Rovnako ako v minulom roku, aj sezónu 2010 sme začali po období moslimského pôstneho mesiaca ramadánu. Celkovo trvala od 14. septembra do 28. októbra 2010. Slovenský tím Nadácie Aigyptos, ktorý sa na sezóne podieľal od 14.9. do 1.10.2010, sa oproti minulému roku rozrástol. Vedúceho Jozefa Hudeca, Veroniku Dubcovú, Ľubicu Zelenkovú a Máriu Briliakovú posilnili Andrea Ďurianová a Viktória Tittonová z Katedry klasickej archeológie Trnavskej univerzity.Aj tentoraz bolo so začatím výskumu spojených mnoho logistických úkonov – od zabezpečenia administratívnych formalít s Najvyššou pamiatkovou radou (Supreme Council of Antiquities – SCA) a jej predstaviteľmi, cez prepravu nástrojov a potrebnej výbavy z Káhiry do Ismailie až po zabezpečenie ubytovania, dopravy a naverbovanie miestnych pracovníkov. Po úvodných prípravách, príchode inšpektora SCA, keramologičky Anna Wodzińskej, s ďalším poľským kolegom, Bartoszom Adamskim, ktorý mal na starosti geodetickú totálku, sme mohli v strede prvého týždňa začať. Rozširovanie miestnej cesty, spájajúcej viaceré obce medzi ismaílijskou púštnou diaľnicou a zagazigskou cestou vo Wádí Tumilát, sa v roku 2009 nedokončilo, ale počkalo na sezónu 2010.

Už na prvý pohľad bolo jasné, že okraj lokality na juhovýchodnej strane cesty bol zrezaný o pár metrov. Na západnej strane cesty (Areál 4) bol čiastočne odokrytý Petrieho Múr 1 a vstupná západná brána, tvorená dvomi postrannými vežami (obr. 1).
Priestor, kde bol minulý rok prekopaný kontrolný rez Múrom 1, bol teraz takmer úplne zasypaný ). deštrukciou jeho vrchných vrstiev, spôsobenou radlicou bagra (obr. 2) Naša práca sa sústredila predovšetkým na začistenie povrchu celého Areálu 4 (spolu cca 500 m2) a jeho dokumentáciu. Dôležité bolo predovšetkým začistiť a zdokumentovať oblasť okolo postranných veží vstupnej brány, postavených z nepálených tehál, priechod medzi nimi a zistiť pozíciu a vzťah múrov, ktoré na ne priliehajú. Celá oblasť bola odkrytá viackrát, počas včasnejších výskumov, preto bol povrch tvorený prevažne naviatym pieskom a vrstvami z ostatných desaťročí. Viditeľný rez (V-Z) v severnej veži brány bol identifikovaný s rezom, ktorý spravil E. Naville počas svojho výskumu ešte v roku 1885 /Naville, E.H.: The shrine of Saft el-Henneh and the Land of Goshen (1885), Fifth Memoir of the EEF, London 1887, Pl. xi./. V jeho východnom vyústení však boli zistené aj stopy kopania z posledných asi 30 rokov, charakterizované modernými depozitmi. Po ich odstránení sa čiastočne objavila zachovaná omietnutá časť múru, ktorý asi patril k staršej fáze západnej brány. Na povrchu Petrieho Múru 1 boli rozpoznané viaceré neskoršie štruktúry z nepálených tehál a na južnej strane minuloročného rezu Múrom 1 bol odokrytý depozit s veľkým obsahom popola a množstvom keramiky. Mala prevažne kuchynský charakter, najpočetnejšie boli tzv. kónické poháre (často zachované v celku), datované A. Wodzińskou do Tretieho prechodného obdobia (obr. 3).

Medzi Múrom 1 a východnou stranou južnej veže západnej brány, alebo pod mladšou fázou veže sa nachádzal „priechod“ (obr.7). Priebeh zachovaných častí južnej veže bol čiastočne zdokumentovaný, na mnohých stranách boli viditeľné moderné zásahy a deštrukcie (spôsobené počasím alebo miestnymi sabbachínmi). Architektúra tohto špecifického typu brány s dvoma vežami, ktorá má svoj pôvod v sýrskej architektúre, sa spravidla nazýva migdol (obr. 1). Najužší bod vchodu brány sa nachádza na východnej strane, vchod sa postupne smerom na západ rozširuje. Západná ústie vchodu bolo zahradená pravidelným tehlovým murivom. Jeho presný stratigrafický vzťah k bráne bude ešte potrebné overiť, pretože niektoré vrstvy zachádzajú pod murivo oboch veží. Pravdepodobne sa však môže jednať o neskoršie uzavretie vchodu (obr. 4), keď už obe veže erodovali. Stavebné fázy vstupnej brány bude možné upresniť až po odkrytí ďalších vrstiev, pod úrovňou vrstiev zásypov a erózií starších výskumov.
Okrem oblasti západnej brány sme sa zamerali aj na dve odľahlejšie miesta, tzv. Areál 7 na juhozápadnej strane modernej cesty. Rovnako aj tu boli zachytené zvyšky Petrieho Múru 1, ktorý bol v tejto časti takmer úplne zničený cestou. Ešte južnejšie bol vytýčený Areál 8, kde sa podarilo zachytiť v profile nepatrné časti Petrieho Múru 2.

Poľskí kolegovia sa sústredili na východnú stranu cesty, kde je riziko zničenia priliehajúcich vrstiev tellu ešte vyššie. Tu, v Areáli 3, bola v roku 2009 objavená staroveká cesta, vedúca od západnej brány smerom do centra pevnosti. Cesta sa používala od neskorej Novej ríše až po Tretie prechodné obdobie. Pod ňou bol objavený severo-južný masívny múr, patriaci k väčšej budove, objavenej v roku 2009. Jedná sa pravdepodobne o skladovacie priestory zo včasnej 19. dynastie. Pod týmto priestorom sa nachádza ešte staršia neznáma štruktúra a pravdepodobne sýpka z 18. dynastie (cca 6 m pod súčasným povrchom lokality; obr.5).

Jedným z viacerých prekvapení sezóny 2010 boli nálezy z Areálu 6. Podľa geofyzikálnej prospekcie z roku 2008 sa javilo, že v tejto oblasti prechádza staroveká cesta. Tento predpoklad sa ale nepotvrdil, namiesto toho tu bol objavený komplex miestností, ktoré boli identifikované ako stajne – na základe (spolu 16) vápencových blokov na priväzovanie zvierat. V najväčšej miestnosti ich boli nájdené dva rady (obr. 6). Niektoré z týchto blokov boli druhotne použité kusy zo starších blokov, zdobených reliéfmi. Na jednom je zobrazený sediaci boh, ostatné nesú kráľovské nápisy. Tieto bloky pochádzajú pravdepodobne z chrámu boha Atuma, ktorý zistil na lokalite Petrie už v roku 1905. Chrám bol asi postavený v období vlády Ramesseho II. a budoval v ňom aj jeho nástupca Ramesse III. Keďže stajne sú datované do Tretieho prechodného obdobia, chrám bol v tejto dobe už pravdepodobne poškodený.

Poslednou skúmanou oblasťou bol južnejšie položený Areál 9, kde boli taktiež zachytené zvyšky Petrieho Múru 1. Ako naznačovali už nálezy z roku 2009 v Areáli 4 (rez múrom), aj tu sa potvrdilo, že jadro múru bolo asi postavené v 18. dynastii. Na vonkajšej strane múru bola odkrytá plocha vydláždená vrstvou tehál a pokrytá hlinenou maltou s vrstvou keramiky a zvieracích kostí, pravdepodobne starovekého odpadu. S Múrom 1 susedia dve veľké skladovacie miestnosti, ktoré pravdepodobne pokračujú aj smerom na juh a neskôr boli využívané ako dielne. V jednej bola nájdená pec a veľký žarnov, z drobných nálezov spomeňme etiketu z vínnej amfory s nápisom v hieratickom písme a množstvo škrabiek vyrobených z použitej keramiky.

Popri archeologickom výskume sa poľskí kolegovia venovali aj geofyzikálnemu prieskumu, pričom bolo preskúmaných približne 8 ha. Lokalita bola tiež fotograficky dokumentovaná pomocou aparátov, vynášaných nad tell na šarkanoch. Boli tiež analyzované archeobotanické vzorky odobrené počas oboch častí sezóny 2010.
Sezóna v roku 2010 bola, napriek svojej krátkosti, úspešná a ešte sľubnejšie vyzerá tá budúca, keď snáď budeme schopní dointerpretovať situáciu opevnenia na západnej strane pevnosti. Archeologický výskum v Egypte je z veľkej časti o súboji s časom a momentálne aj s politickou situáciou. Ostáva len dúfať, že sa do septembra 2011 situácia upokojí a my sa budeme môcť na Tell el-Retábí opäť vrátiť a pokračovať v práci.

Účastníci sezóny 2010:
Slovenský tím:
Dr. Jozef Hudec (Nadácia Aigyptos)
Mgr. Veronika Dubcová (Nadácia Aigyptos, Viedenská univerzita)
Ľubica Zelenková, M.A. (Nadácia Aigyptos, Viedenská univerzita)
Mgr. Mária Briliaková (Univerzita Komenského v Bratislave)
Dr. Andrea Ďurianová (Trnavská univerzita)
Mgr. Viktória Tittonová (Trnavská univerzita)

Poľský tím: Dr. Sławomir Rzepka (Archeologický ústav Varšavskej univerzity)
Dr. Anna Wodzińska (Archeologický ústav Varšavskej univerzity)
Claire Malleson, MA (Liverpoolska univerzita)
Bartosz Adamski (Jagelovská univerzita, Krakov)
Karolina Górka, MA (Archeologický ústav Varšavskej univerzity)
Sylwia Gromadzka, MA (Archeologický ústav Varšavskej univerzity)
Łukasz Jarmużek, MA (Archeologický ústav Varšavskej univerzity),
Wiesław Małkowski, MA (Archeologický ústav Varšavskej univerzity)
Malwina Piorun (Archeologický ústav Varšavskej univerzity)
Cezary Baka (Archeologický ústav Varšavskej univerzity)
Miron Bogacki, MA (Archeologický ústav Varšavskej univerzity)

Späť