracovné vyťaženie…na jednej strane sa samozrejme snažíme v krátkosti zvyšného času odokryť ešte čo najviac plochy, na druhej strane ale musíme stíhať dokumentovanie – a to nielen v teréne, ale aj doma (v Ismailii), pretože žiaden z nálezov z Egypta vyviezť nemôžeme. Tento týždeň priniesol veľa nového, no ako bol vzrušujúci, tak aj vyčerpávajúci. Veľmi vtipné nám prišlo, keď sme pred dvoma dňami ráno – po 5tich hodinách spánku a hodinovej ceste z Ismailie, ešte so zalepenými očami rozkladali na ploche všetky naše veci (stoličky, stôl, dokumentáciu, nástroje, totálku) a diskutovali rôzne veci od nájdených vrstiev, denného plánu, zadelenia prác až po varenie obeda a večerného nákupu…a náhodný okoloidúci na motorke na nás celý naradostený zakričal: „Welcome to Egypt!“ Túto obľúbenú frázu domácich (spolu s What’s your name?) normálne už ani neregistrujeme…človeka, ktorý tu už piaty rok podobným spôsobom pracuje doslova do svitu do mrku, to ale miestami pobaví.

My sme v rámci tohto týždňa tiež vítali…a to rôzne osoby a udalosti. Prvou bol príchod pani doktorky Aleny Šefčákovej, pracovníčky Prírodovedného múzea SNM a skúsenej antropologičky. Táto sa k nám pridala minulý piatok, aby preskúmala kostrové pozostatky z hyksóskych hrobov, objavených v minulom roku (15 egyptským a 1 poľským tímom). Zároveň, ako sme spomínali v predchádzajúcich príspevkoch, sme dúfali, že jej ešte nejaký ten materiál pridáme aj z tohtoročnej sezóny a to sa nám aj podarilo! Tehlová konštrukcia, ktorú som spomínala minulý týždeň, bola naozaj hrob. V inej sonde, na západnej strane odokrytého múru 2/3 sa zase objavil obrys jamy s inou výplňou ako vrstvy, ktoré ju obklopovali, z čoho sa tiež dalo usudzovať, že sa jedná o hrobovú jamu.

V sobotu po doktorkinom príchode sme zároveň na Retábí privítali nečakanú návštevu – známeho egyptského archeológa Mohameda Abd el-Maksouda, ktorý viedol roky výskum na lokalite Tell Heboua s hyksóskym osídlením. Ten si tu dal stretnutie s rakúskym archeológom Manfredom Bietakom, ktorý zase dlhé roky viedol výskum v Tell el-Dab’e – starovekom Avarise – hlavnom meste hyksóskych panovníkov. Zvítanie sa s profesorom a niekoľkými účastníkmi tohtoročnej sezóny v Dab‘e (našimi viedenskými kolegami) bolo veľmi milé, pretože oni nevedeli, že sme sezónu už začali a pôvodne sa prišli pozrieť na prebiehajúci egyptský výskum. Tak sme mohli naše doterajšie výsledky prediskutovať so zasvätenými priamo na mieste. Profesora Bietaka veľmi zaujala práve antropologická analýza kostrového materiálu, pretože ten je u nás oveľa lepšie zachovaný ako v Dab‘e a mohol by výrazne prispieť k rozlúšteniu jednej z najväčších záhad, ktoré sa s Hyksósmi viažu a to síce otázku ich presného pôvodu. Snáď sa nám niekedy podarí zabezpečiť komplikovanú (kvôli vývozu materiálu) a hlavne finančne náročnú analýzu DNA.

Prvého tohtoročného Hyksósa sme privítali v nedeľu po spomínanej návšteve. Už na prvý pohľad bolo jasné, že sa v prípade prvého hrobu jedná o detský hrob, pretože bol maličký, tvorený jednoduchou strieškou (klenbou) z niekoľkých tehál. Toto, podľa predbežného odhadu pani doktorky Šefčákovej, asi 3-6 ročné dieťa, malo pri sebe len jedinú nádobku, pravdepodobne s pokrmom na druhý svet. Druhý hrob, ktorý doslova vytŕčal spod pevnostného múru, bol podstatne väčší, s typickými vyčnievajúcimi tehlami po stranách a tehlovou klenbou. Už pri začisťovaní sme ale odhalili v klenbe dve diery – na oboch stranách, ktoré boli neklamným znakom toho, že hrob bol vykradnutý. To nie je nič prekvapujúce, pretože akonáhle sa neskorší obyvatelia sídliska už v staroveku o existencii podobných hrobov dozvedeli, predstavovali pre nich tieto vítaný zdroj príjmov – predovšetkým rôznych cenných predmetov. Náš hrob bol jednoznačne vyrabovaný, na čo poukazuje hlavne stav kostry po jeho otvorení, ktorá bola žiaľ doslova roztrúsená po celej hrobke a zmiešaná s veľkým množstvom kostí obetovaných zvierat, ktoré mali slúžiť ako potrava na druhom svete. Jediné, čo vykrádačov nezaujímalo, bola keramika. Tá je ale veľmi dôležitá pre nás, pretože nám môže pomôcť určiť obdobie, v ktorom ku pohrebu došlo. Konkrétne sú to hlavne známe krčiažky typu Tell el-Yahudia s rytou výzdobou, ktoré boli veľmi rozšírené a na základe ich typológie sa dá celkom dobre datovať. Celkovo sme našli 4 krčiažky, jeden tanier, dva poháre a stojan na nádoby s okrúhlym dnom. Okrem týchto ušlo pozornosti vykrádačov ešte niekoľko korálikov z karneolu a lapis lazuli. Sú to aj tieto minimálne nálezy, ktoré naznačujú, že majiteľ alebo majiteľka (viac po analýze kostí), boli z bohatých pomerov a my si môžeme len predstavovať aké iné predmety sa v hrobke pôvodne nachádzali… Uvidíme, či budeme mať väčšie šťastie v treťom hrobe, ktorý medzičasom vyšiel na povrch, veľkosťou zodpovedá predbežne tomu druhému a zatiaľ sme neobjavili žiadne stopy po vykrádačoch. Ako povedal na začiatku tohto blogu Dr. Hudec…dúfame, že nájdeme niečo významné, no nie vzácne. Myslel tým hlavne to, že s objavením čo i len maličkého kúsku zlata sa v Egypte spája množstvo komplikácii s miestnou byrokraciou, čo by zvyšok výskumu veľmi obmedzilo. Oveľa väčším pokladom by ale bol nejaký predmet s nápisom, ktorý by nám nejako osvetlil obdobie, v ktorom majitelia hrobov žili.

Rovnako dôležité ako hroby sú múry, ktoré sme odokryli v blízkosti tretieho hrobu, ktoré vyzerajú byť dokonca ešte staršie, čím naznačujú, že by mohli patriť k hyksóskemu sídlisku alebo snáď ešte do Strednej ríše, čo by bol úžasný objav, pretože v tomto období osídlenie na lokalite ešte potvrdené nie je. A to už ani nehovorím o našej zvedavosti, čo skrývajú múry domu s čiernymi tehlami, ktorého plocha sa po rozšírení sondy zdvojnásobila a ktorý môže byť zo začiatku Novej ríše, podobne ako „Čierny dom“ z minulého roka. Och…a my už máme len týždeň!!! K tomu všetkému doktor zistil, že lokalite hrozí ďalšie narušenie v podobe stavby mešity práve na našej západnej strane modernej cesty a preto sme otvorili sondy aj v oblasti, kde by mala stáť, aby sme v prípade nájdenia kultúrnych vrstiev poukázali na potrebu dôkladného archeologického výskumu. Snáď budeme úspešní vo všetkých našich rozbehnutých aktivitách a o ich výsledkoch vás poinformujem opäť budúci týždeň!

Srdečný pozdrav všetkým!

Veronika

diel 4.

Khalas!

Khalas (arab. hotovo či koniec)! Tentokrát ale nie koniec požadovaného pracovného úkonu alebo pracovného času, ktorý nám ohlasujú naši arabskí pomocníci zborovo… Ani sme sa nenazdali a je tu koniec sezóny. Poslednú časť nášho vykopávkového blogu píšem už v chladnej jesennej Považskej Bystrici. Pred pár dňami sme sa ešte opekali na lokalite či starým taxíkom sa predierali horúcou Káhirou a dnes mi už mrznú všetky prsty a snažím sa dostať do našej stredoeurópskej reality. Sezónu sme oficiálne ukončili v sobotu a večer resp. v nedeľu ráno sa vrátili na Slovensko.

Posledný týždeň bol ako vždy tým najnáročnejším. To býva práve ten čas, kedy výjdu na povrch najzaujímavejšie veci a my musíme doslova bojovať s vášnivou chuťou kopať ďalej a rozumným zvážením časových a kapacitných možností spracovania vykopaného materiálu. K tomu sa samozrejme pridá nakumulovaná únava a nedostatok spánku za uplynulé týždne a človek už ozaj zaostruje hľadáčik na totálke na piatykrát a z milimetrového papiera sa mu krížia oči. Všetko sa nám ale našťastie podarilo postíhať a za odmenu sme si dopriali v posledný piatok oddych pri Červenom mori, kde sme „vylúhovali“ piesok, ktorý sa na nás počas výskumu usadil a užili si posledné lúče egyptského slnka. Po ceste sme sa tiež konečne po rokoch zastavili v Sueze pozrieť si vstup do kanála, ktorý kvôli jazeru Timsah v Ismailii takmer vôbec nevidieť. Po návrate sme ešte privítali prvých členov poľskej misie, poreferovali o nálezoch a celkovej situácii a odovzdali im symbolickú štafetu výskumu, v ktorom budú pokračovať zhruba do 20. novembra.

Napriek tomu, že sme výskum oficiálne ukončili ešte v Ismailii, čaká nás teraz množstvo práce doma – od skenovania a triedenia/zálohovania dokumentácie, cez vyhodnotenie všetkých získaných informácií až po ich konečné spracovanie v podobe rôznych druhov publikácií. Rozhodne bude o čom písať, pretože napriek časovému a personálnemu obmedzeniu sa nám podarilo odkryť veľa dôležitých štruktúr, ktoré vypovedajú významne o rôznych obdobiach osídlenia lokality.

Jednak je to pevnostný múr z obdobia Ramesseho III., ktorého odhalené zvyšky nám teraz pomôžu nielen rekonštruovať jeho priebeh a rozmery (a tak skontrolovať staršie výskumy), ale tiež okolnosti jeho výstavby resp. vzťah ku starším stavbám na sídlisku, ktoré mu predchádzali. Týmito boli práve budovy z 18. dynastie – naše už dva odokryté domy z čiernych tehál. Budovy predovšetkým naznačujú, že sídlisko bolo posunuté viac na západ ako neskoršia pevnosť, ktorá bola postavená priamo na ich zvyškoch. Jednalo sa o pravidelné budovy so štruktúrou podobnou domom, ktoré poznáme napríklad z Tell Amarny (hlavnom meste panovníka Achnatona/Amenhotepa IV). V tejto časti sa ich obyvatelia venovali rôznym remeselníckym činnostiam ako naznačujú rôzne nálezy – tento rok napríklad piecka zbudovaná v rohu jednej miestnosti domu (s vypálenými tehlami a výmazom po vnútorných stranách), úlomky drvičov a mažiarov alebo skupinka hlinených tkáčskych závaží. Na vojenské pozadie a vyšší status ich obyvateľov poukazuje hlavne veľmi zaujímavý nález, pri ktorom sme zažili doslova „déja vu“ – bronzová dýka, veľmi podobná tej, ktorú sme našli minulý rok, dokonca v podobnej pozícii v priechode medzi dvoma miestnosťami. Takéto typy sú známe práve z 18. Dynastie, do ktorej dom spadá aj podľa keramiky. Tú, nájdenú v značnom množstve, začala okamžite po svojom príchode v útorok analyzovať Dr. Anna Wodzinska z Varšavy. Doteraz analyzované kusy (podobne ako väčšína z minuloročného „Čierneho domu“) sú typické pre obdobie vlády Thutmoseho III a čiastočne snáď trošku mladšie – teda kráľovnej Hatšepsut. Je to hlavne keramika, ktorá nám môže pomôcť odokryté štruktúry a vrstvy zatriediť a určiť tak, v ktorom období vznikli. Zaujímavé sú hlavne vrstvy nad hrobmi resp. pod budovami, ktoré vyzerajú byť postavené ešte pred alebo počas hyksóskeho obdobia.

A sú to aj hroby samotné, kde nám ostáva na zistenie bližších informácii hlavne keramika a kosti. Okrem dvoch spomínaných hrobov sme čiastočne odokryli jeden malý, pravdepodobne detský, ktorého otvorenie sme ale presunuli až na budúci rok a sústredili sme sa na veľký hrob v jednej zo západnejších sond. Odokrytie a otvorenie takéhoto hrobu trvá vždy niekoľko dní, preto sme žiaľ viac nestihli. Tento hrob bol podobný tomu druhému objavenému – teda bol podobný domčeku s hlavnou obdĺžnikovou komorou a lomenou klenbou pokrytou vrstvou výmazu, ktorá ju zaoblila. Celý hrob sa musel najprv poriadne začistiť, odfotiť, nakresliť jeho plán, až potom bolo možné ho otvoriť. Akonáhle je takýto hrob otvorený – hlavne, keď nič nenaznačuje jeho narušenie v minulosti – treba jeho výplň ešte v ten deň vybrať. Toto treba robiť pomaly, pozorne, až kým sa človek nedostane na úroveň samotného pohrebu – teda kostry a hrobových prídavkov. Na túto úlohu sa tentokrát podujala Ľubka a Lukáš a v nie veľmi pohodlnej predklonenej polohe celý deň čo najjemnejšie, ale zároveň najrýchlejšie odstraňovali nánosy piesku. Odmenou za túto námahu nám bolo zistenie, že aj tento hrob bol vykradnutý a kostra jeho majiteľa bola porušená a roztrúsená po celej jeho ploche spolu s množstvom zvieracích kostí (napríklad aj 2 kozie lebky). Samotná veľkosť hrobu ako aj množstvo pridaných zvierat, ktorých kosti čiastočne roztriedila a klasifikovala Dr. Šefčáková, nás nenechávajú na pochybách, že v hrobe museli byť pôvodne aj rôzne iné vzácne predmety. Ako však jasne naznačuje blízkosť domu z čiernych tehál, obyvatelia sídliska počas 18. dynastie boli denne v bezprostrednej blízkosti hrobov (dom stojí takmer úplne na úrovni, do ktorej boli hroby vyhĺbené) a je len jasné, že ich ich obsah lákal a predstavoval jednoduchý a vítaný zdroj príjmov. Sklamanie z podobných zistení ale nikdy netrvá dlho, keď si človek uvedomí, ako veľmi prispieva k našim vedomostiam o tomto období egyptských dejín každý jeden podobný nález. Zatiaľ to vyzerá tak, že práve v tejto oblasti sa mohlo rozprestierať hyksóske sídlisko, ktoré bolo postupne na začiatku 18. dynastie opustené a po nejakom čase, najneskôr za Thutmoseho III, vzniklo nové. Začiatok 19. dynastie tu nie je ešte úplne vyjasnený, v čase Ramesseho III. však bolo sídlisko zasypané a terén postupne priravený na výstavbu mohutného múru s monumentálnou vstupnou bránou.

Je pravda, že za ten krátky čas necelých štyroch týždňov sme toho stihli relatívne dosť, ale o to viac si človek uvedomuje, ako je to málo a ako veľa práce nám ešte ostáva. Každá jedna sezóna, nech je akokoľvek pohodová či komplikovaná, viac či menej úspešná, nám dodáva chuť sa na lokalitu vrátiť. Tú tohtoročnú môžeme jednoznačne považovať za jednu z najúspešnejších. Naše nadšenie pre túto náročnú prácu a motivácia však nemusia vždy stačiť a tak nám ostáva dúfať, že budú podmienky a okolnosti pre tú budúcoročnú (či už politická a ekonomická situácia v krajine, naše personálne a finančné zabezpečenie) rovnako pozitívne naklonené a nám sa podarí uskutočniť ešte oveľa viac objavov ako v tomto roku.

Týmto by som veľmi rada poďakovala nášmu vedúcemu Dr. Hudecovi za jeho energiu a nadšenie, s ktorým sa do organizovania každej sezóny púšťa a ktoré sú základom realizácie celého projektu, a mojim dvom tohtoročným kolegom Ľubke a Lukášovi, za ich úžasnú prácu, ktorú sme spoločne odviedli a všetkým našim pomocníkom a priaznivcom či už v Egypte alebo doma na Slovensku.

Veronika Dubcová

Bodka na záver

V nedeľu, 23. septembra opustila slovenská časť misie Tell el-Retábí Egypt. Bez klišé a preháňania, zanechala za sebou veľký kus práce, často odvedenej bez ohľadu na zdravotný stav a dennú či nočnú dobu. Najmä vďaka obetavosti a nasadeniu Ľubice a Veroniky (píšem v abecednom poradí , Lukášovmu kresliarskemu talentu a obdivuhodnej schopnosti dr. Šefčákovej dešifrovať ešte aj mikroúlomky kostí, sa nám podarilo viac než úspešne zavŕšiť sezónu 2012. Pred sto rokmi by sa povedalo Pán Boh zaplať, ja poviem iba ďakujem – šukran džazílan …

Ďakujeme za priazeň a záujem, tešíme sa do videnia pri prednáškach v roku 2013 a pri novom seriáli zo sezóny 2013, inš´alláh!
J.H.

Späť